
Smrť blízkeho je vždy ťažká udalosť, a ak zomrie manžel, okrem žiaľu sa pozostalá manželka alebo manžel stretávajú aj s právnymi a majetkovými záležitosťami. Jednou z nich je vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) v rámci dedičského konania. Tento článok poskytuje komplexný prehľad postupu vysporiadania BSM po smrti manžela, vrátane zákonných ustanovení, možností dohody, súdneho konania a ďalších dôležitých aspektov.
Málokto je pripravený na smrť, či už na tú svoju alebo na smrť svojich blízkych. Tak nejak podvedome sa snažíme nemyslieť na ňu a radi by sme uverili, že nás sa to slovo netýka. Ale predsa len pre poniektorých príde raz tá chvíľa, keď ako dedičia budú musieť v dedičskom konaní účinne uplatniť svoje práva, pričom až vtedy zistia, že ich vlastne ani nepoznajú. V prípade, že zomrel poručiteľ, ktorý zanechal manželku a deti a zároveň zanechal majetok, súd musí najprv zistiť, či mal poručiteľ/ka v čase svojej smrti s pozostalou manželkou/pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo nie.
BSM vzniká uzavretím manželstva a zahŕňa všetko, čo manželia nadobudnú počas trvania manželstva spoločne, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darom alebo vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe len jedného z manželov. Smrťou jedného z manželov BSM zaniká a je potrebné ho vysporiadať.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) v rámci dedičského konania je upravené predovšetkým v ustanovení § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Ustanovenie § 195 CMP upravuje teda procesný postup v prípade, ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho a poručiteľ mal s pozostalým manželom majetok v BSM. V prípade však, že BSM v konaní o dedičstve existuje, musí sa vyporiadať najprv predmetné BSM.
Keďže je BSM späté s manželstvom, najčastejším spôsobom zániku BSM je zánik BSM z dôvodu zániku manželstva (rozvodom, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedného z manželov).
Prečítajte si tiež: Bankový účet po úmrtí manžela
Na začiatku dedičského konania súdny komisár vykoná tzv. predbežné vyšetrenie. Súčasťou tohto vyšetrenia je aj zistenie rozsahu zaniknutého BSM a jeho aktív a pasív. Povinnosťou súdu je zistiť poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykonať súpis aktív a pasív dedičstva. Výsledkom tohto procesu je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva.
Existujú dva základné spôsoby, ako možno BSM vysporiadať:
Medzi pozostalým manželom a dedičmi je možné uvedené BSM vyporiadať aj dohodou. Dohoda musí byť uzatvorená písomne alebo ústne do zápisnice a podlieha schváleniu súdom. Schválenie dohody súdom musí byť uskutočnené tak, že notár uznesením takúto dohodu schváli. Dohoda o vyporiadaní BSM alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Zmluvná voľnosť dedičov je obmedzená iba tým, že ich dohoda nesmie byť v rozpore so zákonom alebo nesmie odporovať dobrým mravom. Je nevyhnutné, aby s obsahom dedičskej dohody súhlasili všetci dedičia. Dohodou o vyporiadaní dedičstva možno vyporiadať len celé dedičstvo, ktoré bolo uvedené v súpise aktív dedičstva, nikdy nie iba jeho časť.
Dohoda môže mať rôznu podobu. Dôležité je, aby bola dohoda platná a nedošlo k jej absolútnej neplatnosti, napríklad vylúčením tzv. neopomenuteľných dedičov.
Ak medzi pozostalým manželom a dedičmi k dohode nedôjde alebo ak príslušný notár ako súdny komisár dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, vyporiadanie po právoplatnosti uznesenia v konaní pokračuje ďalej. Súd pri vyporiadaní BSM prihliada na nasledovné kritériá:
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
V tejto súvislosti patrí k najčastejším otázkam, či do BSM patria aj finančné prostriedky, ktoré má manžel poručiteľa uložené v banke a ktoré sú vedené výlučne na jeho meno a či sú tieto finančné prostriedky tiež predmetnom dedičstva. Uvedené sa udialo v roku 2020 rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ako „NS SR“) zo dňa 28. 01. 2020 a to v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cdo/196/2018 (ďalej aj ako „rozsudok 8Cdo/196/2018“).
