Ako živnostník vysporiada svoju daňovú povinnosť: Podrobný postup

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na postup vysporiadania daňovej povinnosti živnostníka, vrátane zrušenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty (DPH), povinností pri zániku živnosti, zdaňovania príjmov z dedičstva a vplyvu prerušenia alebo ukončenia živnosti na daňové povinnosti.

Zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty (DPH)

Pre platiteľov registrovaných podľa § 4 a § 5 zákona o DPH je zrušenie registrácie upravené v § 81 zákona o DPH, pre skupinu registrovanú podľa § 4b zákona o DPH v § 81a zákona o DPH a pre zdaniteľné osoby registrované podľa § 7 a § 7a zákona o DPH v § 82 zákona o DPH. Zrušenie registrácie platiteľa dane znamená, že právnická alebo fyzická osoba odo dňa určeného daňovým úradom prípadne odo dňa stanoveného zákonom o DPH prestáva byť platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Dôsledky zrušenia registrácie

Až od uplynutia dňa, ktorým prestane byť platiteľom dane, neuplatňuje k cene tovarov a služieb daň pri ich dodaní iným osobám, nemá nárok na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb s výnimkou stanovenou v § 52 zákona o DPH, nesmie vyhotovovať faktúry s daňou z pridanej hodnoty, nepodáva daňové priznania pre daň z pridanej hodnoty s výnimkou prípadov stanovených v § 78 ods.

Zrušenie registrácie z podnetu daňového úradu

Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň v zmysle § 81 ods. Ak zdaniteľnej osobe registrovanej pre daň podľa § 4 zákona o DPH bolo oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, táto osoba prestáva byť platiteľom dane dňom, ktorý predchádza dňu tohto oznámenia (§ 81 ods. 10 zákona o DPH). Túto skutočnosť daňový úrad bezodkladne oznámi zdaniteľnej osobe. Uplynutím dňa, kedy zdaniteľná osoba podľa prvej vety prestáva byť platiteľom dane, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň; ustanovenia § 81 ods. 5 až ods.

Dobrovoľné ukončenie registrácie

Ak platiteľ dane chce dobrovoľne ukončiť registráciu pre daň podľa § 4 zákona o DPH, môže podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň v zmysle § 81 ods. Proti rozhodnutiu o zrušení registrácie pre daň nie je možné podať odvolanie. Ako deň, ktorým právnická alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom dane, je možné určiť ktorýkoľvek deň. Môže to byť posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo ktorýkoľvek deň v rámci príslušného zdaňovacieho obdobia. V prípade, že fyzická alebo právnická osoba v žiadosti o zrušenie registrácie pre daň uvedie konkrétny dátum, ku ktorému požaduje zrušiť registráciu pre daň, a správca dane mieni uvedenej žiadosti vyhovieť, je možné registráciu zrušiť ku dňu uvedenému v žiadosti. V súvislosti s prideleným identifikačným číslom pre DPH u platiteľa registrovaného podľa § 4 zákona o DPH, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu pre Úniu podľa § 68b zákona o DPH, nezaniká zrušením registrácie pre daň podľa § 81 ods. 4 zákona o DPH platnosť identifikačného čísla pre daň.

Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie

Povinnosti platiteľa pri zrušení registrácie

Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň (§ 81 ods. 2 zákona o DPH), keď prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 ods. Ak platiteľ dane prestane vykonávať činnosť v tuzemsku, ale naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v zahraničí, nestráca status zdaniteľnej osoby a povinnosť požiadať o zrušenie registrácie pre daň sa na neho nevzťahuje. Povinnosť podať žiadosť o zrušenie registrácie sa nevzťahuje ani na osobu registrovanú pre daň podľa § 4 zákona o DPH, ktorá napr.

Zrušenie registrácie právnickej osoby bez likvidácie

Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, má v zmysle § 81 ods. Podľa Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak Obchodný zákonník neustanovuje inak. Ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie, daňový úrad nevydá rozhodnutie o zrušení registrácie a neurčí deň, ktorým táto osoba prestáva byť platiteľom dane (§ 81 ods. 4 zákona o DPH).

