
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o procese vysporiadania pozemkov, so zameraním na situácie, kde jeden vlastník disponuje nadpolovičným podielom práva. Článok sa opiera o platnú legislatívu, judikatúru, ako aj praktické postupy Slovenského pozemkového fondu (SPF), a je určený pre široké spektrum čitateľov, od laikov až po odborníkov.
Reštitúcie, čiže navrátenie majetku pôvodným vlastníkom alebo ich dedičom, sú na Slovensku upravené predovšetkým zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a zákonom č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. Slovenský pozemkový fond (SPF) zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. je kľúčovou inštitúciou, ktorá spravuje štátny poľnohospodársky majetok a realizuje reštitučné nároky. Podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách prešla korekciou cez nové MPaRV novela zákona č. 180/1995 Z. z. zriadenou zákonom č. 330/1991 Zb. Činnosť SPF plní úlohy v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
SPF plní dôležitú úlohu pri vysporiadaní vlastníckych vzťahov k pôde. Medzi jeho hlavné činnosti patrí:
Reštitučný nárok je možné uplatniť, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom. Medzi základné patrí preukázanie vlastníctva k majetku pred jeho odňatím, včasné uplatnenie nároku a splnenie ďalších zákonných podmienok. Na dotknutý pozemok SR-SPF bol/nebol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. /vyjadrenie musí byť na pôvodné pozemno-knižné, resp. E-KN parcely, nie na C-KN stav a vydáva sa na základe doručených dokladov z katastrálneho odboru o prešetrení právneho stavu predmetnej parcely.
Systém reštitúcií je v podstate veľmi jednoduchý: ak ste mali nejaký reštitučný nárok, tak na základe vašej žiadosti okresný úrad rozhodol o oprávnenosti, určil hodnotu pozemkov a pokiaľ sa pozemky nedali vydať na pôvodných parcelách a v pôvodných spoluvlastníckych podieloch tak vás vydal napospas Slovenskému pozemkovému fondu, kde ste si uplatňovali svoje nároky.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Ak nie je možné vrátiť pôvodné pozemky, SPF môže poskytnúť náhradné pozemky. Ak sa pôvodný pozemok oprávnenej osoby nachádzal v okrese Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV alebo Bratislava V, alebo v okrese Košice I, Košice II, Košice III alebo Košice IV a oprávnenej osobe nie je možné poskytnúť náhradný pozemok podľa odseku 2, pozemkový fond môže po dohode s oprávnenou osobou poskytnúť náhradný pozemok v kraji, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.
V prvom rade je potrebné aby obec riešila územné/stavebné konanie. SPF sa vyjadruje ku konaniu pred vydaním územného rozhodnutia / stavebného povolenia k predmetnej stavbe. Obec požiada SPF o vyjadrenie sa k projektu pre vydanie územného rozhodnutia / stavebného povolenia. Slovenský pozemkový fond vydá stanovisko, pokiaľ súhlasné, môže žiadateľ ďalej konať. Následne, ak je vydané územné rozhodnutie (stavebné povolenie), obec môže ďalej konať vo veci získania pozemku vo vlastníctve SR od SPF - v zmysle podmienok uvedených v stanovisku SPF.
K žiadosti obce o vydanie vyjadrenia k územnému konaniu na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky/neznámeho vlastníka, v správe SPF (ďalej len ako „pozemok SR-SPF/NV-SPF“), je potrebné doložiť:
Žiadosť a doklady je možné zaslať na centrálnu podateľňu SPF alebo elektronicky cez slovensko.sk. Adresa centrálnej podateľne SPF je: Slovenský pozemkový fond Búdková 36 817 15 Bratislava.
