
Tento článok sa zaoberá problematikou diplomatických výsad a imunít, s dôrazom na možnosť vzdania sa imunity z civilnej a správnej jurisdikcie. Analyzuje sa právne postavenie diplomatických zástupcov, ich výsady a imunity, ako aj prípady zneužitia týchto výsad.
Každý prijímajúci štát je podľa medzinárodného práva povinný poskytnúť diplomatickým misiám a ich personálu na svojom území osobitné právne postavenie, ktoré je odlišné od právneho postavenia vlastných občanov ako aj cudzincov. Rozdiel medzi diplomatickými výsadami a imunitami je v podstate v tom, že obsah výsad je pozitívny, t. j. poskytovanie práv a výhod, ktoré iní občania nemajú, zatiaľ čo obsah imunít je negatívny, t. j. znamená vyňatie z pôsobnosti niektorých noriem vnútroštátneho práva platného pre všetkých občanov prijímajúceho štátu.
Diplomatické výsady a imunity sú interpretované ako ochrana diplomatov za účelom zaručenia diplomatických vzťahov. Ide o jeden z klasických inštitútov medzinárodného práva verejného. Táto ochrana však nesmie byť zneužitá a využívaná ako licencia k porušovaniu právnych predpisov.
Diplomatické styky, konzuli a konzulárne úrady sú upravené vo Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch z roku 1963. Medzi najdôležitejšie výsady a imunity diplomatického zástupcu patria:
Výsady a imunity diplomatického zástupcu začínajú jeho vstupom na územie prijímajúceho štátu a končia, keď diplomat opustí toto územie, alebo bol vyhlásený za persona non grata (nežiaduca osoba).
Prečítajte si tiež: Všetko o striedavej starostlivosti
Hoci je diplomatický zástupca vyňatý z jurisdikcie prijímajúceho štátu, vysielajúci štát sa môže imunity svojho zástupcu vzdať. Vzdanie sa imunity musí byť výslovné.
Je aktuálnou úlohou medzinárodného spoločenstva prehodnotiť politiku diplomatických výsad a imunít tak, aby bola čo najmenej zneužívaná. Organizácia spojených národov je tým správnym miestom, na ktorom by sa mala otázka zneužívania diplomatických výsad a imunít otvoriť a hľadať v rámci medzinárodného dialógu riešenia na zamedzenie zneužívania tohto inštitútu. V rámci USA existuje právna úprava týkajúca sa trestných činov spáchaných diplomatmi v rámci USA.
Príklady zneužitia diplomatickej imunity:
Diplomatický protokol je súhrn medzinárodných noriem, špeciálne vypracovaných alebo tradíciou prijatých pravidiel a obyčají, ktorými sa riadi po formálnej stránke styk predstaviteľov rôznych štátov, činnosť diplomatov a ktoré určujú najmä vonkajšie formy stykov medzi diplomatmi a oficiálnymi osobnosťami krajiny pobytu. Ide aj o pravidlá, ktorými sa riadia rozličné diplomatické akty a ceremónie (zvyklosti pri slávnostných príležitostiach). Správne obliekanie diplomatov a ich manželiek je súčasťou diplomatického protokolu. Je nutné mať na zreteli súčasnú módnu líniu, ale bez nápadných, krikľavých prvkov. Celkové oblečenie diplomata a jeho manželky má vyjadrovať vkus a kultúru jeho krajiny. Je určitou vizuálnou vizitkou pri prvých stretnutiach a dojmoch a poukazuje na povahu a konanie každého jednotlivca. A práve mnohokrát sa pôsobením prvého dojmu o človeku otvárajú ďalšie možnosti nadviazania dobrého pracovného či spoločenského kontaktu. Pri oficiálnych príležitostiach sa niekedy nosia vyznamenania.
Ako jeden z príkladov uvedieme odovzdanie poverovacích listín. Dátum nástupnej audiencie nového diplomatického zástupcu je stanovený krátko po návšteve u ministra zahraničných vecí. Medzi príchodom a audienciou nebýva väčšie rozpätie ako jeden až dva týždne. Návštevy u diplomatického zboru a členov vlády zatiaľ však nemôže vykonávať. Formálne nie je diplomatický predstaviteľ ani takýmto riešením uznaný za predstaviteľa svojho štátu. To mu však nebráni, aby ihneď po príchode nemohol prevziať administratívne vedenie úradu.
Prečítajte si tiež: Možnosti zamestnania pre vlastníkov bytov
Návrh na uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických (ďalej len „Slovenská dohoda“) je nepochybne dokumentom, ktorý je oprávnene posudzovaný naprieč celou spoločnosťou Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Návrh Slovenskej dohody bol pripomienkovaný ako laickou, tak i odbornou verejnosťou a štátnymi orgánmi. Pri vyhodnocovaní vhodnosti a správnosti znenia návrhu Slovenskej dohody bolo pomerne často argumentované, že na viacerých miestach odporuje vnútroštátnemu právnemu poriadku.