Zrušenie registrácie z dôvodu nesplnenia povinností

Daňový úrad podľa § 81 ods. 3 písm. Cieľom tohto ustanovenia je vylúčiť zo systému DPH subjekty, ktoré nemajú alebo stratia postavenie zdaniteľnej osoby, ktoré sú rizikové, ktoré zneužívajú systém dane z pridanej hodnoty. Daňový úrad má možnosť (nie povinnosť) sa rozhodnúť, u ktorého subjektu pristúpi k zrušeniu registrácie pre daň. Daňový úrad môže zrušiť registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty z úradnej moci, ak nie sú dôvody na registráciu pre daň a to, ak platiteľ dane opakovane, t. j. Zámerom opatrení je zabrániť možnosti podvodných aktivít niektorých subjektov, ktoré zneužívajú systém DPH, a ich ďalšiemu rozširovaniu. Uvedené dôvody na zrušenie registrácie nemajú predstavovať prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich daňových subjektov. Nie každé naplnenie dôvodov na možné zrušenie registrácie pre daň musí skutočne viesť k jej zrušeniu. Aby situácia bola kvalifikovaná ako opakovaná, postačuje, ak platiteľ dane už dvakrát nesplní niektorú z vyššie uvedených povinností.

Zverejnenie platiteľa dane v zozname

Skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na zrušenie registrácie pre daň z úradnej moci ustanovené v § 81 ods. 3 písm. b) bod 2 zákona o DPH, sú dôvodom na zverejnenie tohto platiteľa dane v zozname vedenom Finančným riaditeľstvom SR v zmysle § 69 ods. 14 zákona o DPH. Zverejnenie platiteľa dane v tomto zozname nie je samo o sebe dôvodom na zrušenie registrácie pre daň. Po odstránení dôvodov, na základe ktorých bol v zozname zverejnený a za splnenia podmienok uvedených v § 52 ods. 7 daňového poriadku, bude platiteľ dane z uvedeného zoznamu vymazaný. Je potrebné zabrániť situáciám, aby zdaniteľná osoba po zrušení registrácie pre daň z úradnej moci musela opätovne podať žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu dosiahnutia obratu. Pri posudzovaní možného zrušenia registrácie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Zrušeniu registrácie platiteľa dane z úradnej moci, na základe opakovaného naplnenia dôvodov uvedených v § 81 ods. 3 písm. b) bod 2 zákona o DPH, predchádza zo strany daňového úradu dôsledné zistenie a zváženie všetkých skutkových okolností týkajúcich sa konkrétneho platiteľa dane. Dôvody pre zrušenie registrácie podľa tohto ustanovenia nemusia byť naplnené všetky, nakoľko vzhľadom k použitiu spojky „alebo“ stačí, aby bol naplnený aj jeden z uvedených dôvodov.

Zánik platnosti identifikačného čísla

Ak bolo zdaniteľnej osobe registrovanej pre daň podľa § 4 oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, táto osoba prestáva byť platiteľom dňom, ktorý predchádza dňu tohto oznámenia (§ 81 ods. 10 zákona o DPH); túto skutočnosť daňový úrad bezodkladne oznámi zdaniteľnej osobe. Uplynutím dňa, kedy zdaniteľná osoba podľa prvej vety prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň.

Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností

Povinnosti po zrušení registrácie

Zdaniteľná osoba má v zmysle § 81 ods. Osoba, ktorej bola zrušená registrácia pre daň, má povinnosť podať daňové priznanie do 25 dní od skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinná zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. V zmysle prechodných ustanovení § 85kl novely zákona o DPH osoba, ktorá bola zaregistrovaná za platiteľa dane pred dňom 01. 01.

Daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok

V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane (§ 10 ods. 1 alebo ods. 3 zákona o DPH) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná. V zmysle § 81 ods. 5 zákona o DPH sa považuje tento majetok za dodaný platiteľom podľa § 8 ods. Daň sa vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, najviac však do výšky odpočítanej dane okrem dane vzťahujúcej sa na majetok, ktorého dodanie by bolo oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7 zákona o DPH, pri ktorom sa daň vypočíta vo výške, v akej by bol platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a zákona o DPH z dôvodu, že zmenil rozsah použitia tohto majetku len na iný účel ako na podnikanie. Ak ide o investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. d) zákona o DPH, v poslednom zdaňovacom období je platiteľ povinný upraviť odpočítanú daň postupom podľa prílohy č. Pri výpočte odvodu dane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti, t. j. v poslednom zdaňovacom období. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal opravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane z majetku podľa § 81 ods. Daňová povinnosť, vzťahujúca sa na majetok pri zrušení registrácie, nevzniká pri zániku platiteľa bez likvidácie, keď právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o DPH alebo podľa § 5 ods. 4 písm.