Po vydaní rozhodnutia, keď je územné rozhodnutie / stavebné povolenie právoplatné, môže fond pristúpiť k vysporiadaniu pozemkov. Zo strany obce je potrebné podať žiadosť so špecifikáciou o odkúpenie pozemkov, o bezodplatný prevod k pozemkom - v zmysle podmienok uvedených v stanovisku SPF. Prevod pozemkov na obec je možný na nové stavby len na základe vydaného právoplatného rozhodnutia (územného rozhodnutia, stavebného povolenia,…), v ktorom je ako stavebník uvedená obec.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Bezodplatný prevod je možný len pri pozemkoch vo vlastníctve SR, v správe SPF - nie je možný pri pozemkoch vo vlastníctve nezistených vlastníkov, v nakladaní SPF. Bezodplatný prevod je možný len pokiaľ obec má schválený územný plán a v územnom pláne je daná stavba definovaná ako verejnoprospešná, pričom je dôležité, aby sa dalo identifikovať, že s danou stavbou je v územnom pláne počítané na pozemku, ktorý má byť predmetom bezodplatného prevodu, tzn. dôležitá je aj grafická časť územného plánu. Bezodplatný prevod je teda možný, pokiaľ je vydané územné rozhodnutie na stavbu a je v územnom pláne daná stavba uvedená definovaná ako verejnoprospešná stavba na žiadaných pozemkoch a žiadateľ disponuje stanoviskom k umiestneniu stavby, t. j. Žiadosť o uzatvorenie zmluvy na bezodplatný prevod vlastníctva pozemkov vo verejnom záujme (prevod zo štátu na obec):
SPF predáva pozemky v zmysle platných právnych predpisov za trhové ceny, minimálne však za cenu stanovenú znaleckým posudkom. V každom prípade je cena určená individuálne na základe dostupných podkladov a údajov tak, aby reflektovala trhové ceny v danom mieste.
Upozornenie: Znalecký posudok je nevyhnutným dokladom pri každom prevode pozemkov SPF. V prípade prevodu je potrebné vyhotoviť geometrický plán na odčlenenie pozemku.
Základnými dokladmi, ktoré je potrebné doložiť ku každej žiadosti o odkúpenie pozemku SPF, o zámenu, alebo o zriadenie vecného bremena na pozemok (najlepšie už pri podaní žiadosti Slovenskému pozemkovému fondu) sú:
Doklady ako geometrický plán, znalecký posudok a pod. neodporúčame dokladať pri predkladaní prvotnej žiadosti na SPF, aby žiadateľ vopred nevynaložil náklady na podklady, pričom ešte nie je jednoznačné, či k prevodu pozemku, resp. Nie.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
SPF predáva pozemky výlučne v prípadoch, v ktorých to dovoľujú platné právne predpisy. Slovenský pozemkový fond predáva pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky najmä v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z., nariadenia Vlády SR č. 238/2010 Z. z. a zákona č. 330/1991 Zb. v platnom znení a pozemky vo vlastníctve tzv. nezistených vlastníkov podľa zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, príp. ďalších v osobitných prípadoch, v ktorých sú uvedené presné právne tituly, pri splnení ktorých fond môže žiadateľovi predať, zameniť nehnuteľnosť, resp. vysporiadať podielové spoluvlastníctvo.
Každá žiadosť je posudzovaná individuálne aj podľa širších okolitých vlastníckych vzťahov.
Slovenský pozemkový fond môže previesť pozemok vo vlastníctve štátu v zmysle platných právnych predpisov a za podmienok stanovených v § 3 Nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom:
Slovenský pozemkový fond pri pozemkoch nezistených vlastníkov môže previesť vlastníctvo podľa § 19 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov z nasledujúcich dôvodov:
Reštitúcie sa stali celkom dobrým obchodným artiklom a aj keď konania nie sú verejné, predsa boli reštituenti oslovení a niektorí postúpili svoje požiadavky tretím osobám. Ak boli konania neverejné, vyvstáva otázka, ako sa k týmto údajom dostali, preto by bolo zaujímavé nájsť spojenia pracovníkov okresných úradov, pozemkového fondu a tretích osôb.
