
Smrť blízkeho je vždy ťažká udalosť. Okrem smútku je potrebné sa vysporiadať aj s praktickými záležitosťami, ako je dedičské konanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o procese dedičského konania s dôrazom na možnosť vyporiadania dedičstva dohodou.
Dedičské konanie je zákonom upravený postup, v rámci ktorého súd prostredníctvom notára (ako súdneho komisára) rozhodne o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi. Cieľom je prejednať a rozdeliť dedičstvo v súlade so zákonom a vôľou poručiteľa.
Dedičské konanie súd začína bez návrhu, teda z úradnej povinnosti (ex offo), a to akonáhle sa dozvie o úmrtí osoby alebo vyhlásení osoby za mŕtvu. V prípade úmrtia lekár informuje matriku o úmrtí osoby a tá následne informuje príslušný súd a zašle mu úmrtný list. Podľa zákona je súd, konajúc prostredníctvom povereného notára povinný vykonať tzv. predbežné vyšetrenie. Rovnako v Notárskom centrálnom registri závetov zisťuje, či je v ňom evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, alebo vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu a u ktorého notára je uložený.
Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah. O zistení stavu a obsahu závetu sa vyhotoví zápisnica, ku ktorej sa pevne pripojí úradne osvedčená kópia závetu. Súd umožní nahliadnuť do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem. Notár musí zistiť majetok a dlhy poručiteľa a vykonať ich súpis. Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti.
Ak poručiteľ nezanechal žiaden majetok, prípadne zanechal len dlhy dedičské konanie sa zastaví a notár vydá notár uznesenie o zastavení konania. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť. Aj v prípade, ak notár konanie zastaví, je možné podať žalobu na určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a následne sa po kladnom rozhodnutí súdu táto prejedná v rámci dedičského konania.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Ak dedičské konanie notár nezastaví musí všetkých, do úvahy prichádzajúcich dedičov upovedomiť o ich dedičskom práve a práve dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď notár dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže notár z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva. Upovedomenie vrátane poučenia vykoná súd ústne do zápisnice alebo ho doručí do vlastných rúk. Ak sa súdu nepodarí upovedomenie o dedičskom práve doručiť, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča.
Ak niekto z dedičov namieta právo iného dediča ide o spor o dedičské právo. Notár tento spor musí vyriešiť, avšak rozlišuje sa, či ide o spornú právnu otázku, alebo spornú skutkovú otázku. Ak ide o právnu otázku, notár ju môže vyriešiť sám tak, že rozhodne o tom, s ktorým dedičom pokračuje a ktorého účasť v dedičskom konaní ukončuje. Ak ide o skutkové otázku, po márnej snahe o zmier dedičov, odkáže toho dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou.
Smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho zaniká manželstvo, a teda aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) v rámci dedičského konania je upravené predovšetkým v ustanovení § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Zákon umožňuje, aby sa BSM vyporiadalo dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi. Táto dohoda musí byť uzavretá písomne alebo ústne do zápisnice, pričom podlieha schváleniu súdom. Môže sa stať aj to, že manželstvo zaniklo skôr, ale medzičasom poručiteľ zomrel, a tak BSM nestihlo byť vyporiadané. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.
Medzi pozostalým manželom a dedičmi je možné uvedené BSM vyporiadať aj dohodou. Dohoda musí byť uzatvorená písomne alebo ústne do zápisnice a podlieha schváleniu súdom. Schválenie dohody súdom musí byť uskutočnené tak, že notár uznesením takúto dohodu schváli. Zmluvná voľnosť dedičov je obmedzená iba tým, že ich dohoda nesmie byť v rozpore so zákonom alebo nesmie odporovať dobrým mravom. Je nevyhnutné, aby s obsahom dedičskej dohody súhlasili všetci dedičia. Dohodou o vyporiadaní dedičstva možno vyporiadať len celé dedičstvo, ktoré bolo uvedené v súpise aktív dedičstva, nikdy nie iba jeho časť. Ak medzi pozostalým manželom a dedičmi k dohode nedôjde alebo ak príslušný notár ako súdny komisár dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, vyporiadanie po právoplatnosti uznesenia v konaní pokračuje ďalej.
Podľa § 150 OZ platí, že: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V tejto súvislosti patrí k najčastejším otázkam, či do BSM patria aj finančné prostriedky, ktoré má manžel poručiteľa uložené v banke a ktoré sú vedené výlučne na jeho meno a či sú tieto finančné prostriedky tiež predmetnom dedičstva. Uvedené sa udialo v roku 2020 rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ako „NS SR“) zo dňa 28. 01. 2020 a to v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cdo/196/2018 (ďalej aj ako „rozsudok 8Cdo/196/2018“).