Vrátenie odpočítanej dane z platby

V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi povinnosť vrátiť odpočítanú daň z platby podľa § 19 ods. 4, ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia tovar nebol dodaný alebo služba nebola dodaná; túto povinnosť nemá platiteľ pri zániku bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 5 ods. 4 písm. a) zákona o DPH (§ 81 ods.

Oprava základu dane

Právnická alebo fyzická osoba, ktorej bola zrušená registrácia pre daň, má v prípade uvedenom v § 81 ods. Je to prípad, keď platiteľ dane (dodávateľ) právnickej alebo fyzickej osobe (odberateľovi), ktorá prestala byť platiteľom dane, vyhotoví faktúru (dobropis), ktorou opraví základ dane alebo výšku dane pri tovare alebo službe dodanej v čase, keď odberateľ bol platiteľom dane. Táto osoba (odberateľ) je povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu základu dane alebo opravu výšky dane. Povinnosť vrátenia odpočítanej dane je uložená osobe, ktorá nie je platiteľom dane a zákon o DPH v danom prípade neukladá povinnosť podať daňové priznanie (§ 78 zákona o DPH), preto odpočítanú daň vráti priamo uhradením sumy dane na účet daňového úradu bez podania daňového priznania.

Oprava základu dane z titulu nevymožiteľnej pohľadávky

Odberateľovi, ktorý prestal byť platiteľom dane, vzniká tiež povinnosť vrátiť odpočítanú daň, ak dodávateľ vykonal opravu základu dane z titulu nevymožiteľnej pohľadávky podľa § 25a ods. 3 zákona o DPH, a to do desiatich dní odo dňa prijatia opravného dokladu, ktorý dodávateľ vyhotovil podľa § 25a ods. 7 písm. a) zákona o DPH. Ak odberateľ vyhotovený opravný doklad neprijal ani do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom mu bol odoslaný, podľa legislatívnej úpravy v § 81 ods. 9 zákona o DPH účinnej od 1. januára 2023 sa za deň prijatia opravného dokladu pokladá posledný deň tohto nasledujúceho mesiaca. Povinnosť vrátenia odpočítanej dane sa nevzťahuje na prípad, ak sa oprava týka majetku, z ktorého bola pri zrušení registrácie platiteľa dane v zmysle § 81 ods.

Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov

Zrušenie registrácie pre osoby registrované podľa § 7 zákona o DPH

Osoby registrované pre daň podľa § 7 zákona o DPH môžu požiadať o zrušenie registrácie pre daň podľa § 82 ods. Ak osoba registrovaná podľa § 7a zákona o DPH podá žiadosť o zrušenie registrácie a daňovému úradu je/bude zrejmé, že odpadli dôvody na jej registráciu, daňový úrad na základe podanej žiadosti môže registráciu zrušiť. Daňový úrad registráciu zruší, ak daňový subjekt reálne prestal prijímať alebo vôbec neprijímal služby od zdaniteľnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej bol osobou povinnou platiť daň a ani neposkytoval/prestal poskytovať služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte, kde je osobou povinnou platiť daň príjemca služby a do budúcnosti nie je predpoklad vykonávania takejto činnosti, a zároveň tejto osobe nevzniká povinnosť platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 7 ods. Daňový úrad zruší registráciu pre daň na základe žiadosti osoby. Zrušením registrácie pre daň zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň. Osoba registrovaná podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH v zmysle § 82 ods. 2 zákona o DPH má povinnosť bezodkladne požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku podnikanie.

Ukončenie a prerušenie podnikania

V prvom rade zrušenie alebo prerušenie živnosti živnostník oznamuje osobne na miestne príslušnom okresnom úrade, odbore živnostenského podnikania (na JKM - jednotnom kontaktnom mieste), alebo môže oznámenie o zrušení resp. prerušení živnosti riešiť aj elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na stránke www.slovensko.sk, pokiaľ má elektronický občiansky preukaz a zriadený elektronický prístup. Na oznámenie zrušenia živnosti použije formulár „Oznámenie o ukončení podnikania“. Veľmi dôležité je, aby ste si skontrolovali vo formulári dátum ukončenia, či prerušenia živnosti. JKM oznámi daňovému úradu, že živnostník živnosť zrušil ale aj tak musí živnostník do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie na daň z príjmov, prípadne aj registráciu na DPH (pokiaľ bol registrovaný ako platca DPH). Daňovému úradu je potrebné následne vrátiť aj osvedčenia o registrácii. U registrácie DIČ (biela kartička) do 15 dní a u registrácie na DPH (ružová kartička s IČ DPH) do 10 do dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení registrácie uvedených daní.