Keďže kontroverzné prevody 130 hektárov pôdy vyšetruje polícia, aktuálne vedenie SPF nechce situáciu komentovať. Novinári z relácie RTVS - Reportéri však pred časom zistili, že fond chce pozemky od reštituenta späť. Hovorca SPF Martin Kormoš pre Reportérov uviedol, že podali v danej reštitúcii žalobu a žiadajú všetky pozemky späť. Zároveň dodal, že sa podarilo identifikovať zamestnanca fondu, ktorý mal pochybiť.
Škandalózny prevod pozemkov stál kreslo aj ministra pôdohospodárstva za ĽS-HZDS Miroslava Jureňu. Išlo o známu kauzu Veľký Slavkov z čias prvej Ficovej vlády, keď sa reštituenti zo západného Slovenska dostali k lukratívnym pozemkom pod Tatrami, ktoré následne skončili v rukách ľudí blízkych Mečiarovmu hnutiu.
Pozemkové úpravy sú pre riešenie reštitučných nárokov ideálnym prostriedkom: sú transparentné a verejné. Novela reštitučných zákonov rozširuje možnosti uplatnenia reštitučných nárokov aj v okresoch, kde už boli všetky reštitúcie ukončené. Ak by sa reštitúcie vykonávali v súlade s pozemkovými úpravami, tak by sa ľahšie prekonali ťažkosti spojené s §29c zákona č.180/1995 Z.z.
O spoluvlastníctve hovoríme vtedy, ak vec je vo vlastníctve viacerých subjektov bez toho, aby bola reálne rozdelená. Všetky tieto osoby sú tak považované akoby za jedného vlastníka spoločnej veci. Rovnaké práva a povinnosti, ktoré má jediný vlastník veci, v prípade spoluvlastníctva prislúchajú všetkým spoluvlastníkom. Ide najmä o právo držať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, prípadne sa domáhať i ochrany prostredníctvom vlastníckych žalôb. Subjektmi spoluvlastníckych vzťahov môžu byť tak fyzické, ako i právnické osoby, predmetom spoluvlastníctva môže byť akákoľvek vec. Naša platná právna úprava rozlišuje dve formy spoluvlastníctva, a to podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb (minimálne dvoch) k tej istej veci. Jeho základným pojmovým znakom je podiel, ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Každý z podielových spoluvlastníkov má určitý podiel na veci. Tento podiel však nepredstavuje reálnu časť na veci, ktorá by bola vo výlučnom vlastníctve niektorého zo spoluvlastníkov. Hovoríme tu o ideálnom podiele. Všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny z nich nemá na spoločnej veci presne vymedzenú či vyčlenenú časť, samozrejme, ak sa nedohodnú inak. Napríklad, ak ako podielový spoluvlastník vlastníte 1/3-nový podiel na určitom pozemku, nevlastníte presne vymedzenú plochu o výmere 1/3-ny z celej plochy pozemku, ktorú by ste mohli ako výlučný vlastník užívať. Podiel, ako ho chápe Občiansky zákonník, neurčuje, ktorá konkrétna časť spoločnej veci je vo výlučnom užívaní či vlastníctve toho-ktorého spoluvlastníka. Zjednodušene povedané, podielový spoluvlastník má svoj podiel na celej spoločnej veci, na každom jej kúsku, každom metri štvorcovom, bez toho, aby bola vyčlenená reálna plocha či časť, ktorú by mohol výlučne užívať či vlastniť. Ako už bolo spomenuté, zákon nevylučuje dohodu medzi spoluvlastníkmi o spôsobe užívania spoločnej veci. Treba ale podotknúť, že táto dohoda ich zaväzuje len navzájom.
Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou možno rozumieť najmä údržbu, opravu, úpravu veci, rovnako však užívanie veci. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, na základe spoločnej dohody. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou sa uplatňuje väčšinový princíp, ktorý však nie je založený na počte spoluvlastníkov, ale na veľkosti ich podielov.
