
Tento článok sa zaoberá problematikou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) v kontexte obchodného podielu, ktorý predstavuje špecifickú majetkovú hodnotu. Cieľom je objasniť, ako sa táto hodnota posudzuje pri rozdelení majetku po zániku manželstva.
Definíciu obchodného podielu nájdeme v Obchodnom zákonníku v § 114 ods. 1. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, výška obchodného podielu sa odvíja od pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu.
Obchodný podiel nie je vecou v zmysle Občianskeho zákonníka, ale ide o tzv. inú majetkovú hodnotu. Odborná literatúra hovorí o iných majetkových hodnotách ako o objektoch ľudského správania sa, ktoré majú ekonomickú hodnotu napriek absencii fyzickej podstaty. Obchodný podiel je spojený s hlasovacími právami v spoločnosti, právom na podiel na zisku, na likvidačnom zostatku a inými právami.
Bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM) je majetkový režim manželov spojený s manželstvom. Podiel vyjadruje špecifickosť tohto inštitútu, kedy sú obaja manželia z pohľadu práva vlastníkmi celej veci. Ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka upravuje, čo patrí a nepatrí do BSM.
Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
V prípade, ak bol obchodný podiel nadobudnutý počas manželstva a zo spoločných prostriedkov, existuje nejednotnosť v názoroch, či patrí do BSM. Väčšina odbornej verejnosti a súdov sa prikláňa k záveru, že do BSM patrí samotný obchodný podiel, resp. do BSM patrí hodnota obchodného podielu.
Skutočnosť, že obchodný podiel patrí do BSM, sa počas trvania manželstva a BSM nijako špeciálne neprejavuje, nakoľko všetky obchodnoprávne práva spojené s obchodným podielom vykonáva manžel, ktorý je spoločníkom. Ak podiel do BSM patrí, o prevode vlastníckeho práva k tomuto podielu rozhodujú obaja manželia, nakoľko sa nejedná o bežnú vec. Súhlas s prevodom musí poskytnúť aj manžel, ktorý nie je spoločníkom. Táto povinnosť vyplýva priamo z Občianskeho zákonníka, ust. § 145 ods. 2. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
Obchodný podiel nadobúda osobitný význam najmä v kontexte zániku manželstva a s tým súvisiaceho zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).
Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno len zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Pod vyporiadaním rozumieme komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými bezpodielovými spoluvlastníkmi, čiže rozdelenie spoločného majetku a usporiadanie vzájomných nárokov z neho vyplývajúcich.
Vyporiadanie podielu sa v praxi rieši tak, že súd v rámci vyporiadania BSM prikáže obchodný podiel tomu z manželov, ktorý je spoločníkom, pričom druhý manžel má spravidla nárok na finančné vyrovnanie zodpovedajúce polovici jeho hodnoty.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Možno teda konštatovať, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzením nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM. Súd rozhodujúci o jeho vyporiadaní neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2006, sp. zn. 2Cdo 168/2005 potvrdzuje, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stal majetkovou hodnotou, ktorá sa v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje účastníkovi, ktorý je spoločníkom uvedenej obchodnej spoločnosti.
Ak by obaja manželia za trvania manželstva a BSM nadobudli zo spoločných prostriedkov obchodný podiel, stal by sa tento majetok súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nie je z dôvodu účasti v tejto spoločnosti podnikateľom. Preto aj z tohto dôvodu nemožno uvažovať o tom, že by obchodný podiel ako súčasť podniku mohol patriť výlučne manželovi - spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31. januára 2006, sp. zn. 22 Cdo 1945/2005.
Z vyššie uvedeného je možné dospieť k záveru, že obchodný podiel, ako taký, do BSM patrí, hoci práva s ním spojené v rovine obchodného práva, ako napríklad hlasovacie právo na valnom zhromaždení, vykonáva manžel spoločník.
Určenie hodnoty obchodného podielu je častokrát náročnou záležitosťou. V súdnych konaniach je potrebné za týmto účelom vykonať znalecké dokazovanie, čo znamená, že hodnotu obchodného podielu zisťuje znalec, pričom vychádza z účtovných dokladov spoločnosti. Znalec v zásade určí aký je čistý majetok spoločnosti, ktorý vypočíta tak, že od aktív a majetku spoločnosti odčíta záväzky a dlhy spoločnosti. V praxi a z pohľadu BSM má význam najmä majetková rovina.
Slovenská právna úprava rozlišuje tri základné formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM):
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
V konaní o vyporiadaní BSM súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou.
Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
Konanie o vyporiadanie BSM sa riadi princípmi:
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Ak je predmetom dohody o vyporiadaní BSM nehnuteľnosť, podpis dohody bývalými manželmi je vlastne „titulus“. Účastníkom dohody vznikajú práva a povinnosti, avšak na zavŕšenie tohto právneho úkonu je potrebný „modus“, ktorým je v uvedenom prípade vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno hovoriť o nadobudnutí vecno-právnych účinkov samotnej dohody a zavŕšení prevodu vecného práva k nehnuteľnosti. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené.
Judikatúra sa vyvíjala v otázke prípustnosti dohody o vyporiadaní BSM, ktorou sa nevyporiadava všetok majetok tvoriaci BSM, ale iba jeho časť. Podľa staršej judikatúry ustanovenie § 149 OZ predpokladá dohodu rozvedených manželov ohľadne všetkého majetku tvoriaceho ich BSM, nie len čiastočnú dohodu. Novšia judikatúra sa naopak začala prikláňať k názoru, že je možné aj čiastočné vyporiadanie BSM na základe dohody a umožňuje sa aj kombinovaný spôsob vyporiadania, t.j. dohodou riešiť len časť majetku a časť majetku riešiť v rámci vyporiadania súdom.
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Vyššie uvedené dohody pritom vyžadujú formu notárskej zápisnice.
tags: #vysporiadanie #BSM #občiansky #zákonník #podmienky