V rozsudku 8Cdo/196/2018 sa NS SR jednoznačne priklonil k rozsudku NS SR z roku 2006 sp. zn. 2 Cdo 168/2005, v ktorom bolo judikované nasledovné: „Ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 149 ods. Z toho, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ, analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v s.r.o. aspoň z časti zo spoločných prostriedkov (tzv. spoločné peniaze), stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM. Tieto spoločné prostriedky sa teda pretransformovali do obchodného podielu v s. r. o. a do BSM patrí len majetková hodnota obchodného podielu v s. r.
Na základe vyššie uvedeného je teda možné jednoznačne konštatovať, že v zmysle zjednocujúceho rozhodnutia t. j. rozsudku 8Cdo/196/2018 platí, že ak manželia alebo jeden z manželov za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v s. r.
Do BSM nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného alebo obom z manželov (auto, vybavenie práce a podobne). Veci získané reštitúciou.
Ak jeden z manželov nadobudol majetok darom alebo dedičstvom, patrí tento majetok len jemu, ak nebolo výslovne darované obom manželom.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Dom bol nadobudnutý počas manželstva na základe kúpnej zmluvy, pričom finančné prostriedky na jeho kúpu boli zo spoločných peňazí. Hoci je na liste vlastníctva zapísaný len Váš manžel, podľa § 143 Občianskeho zákonníka platí, že všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, patrí do BSM, ak nejde o výnimky uvedené v zákone (napr. dedenie, darovanie len jednému z manželov a pod.) . Skutočnosť, že vlastníkom je len manžel, nemá vplyv na to, že dom je v BSM, ak bol kúpený zo spoločných prostriedkov.
Pokiaľ ste počas 24 rokov spoločného žitia investovali do domu manžela, máte nárok na vrátenie investícií do domu manžela čo vyplýva z ust. § 150 Obč. zákonníka.
Dlhy vzniknuté počas manželstva môžu byť uspokojené aj z majetku patriaceho do BSM. Ak došlo k vysporiadaniu BSM, tak už majetok patriaci do BSM nie je avšak dedičia (teda aj Vy) po manželovi zodpovedáte za jeho dlhy, ak ste neodmietli dedičstvo. Na to, aby ste sa tomuto vyhli, by ste museli odmietnuť dedičstvo. Tým pádom by ste ale nededili druhú 1/2 bytu.
Manželia môžu počas svojho manželstva spraviť rozšírenie BSM alebo zúženie BSM dohodou o určitý majetok. Taktiež môžu vyhradiť vznik BSM ku dňu zániku manželstva. Každá z týchto dohôd musí byť urobená len vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom a uzatvorenej manželmi pred notárom. Manželia sa môžu voči inej osobe na každú z týchto dohôd odvolať len vtedy, ak je tejto osobe takáto dohoda známa.
Zúžiť rozsah BSM možno napríklad tak, že do BSM nebudú patriť veci (napríklad nehnuteľnosti), ktoré ide získať jeden z manželov. Zúženie BSM sa môže týkať napríklad aj peňazí, výnosov z majetku, obchodného podielu a podobne. Často sa robí napríklad zúženie BSM na nehnuteľnosť a úver v banke. Pokiaľ jeden z manželov má nadobudnúť nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva a zodpovedať sám za úver, musí doložiť zápisnicu o zúžení BSM spísanú notárom na nehnuteľnosť a úver. Zúženie BSM je zároveň aj preventívnym prostriedkom pred exekútormi. Majetok toho z manželov, ktorý patrí na základe zápisnice o zúžení BSM do jeho výlučného vlastníctva, nemôže byť postihnutý výkonom exekúcie.
BSM reálne vznikne až ku dňu zániku manželstva napríklad rozvodom manželov, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedným z manželov. Takýto stav je možné dosiahnuť tak, že manželia hneď po sobáši uzatvoria dohodu o vzniku BSM ku dňu zániku manželstva vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom a uzavretej manželmi pred notárom. Následne každý z manželov nadobúda majetok do svojho výlučného vlastníctva až do momentu, kým nepríde k zániku manželstva. Napríklad rozvodom manželov, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedného z manželov.