Povinnosti voči poisťovniam

Zánik platiteľa poistného oznámi príslušnej zdravotnej poisťovni jednotné kontaktné miesto na základe informácie od živnostníka, ktorú uviedol v oznámení o ukončení podnikania, ktoré živnostník predložil na JKM. Fyzická osoba po ukončení živnosti už nemusí platiť odvody na zdravotné poistenie, nakoľko prestáva byť SZČO ako platiteľ poistného podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov živnostníkovi ako SZČO zrušením živnosti zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Odo dňa zrušenia prestáva SZČO platiť sociálne odvody.

Účtovné povinnosti

V zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z o účtovníctve živnostník, ktorý účtoval v jednoduchom účtovníctve uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a k rovnakému dňu zostaví mimoriadnu účtovnú závierku (výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch). Zároveň ku dňu, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka (ku dňu skončenia podnikania) musí živnostník vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov a to pred uzavretím účtovných kníh.

Úprava základu dane

Následne živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí v zmysle § 17 ods. 8 písm. a) zákona 595/2003 Z. z. upraviť základ dane.

Povinnosti platiteľa DPH

Ak bol živnostník platiteľom dane z pridanej hodnoty (Zákon č. 222/2004 Z. z.) má pri skončení podnikania povinnosti zo zákona o DPH a teda musí správcu dane požiadať o zrušenie registrácie pre DPH, odovzdať osvedčenie o registrácii do 10 dní odo dňa, kedy prestal byť platiteľom. Teda od dátumu, ktorý mu oznámi daňový úrad. Daňový úrad mu zároveň rozhodnutím určí posledné zdaňovacie obdobie. Daň pri odpisovanom majetku sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku.

Pozastavenie živnosti

Podnikateľ môže svoju živnosť pozastaviť kedykoľvek a to bez udania dôvodu. Štandardne je možné živnosť pozastaviť na dobu minimálne 6 mesiacov. Zákonom 73 zo dňa 7. apríla 2020, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 sa do Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní dopĺňa § 80af - Prechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19 a to nasledovne: „Pri pozastavení prevádzkovania živnosti podľa § 57 ods. 4 a 5 počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa neuplatňuje podmienka podľa § 57 ods. 6, že pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov.“. Z toho vyplýva, že živnosť môže byť pozastavená aj na dobu kratšiu ako 6 mesiacov a nie je stanovená minimálna doba pozastavenia živnosti. To znamená, že živnosť môže byť pozastavená aj na niekoľko dní, či týždňov.

Výhody pozastavenia živnosti

Výhodou pozastavenia živnosti je, že podnikateľ počas doby, kedy má živnosť pozastavenú neplatí odvody na sociálne poistenie a preddavky na zdravotné poistenie z podnikania. Prerušenie živnosti sa oplatí tým podnikateľom, ktorí vykonávajú sezónne práce (práca v lese, v poľnohospodárstve alebo počas zimných mesiacov - napríklad v službách spojených so zimnými športami a pod.). Živnosť je možné pozastaviť na dobu maximálne 3 roky.

Obnovenie živnosti

Chcem upozorniť na to, že po uplynutí doby pozastavenia živnosti dochádza k obnoveniu živnosti automaticky a z toho vyplýva aj vznik odvodových povinností odo dňa obnovenia živnosti. Na základe opatrení v čase koronakrízy, kedy je možné živnosť prerušiť aj na kratšiu dobu ako na šesť mesiacov je takéto prerušenie vhodné na preklenutie súčasného nepriaznivého stavu (uzatvorená prevádzka, extrémny pokles tržieb, nemožnosť naplno podnikať). Ako som spomínal, výhodou je, že počas prerušenia podnikania nie je povinnosť platiť sociálne odvody a preddavky na zdravotné poistenie. Ale netreba zabudnúť na to, že preddavky na zdravotné poistenie je potrebné platiť ako samoplatiteľ (pokiaľ tento občan nie je zdravotne poistený z iného zdroja). Je síce pravda, že vláda pripravila aj iné opatrenia pre podnikateľov - napríklad možnosť odkladu platenia preddavkov na zdravotné poistenie a odpustenie odvodov (len na sociálne poistenie za splnenia určitých prísnych podmienok). Viacerých podnikateľov doposiaľ odrádzalo, že by mali podnikanie prerušiť na šesť mesiacov (táto doba sa im zdala neprimerane dlhá) a preto veľa z nich privítalo flexibilnú zmenu, kedy je možné podnikanie prerušiť aj na jeden, či dva mesiace.