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
V rozsudku 8Cdo/196/2018 sa NS SR jednoznačne priklonil k rozsudku NS SR z roku 2006 sp. zn. 2 Cdo 168/2005, v ktorom bolo judikované nasledovné: „Ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 149 ods. Z toho, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ, analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v s.r.o. aspoň z časti zo spoločných prostriedkov (tzv. spoločné peniaze), stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM. Tieto spoločné prostriedky sa teda pretransformovali do obchodného podielu v s. r. o. a do BSM patrí len majetková hodnota obchodného podielu v s. r. Na základe vyššie uvedeného je teda možné jednoznačne konštatovať, že v zmysle zjednocujúceho rozhodnutia t. j. rozsudku 8Cdo/196/2018 platí, že ak manželia alebo jeden z manželov za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v s. r.
Vysporiadanie dedičstva, najmä v prípadoch, keď existuje viac dedičov, môže mať rôzne podoby. Jedným z primárnych spôsobov vysporiadania dedičstva, ak je viac dedičov, je dohoda dedičov. Obsahom dohody môže byť určené, kto z dedičov nadobúda jednotlivé veci či iné majetkové hodnoty z dedičstva ako celok, alebo akým podielom nadobúdajú dedičia niektoré veci či celé dedičstvo spoločne. Dohoda dedičov musí byť uzavretá pred súdom (spravidla pred súdnym komisárom - notárom) a na svoju platnosť a účinnosť potrebuje schválenie súdom. Súd nemôže do obsahu dohody zasahovať; ak ju nemožno schváliť v uzavretej podobe, musí ju celú neschváliť. V praxi však súdni komisári vedú účastníkov k uzavretiu takej dohody, ktorá je schváliteľná.
Obsahom dohody môže byť aj dohoda o zodpovednosti za pasíva dedičstva (náklady pohrebu a dlhy poručiteľa). Ak sa dedičia dohodnú na inom pomere zodpovednosti za dlhy než podľa zákona (§ 470 ods. 2 OZ), je potrebný súhlas veriteľa, ktorý sa stáva účastníkom konania. Dedič môže byť pri uzatváraní dohody zastúpený na základe splnomocnenia, a to aj spoludedičom. Súdny komisár musí v takom prípade posúdiť možnú kolíziu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Dohoda nemusí byť schválená, ak je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi (napríklad zákaz drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov). Taktiež ak sa týka nárokov, ktoré vzniknú dedičom až v budúcnosti, alebo majetku, ktorý sa má objaviť v budúcnosti.
Ak v konaní o dedičstve nedôjde medzi dedičmi k dohode o vysporiadaní dedičstva, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané, a to podľa dedičských podielov (OZ, § 483, § 484). Výsledkom je vznik podielového spoluvlastníctva ku každej veci a spolumajiteľstva ku každému právu, ktoré patrí do dedičstva. Následné vyporiadanie takto vzniknutého podielového spoluvlastníctva, napríklad k nehnuteľnostiam, sa uskutočňuje mimo dedičského konania.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezodplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie (OZ, § 484). Tento mechanizmus slúži na zabezpečenie zásady rovnosti podielov dedičov zo zákona. Započítavajú sa dary, ktoré svojou výškou a povahou presahujú obvyklé darovania vzhľadom na zárobkové a majetkové pomery darcu. Započítanie sa týka dedičských podielov, ktoré súd potvrdzuje, a vedie k zmene týchto podielov. Nezapočítava sa to, čo dostali osoby, ktoré samy nededia alebo nie sú predkami dediča, napríklad dary poskytnuté manželovi dediča alebo osobe žijúcej s dedičom v spoločnej domácnosti.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov podľa § 202 CMP, môže súd aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac s uvedením výšky, právneho dôvodu a spôsobu zabezpečenia, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.
Právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa napr. Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov. Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak sa objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik.
Podľa zákona je proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom prípustné odvolanie. Odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom sa podáva u notára, ktorý uznesenie vydal. Pokiaľ má dedič za to, že notár nepostupoval v dedičskom konaní správne a zákonne, potom má právo voči jeho rozhodnutiu podať odvolanie. Samozrejme je predtým vhodné, ak v dedičskom konaní aktívne na pochybenie notára upozorní a uvedie svoj právny názor.
tags: #vysporiadanie #dedičstva #dohodou #postup