Každý človek chce usporiadať svoje majetkové pomery. Existujú alternatívy k zákonnému dedeniu, ktoré umožňujú usporiadať majetok podľa vlastných predstáv:
Majetok môžete odkázať urobením právneho úkonu pre prípad smrti - závetom, ktorý je známy aj pod názvom posledná vôľa alebo testament. Závet umožňuje závetcovi, aby usporiadal svoje majetkové pomery pre prípad smrti inak ako ustanovuje zákonné dedenie. Aby odkázal konkrétny majetok alebo celý majetok konkrétnemu dedičovi resp. dedičom v rôznych podieloch. Závet je možné spísať ako vlastnoručný závet (holografný závet) alebo zriadiť v inej písomnej forme (napísať na stroji alebo na počítači) za účasti svedkov (alografný závet) alebo vo forme notárskej zápisnice u notára. Závet môžete uložiť doma alebo u notára, ktorý ho uloží do notárskeho centrálneho registra závetov a listín. V prípade, ak niektorý z vyššie uvedených druhov závetov nespĺňa zákonom požadované náležitosti, je neplatný. Najčastejšou formou zriadenia závetu závetcom je vo forme notárskej zápisnice u notára, ktorá bude mať nielen zákonom požadované formálne a obsahové náležitosti. Takýto závet následne notár uloží tiež do notárskeho centrálneho registra závetov a listín.
Závetca môže zanechať univerzálny závet teda závet na celý svoj majetok alebo môže odkázať respektíve rozdeliť svoj konkrétny majetok medzi rôzne osoby (dedičov). Ak závetca nerozhodol o všetkom svojom majetku platí, že zvyšný nerozdelený majetok sa dedí zo zákona. Okrem uvedenia majetku, musí závetca uviesť v texte závetu dediča respektíve dedičov, ktorým odkazuje celý majetok alebo konkrétny majetok. Závetca môže určiť aj podiely závetných dedičov, pričom platí, že ak ich neuvedie, podiely dedičov sú rovnaké. Keď závetca odkáže svoj majetok závetom, môže so svojím majetkom disponovať až do svojej smrti. Osobe, ktorej ho odkázal, sa stane jeho majiteľom až po jeho smrti. Závetca tak isto môže kedykoľvek do svojej smrti závet zmeniť alebo odvolať. Závetca závetom taktiež zmení okruh dedičov, ktorí by inak po ňom dedili zo zákona. Môže ním rozdeliť majetok v inom pomere než by bol dedený zo zákona. Môže konkrétnemu dedičovi odkázať konkrétny majetok.
Ak je viac zákonných dedičov (potomkov) a niektorý z nich je v závete opomenutý, pričom ide o univerzálny závet na celý majetok, môže namietnuť relatívnu neplatnosť závetu. To znamená, že dostane polovicu zo zákonného podielu, ktorá by mu prináležala, ak by neexistoval závet. V prípade maloletého dediča, by tento dokonca dostal celý svoj zákonný podiel! Na to, aby niektorý potomok nenamietol relatívnu neplatnosť závetu, je potrebné spolu zo závetom spísať aj listinu o vydedení, ktorou vydedí svojho potomka zo zákonných dôvodov. Dôvody vydedenia môžu byť napadnuté na súde, pokiaľ nie sú dané (existujúce). Aj keď si môžete závet spísať doma sami, neodporúča sa to, pretože ak spravíte chybu a závet bude neplatný alebo sa nenájde, vy budete po smrti a už s tým nič nespravíte. Preto je najlepšie spísať závet u notára, formou notárskej zápisnice, ktorý bude uložený do centrálneho registra závetov a listín.
Darovanie predstavuje pre darcu možnosť rozhodnúť sa ešte počas svojho života, kto bude vlastniť a užívať jeho majetok. Darovacia zmluva ponúka možnosť previesť majetok na konkrétnu osobu a vylúčiť tak niektoré osoby alebo príbuzných z nadobudnutia tohto konkrétneho majetku dedením. Darca môže požadovať vrátenie daru, ak sa k nemu alebo k členom jeho rodiny obdarovaný správa tak, že porušuje dobré mravy. Takýmto konaním je napríklad neusporiadaný život obdarovaného alebo zavrhnutia hodné správanie obdarovaného k darcovi a podobne. Darca sa rozhodne darovať nehnuteľnú vec počas života napríklad jednému zo svojich detí, pričom ostatným svojím deťom nedaruje žiaden majetok. V dedičskom konaní po darcovi ako poručiteľovi môže byť tento dar započítaný na podnet ostatných dedičov a obdarovaný dostane o to menej z celého majetku.