Daňové hľadisko pri pozastavení živnosti

Z daňového hľadiska aj pri pozastavení živnosti platí, že ak živnostník neobnoví činnosť do lehoty na podanie daňového priznania, má povinnosť základ dane upraviť v súlade s § 17 ods. Podnikateľ nepodáva daňové priznanie k dátumu ukončenia, či prerušenia živnosti ale daňové priznanie podáva za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil (prerušil) živnostník podnikanie a to v lehote 3 kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia zdaňovacieho obdobia, teda od skončenia kalendárneho roka, pokiaľ finančnej správe neoznámite odklad podania daňového priznania.

Dodatočné daňové priznanie

Často dochádza k situácii, že podnikateľovi príde, po ukončení podnikania, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom je nedoplatok. V tomto prípade má podnikateľ možnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil alebo prerušil podnikanie. Týmto si zníži svoju daňovú povinnosť za účtovné obdobie, počas ktorého podnikal. Tento postup je legálny a nie je sankcionovaný zo strany finančnej správy.

Vplyv pozastavenia živnosti na základ dane

V prípade, ak daňovník fyzická osoba pozastaví živnostenské oprávnenie v priebehu zdaňovacieho obdobia, ktoré obnoví do lehoty na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, pre účely zistenia základu dane nedochádza k skončeniu podnikania (§ 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov) a podnikateľ neuzatvára účtovné knihy a nemá povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov. V prípade, ak daňovník pozastaví živnostenské oprávnenie v priebehu zdaňovacieho obdobia, ktoré neobnoví do lehoty na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, pre účely zistenia základu dane dochádza k skončeniu podnikania (§ 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov) a daňovník uzatvára ku dňu pozastavenia živnosti účtovné knihy a má povinnosť upraviť základ dane v súlade s § 17 ods.

Daňové a účtovné hľadisko pri zániku živnostenského oprávnenia

Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej iba "živnostenský zákon") je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona. Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zániku živnostenského oprávnenia, upravuje daňovník o položky uvedené v § 17 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Povinné poistenie a s tým spojená odvodová povinnosť zaniká živnostníkovi alebo inej SZČO odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Ak má SZČO viac oprávnení, poistenie jej zaniká až zánikom posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti SZČO.

Dedenie a daňové povinnosti

V prípade úmrtia občana/daňovníka prichádza k rôznym otázkam súvisiacim so zdanením. Avšak v prípade majetku nadobudnutého zdedením je práve hodnota tohto majetku v momente dedenia vymedzená ako výnimka z predmetu dane v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Uvedené znamená, že v okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane.

Príjem z prenájmu zdedenej nehnuteľnosti

Príjem, ktorý plynie z prenájmu tejto nehnuteľnosti, bude príjmom, ktorý je predmetom dane a ktorý je zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Predaj zdedenej nehnuteľnosti

V prípade, ak by išlo o predaj zdedenej nehnuteľnosti napr. po sestre, bratovi, ujovi, t. j. nešlo by o dedenie v priamom rade, príjem z predaja takejto nehnuteľnosti by bol oslobodený až po uplynutí piatich rokov od dňa, kedy nadobudol takúto nehnuteľnosť do vlastníctva dedič podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP. V súlade s Občianskym zákonníkom sa vlastníctvo pri dedení nadobúda smrťou poručiteľa, t. j.

Oslobodenie príjmu z predaja bytu

V prípade, ak by išlo o predaj bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov nadobudnutého do 31. 12. 2010 dedením, v ktorom mal predávajúci trvalý pobyt, môže sa posudzovať oslobodenie aj podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) zákona platného do 31. 12. 2010, t. j. ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, príjem z predaja bude oslobodený od dane.

Príjmy z predaja nehnuteľností

V prípade príjmov z predaja vlastníctva nehnuteľností sú tieto ostatnými príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Medzi tieto príjmy patria napr. príjmy z predaja bytu, obytného domu, pozemku, ak nie sú oslobodené od dane podľa § 9 ZDP. Príjem z predaja nehnuteľnosti sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci.

Výdavky súvisiace s predajom zdedenej nehnuteľnosti

Základom dane (čiastkovým základom dane) z ostatných príjmov je podľa 8 ods. 2 ZDP zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada, t. j. Pri dedení nehnuteľnosti je vstupnou cenou cena zistená v súlade s § 25 ods. 1 písm. c) ZDP, t. j. reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov [§ 25 ods. 6 písm. b) a § 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona č. 431/2002 Z. z.

#

tags: #vysporiadanie #danovej #povinnosti #živnostníka #postup