Podľa nášho názoru posudzovanie medzinárodných dohôd len z hľadiska toho, či a v akom rozsahu medzinárodná dohoda odporuje vnútornému právnemu poriadku, nie je z právneho hľadiska úplne správne. Účelom bilaterálnych medzinárodných zmlúv je úprava vzťahov dvoch alebo viacerých krajín s viac či menej odlišnými vlastnými vnútroštátnymi úpravami. Je preto prirodzené a nie zriedkavé, že v medzinárodných dohodách sú vzťahy upravené takým spôsobom, ktoré sa môžu líšiť od jednotlivých právnych poriadkov strán dohody a môžu byť s nimi aj v rozpore. Na uvedené reflektuje aj Ústava SR, keď v čl. 1 ods. Napríklad v medzinárodnom zmluvnom práve je štandardné, že osoby jedného štátu, ktoré sa nachádzajú ma území cudzieho štátu a požívajú diplomatické imunity a výsady, sú z jeho jurisdikcie vyňaté. Klasickým príkladom sú diplomatickí zástupcovia, ktorí sú vyňatí z trestnej jurisdikcie prijímaného štátu; takéto osoby však podliehajú jurisdikcii vysielajúceho štátu. Nepochybne takáto dohoda môže z právneho hľadiska pôsobiť diskriminačne, pretože takýmto osobám priznáva práva, ktoré občania SR jednoducho nemajú. SR je však ňou viazaná a je povinná ju rešpektovať a v tomto prípade ako aj v iných prípadoch je otázkou politickou, či konkrétna medzinárodná dohoda má byť uzavretá alebo nie. Preto návrh Slovenskej dohody nemožno posudzovať len a cez optiku toho, že obsahuje také ustanovenia, ktoré sú odlišné od ustanovení vnútroštátneho poriadku.
Znenie Slovenskej dohody je potrebné podrobiť prieskumu prostredníctvom právnej komparácie medzinárodných zmlúv, ktoré za rovnakým účelom už Spojené štáty americké (ďalej len „USA“) uzavreli s inými členskými štátmi Európskej únie. Z tohto dôvodu sme porovnali niektoré dôležité ustanovenia Slovenskej dohody s Dohodou medzi USA a Maďarskom (ďalej len „Maďarská dohoda“) a Dohodou medzi USA a Poľskom (ďalej len „Poľská dohoda“).
Podľa tohto článku Slovenská republika umožňuje ozbrojeným silám USA, ich dodávateľom a závislým osobám riadiť a užívať dohodnuté zariadenia a priestory (medzi ktoré k dnešnému dňu patria Vojenské letisko Malacky-Kuchyňa a Vojenské letisko Sliač), kontrolovať vstup do týchto zariadení, a na osobitnú žiadosť zabezpečiť dočasný prístup aj k iným zariadeniam a priestorom, ktoré sú vo vlastníctve samosprávy a súkromných osôb, a vykonávať stavebné práce a uskutočňovať zmeny v týchto zariadeniach a priestoroch.
Tento článok je veľmi podobný a v niektorých častiach takmer rovnaký ako má Maďarská dohoda a vo veľkej miere je podobný s Poľskou dohodou. Napríklad MR je povinná umožniť USA riadiť a užívať určené zariadenia a priestory pri rešpektovaní suverenity a zákonov, a naviac oproti SR aj pri rešpektovaní svojich medzinárodných záväzkov; ďalej tento článok v Maďarskej dohode obsahuje pravidlo konzultovať a povinnosť brať do úvahy názor oboch strán. Podľa Maďarskej dohody je MR povinná zabezpečiť dočasný prístup aj k iným ako určeným zariadeniam a priestorom v rozsahu, ako je to možné. Aj podľa Poľskej dohody je PR povinná zabezpečiť takýto prístup, ak je to možné a berúc do úvahy bezpečnosť verejnosti. Podľa Poľskej dohody USA nemôžu vykonávať stavebné úpravy pokiaľ výkonný zástupca PR vznesie námietky.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti zástupcu primátora
Aj tento článok je veľmi podobný a v niektorých častiach takmer rovnaký ako má Maďarská dohoda a je veľmi podobný s Poľskou dohodou. Podľa Maďarskej dohody USA môžu prepravovať, rozmiestňovať a skladovať pri rešpektovaní suverenity a zákonov MR a naviac oproti SR aj pri rešpektovaní medzinárodných záväzkov MR; v Maďarskej dohode je naviac dohodnutá povinnosť brať do úvahy názor oboch strán. SR si toto pravidlo nevyrokovala.