Je veľmi ťažké povedať, či je lepšie usporiadať svoje majetkové pomery darovacou zmluvou alebo závetom. Jedným právnym úkonom sa usporiadava majetok za života a druhým pre prípad smrti. Darovacia zmluva je právny úkon vykonaný počas života. Ak sa stane neplatnou, viete túto situáciu riešiť počas života. Zatiaľ čo závet je právnym úkonom pre prípad smrti. Darovacou zmluvou na nehnuteľnosť si môžete zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve jej doživotného bývania a užívania. Ak si darovaciu zmluvu vypracujete sami je potrebné rátať s výdavkami minimálne na overenie podpisu darcu u notára, ktorý vychádza v súčasnosti 2,87 Eur vrátane DPH za jeden podpis darcu a to aspoň na štyroch vyhotoveniach darovacej zmluvy tak, aby darcovi aj obdarovanému zostalo jedno vyhotovenie a dve vyhotovenia sú potrebné na podanie na príslušný kataster nehnuteľností. Ak si necháte vypracovať darovaciu zmluvu u notára vo forme notárskej zápisnice, rátajte so sumou od 150,- Eur a správny poplatok vo výške 18,- Eur za vkladové konanie na katastri. Podpisi už overovať nemusíte. Notár Vás bude zastupovať v katastrálnom konaní na katastri a naviac budete mať istotu, že je všetko v poriadku. Ak si darovaciu zmluvu vypracujete sami, bude to lacnejšie. Výdavky máte len za overenie podpisov a správny poplatok na kataster za zavkladovanie nehnuteľnosti. Ak vám darovaciu zmluvu vypracuje právnik (advokát, notár), zaplatíte síce viac, ale darovacia zmluva bude kvalitná a vkladové konanie prejde na katastri nehnuteľností. Darovanie formou darovacej zmluvy je riešením počas života, na ktoré máte ešte dosah. V rámci darovacej zmluvy si môžete zriadiť pre seba vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, ktorú ste sa rozhodli darovať. Ak bolo vo váš prospech zriadené vecné bremeno na nehnuteľnosť, na takúto nehnuteľnosť nemôže banka poskytnúť úver. Vzhľadom na uvedené ako vhodné sa javí darovanie počas života vo forme darovacej zmluvy s vecným bremenom.
Darovacia zmluva je jedným z najfrekventovanejším spôsobov ako usporiadať svoje majetkové pomery ešte počas života. Najčastejším predmetom daru býva nehnuteľnosť. Takúto darovaciu zmluvu si môžete spísať sami alebo vám ju za poplatok vypracuje licencovaný právnik. Darovacia zmluva musí obsahovať náležitosti vyžadované zákonom na to, aby bola platná. Jedným z nich je uvedenie predmetu darovacej zmluvy. Darovacia zmluva musí byť bezodplatná. V rámci darovacej zmluvy na nehnuteľnosť je možné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu, rodinného domu alebo jeho časti alebo doživotného užívania pozemku (záhrady, vinohradu a podobne). Vecné bremeno zaručuje tomu, v prospech koho bolo zriadené teda darcu, že bude môcť v nehnuteľnosti bývať a užívať ju do konca života. Ten na ťarchu koho bolo vecné bremeno zriadené teda obdarovaného, je povinný toto vecné bremeno strpieť do konca darcovho života. Vecné bremeno bude mať darca zapísané v ťarchách na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Obdarovaný nemôže takúto nehnuteľnosť previesť na inú osobu, ani zaťažiť či zobrať si na ňu úver.
Medzi najčastejšie prípady neplatnosti darovacej zmluvy podľa zákona sú napríklad, že darovacia zmluva ako právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak sa považuje za neplatný. Neplatným je aj vtedy, ak ho urobila osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo ak ho urobila osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Tak isto darovanie ako právny úkon je neplatný, ak sa má podľa darovacej zmluvy plniť až po darcovej smrti. Preto je najlepšie obrátiť sa na profesionála, advokáta alebo notára. Ten Vám poradí a spíše profesionálnu darovaciu zmluvu, ktor…