Na jednej strane platí, že pri preprave, rozmiestňovaní a skladovaní má USA povinnosť rešpektovať zákony Slovenskej republiky (pozn. predpokladáme, že ide o nesprávny preklad termínu laws z anglického originálu, ktorý zahŕňa nielen zákony ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy), vrátane atómového zákona (podľa ktorého je využívanie atómovej energie na iné, ako mierové účely, zakázané). Na druhej strane Slovensko je viazané aj rôznymi medzinárodnými dohodami ako napr. Dohovorom o nešírení jadrových zbraní (a v tomto kontexte aj Dohovorom s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, podľa ktorej je Slovensko zodpovedné za jadrový materiál, ktorý sa nachádza na jeho území), Dohovorom o chemických zbraniach, Dohovorom o biologických a toxínových zbraniach. Aj tieto dohody by mali byť rešpektované, avšak povinnosť ich rešpektovania nie je explicitne uvedená v Slovenskej dohode ako je to v Maďarskej dohode.
Podľa tohto článku má SR prijať potrebné opatrenia na zaistenie ochrany, bezpečnosti a zabezpečenia ozbrojených síl USA, dodávateľov USA, závislých osôb a rozmiestneného materiálu a opatrenia na ochranu a zabezpečenie úradných informácií. Znenie článku je takmer totožné s príslušným článkom Maďarskej dohody, s výnimkou dvoch bodov. SR nesie zodpovednosť za bezpečnosť na celom území SR, vrátane dohodnutých zariadení a priestorov, ktoré využívajú a riadia USA. Podľa Maďarskej dohody MR zodpovedá primárne len za bezpečnosť mimo dohodnutých zariadení a priestorov, t. j. PR si naviac vyrokovala, že mimo dohodnutých zariadení a priestorov môžu USA operovať len na základe súhlasu príslušných úradov PR a pri vykonávaní takýchto operácií musia preukázať svoj špeciálny status, kontaktovať orgány PR a vykonávať takúto operáciu v súlade s ich inštrukciami.
Tento článok dopĺňa ustanovenia Zmluvy medzi členskými krajinami NATO upravujúcej status ich ozbrojených síl (ďalej len „Zmluva NATO“), ktoré sa týkajú trestnej a disciplinárnej právomoci. Ďalej Zmluva NATO určuje, že štát, ktorý vysiela ozbrojené sily, ma vykonať svoju právomoc na konania, ktorého sa dopustil príslušník armády v súvislosti s plnením služobných povinností. Môže vzniknúť otázka o tom, či dané konanie bolo vykonané v súvislosti s plnením služobných povinností alebo mimo plnenia služobných povinností. MR si však vyrokovalo, že ak má pochybnosti o tom, či konanie bolo vykonané v rámci plnenia služobných povinností. tak ako to bolo určené osvedčením vydaným príslušným orgánom USA (a teda spadá pod americkú jurisdikciu), majú príslušné orgány MR a USA konzultovať a MR má právo nechať si od nadriadeného orgánu potvrdiť vydané osvedčenie. Ďalej si vyrokovalo, že závislé osoby ozbrojených síl USA, ktoré sú štátnymi príslušníkmi alebo rezidentmi MR, majú osobitný režim.
Podľa tohto článku orgány ozbrojených síl USA sú zodpovedné za poriadok a bezpečnosť a môžu vykonávať policajné právomoci v dohodnutých zariadeniach a priestoroch alebo priestoroch, v ktorých sa inak môžu nachádzať ozbrojené sily USA, na účely udržania disciplíny a poriadku.
Podľa tohto článku nároky na náhradu škody, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia osôb pri výkone ich služobných povinností, sa predkladajú slovenským orgánom a posudzujú pred slovenskými orgánmi podľa Zmluvy NATO (pozn. v princípe a zjednodušene, nároky sa neuplatňujú proti jednotlivým členom ozbrojených síl ale proti členskému štátu); ďalej podľa tohto článku príslušníci ozbrojených síl USA, vrátane civilnej zložky, sú vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia týchto osôb pri výkone ich služobných povinností. MR si však vyrokovalo, že ak má pochybnosti o tom, či škoda vznikla v rámci plnenia služobných povinností tak, ako to bolo určené osvedčením vydaným príslušným orgánom USA, MR má právo nechať si od nadriadeného orgánu potvrdiť vydané osvedčenie. Podľa Poľskej dohody, ak má príslušný orgán pochybnosti, príslušný orgán PR má právo konzultovať uvedenú záležitosť s príslušným orgánom USA.
Článok 26 vyníma dodávateľov USA (napr.
Účelom článku 28 Dohody o spolupráci je na jednej strane špecifikovať úhradu poplatkov za verejné služby, a na strane druhej určiť vzájomné práva a povinnosti pri využívaní telekomunikačných systémov (tzv. Slovenská dohoda naviac obsahuje ustanovenie o poplatkoch za správu komunálneho odpadu, ktoré majú byť vo výške stanovenej slovenskými orgánmi. Ďalej v porovnaní s Maďarskou dohodou Slovenská dohoda naviac obsahuje povinnosť USA urýchlene konzultovať so SR situáciu, ak by USA používaním svojej telekomunikácie spôsobovali škodlivé rušenie, s cieľom zmierniť takéto rušenie.