Každý podielový spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať - môže ho previesť na iného alebo ho darovať, prípadne ho prenechať inej osobe závetom. Zákon však obmedzuje zmluvnú voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu, a to v prospech a na ochranu ostatných spoluvlastníkov. Ak niektorý spoluvlastník bude chcieť previesť svoj podiel na tretiu osobu, príp. len jedného spoluvlastníka, musí ho najskôr ponúknuť na odkúpenie všetkým ostatným spoluvlastníkom, a to za rovnakých podmienok, za akých by svoj podiel predal tretej osobe. Musí tak urobiť vo forme kvalifikovanej výzvy s uvedením minimálnej zákonnej lehoty, v rámci ktorej je potrebné predkupné právo uplatniť, a rovnako s uvedením všetkých podmienok predaja. Po márnom uplynutí lehoty a neprejavení záujmu o odkúpenie podielu, môže spoluvlastník svoj podiel voľne previesť (darovať, predať, zameniť). Výnimkou zo zákonného predkupného práva je odplatný či bezodplatný prevod blízkej osobe (napr. rodinnému príslušníkovi), bez ponuky na odkúpenie podielu ostatným spoluvlastníkom.
Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu. Časté sú prípady zdedených domov či pozemkov po starých rodičoch, ktoré dedičia nadobudnú do podielového spoluvlastníctva. Ak ste v podobnej situácii a nemáte záujem byť spoluvlastníkom, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, do úvahy pripadá zrušenie podielového spoluvlastníctva.
Ako podieloví spoluvlastníci sa môžete kedykoľvek v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o jeho zrušení a následnom vyporiadaní. Právny poriadok tento spôsob zrušenia naviac uprednostňuje pred zrušením podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. Dôležité je, aby dohoda o zrušení spoluvlastníctva upravila všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky, a to najmä, akým spôsobom sa podielové spoluvlastníctvo ruší a akým spôsobom sa majetok vysporiadava. Okrem toho, dohoda, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musí spĺňať všetky zákonnom stanovené náležitosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme a zavkladovaná na katastri. Požiadavka písomnej formy sa nevyžaduje v prípadoch, ak je predmetom vyporiadania hnuteľná vec, čo je však menej častý prípad.
Ak sa vám nepodarí dospieť k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho práva, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Súd v tomto prípade môže rozhodnúť o niektorom z nasledovných vyporiadaní:
Pokiaľ v rámci konkurzu, resp. oddlženia došlo k speňaženiu podielu na nehnuteľnosti, správca nie je viazaný zákonným predkupným právom a nie je povinný ponúknuť tento podiel spoluvlastníkovi. Nakoľko spoluvlastnícky podiel nadobudol nový spoluvlastník, s týmto sa môžete dohodnúť na rozdelení nehnuteľnosti, ak je to možné, alebo sa dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti za primeranú peňažnú náhradu, určenú znaleckým posudkom. Pokiaľ sa na spôsobe vyporiadania, resp. na výške odplaty za spoluvlastnícky podiel nedohodnete, spôsob vyporiadania na návrh jedného zo spoluvlastníkov môže určiť súd. Pokiaľ sa strany na hodnote nehnuteľnosti nedohodnú, môže nariadiť súd znalecké dokazovanie a následne určiť hodnotu jednotlivých podielov spoluvlastníkov.
Ak partner stavia dom na pozemku, ktorého vlastníkom je len on, a výstavbu financujú spoločne, ako vlastník stavby sa zapíše len partner, ktorý je uvedený ako stavebník vo vydanom stavebnom povolení, pokiaľ by inou verejnou listinou nevedeli preukázať, že aj Vy ste vlastníkom stavby. Za verejnú listinu však nemožno považovať zmluvu o úvere uzatvorená s bankou. Zmluva, ktorá zaväzuje partnera k prevodu vlastníckeho práva k stavbe v rozsahu jednej polovice by rovnako nepostačovala na zápis vlastníckeho práva, nakoľko obsahuje len záväzok podiel previesť, čo je možné len na základe právneho úkonu, ktorým môže byť buď kúpna, zámenná alebo darovacia zmluva.
Ak sa daný pozemok nachádza mimo zastavaného územia obce (t. j. v extraviláne), alebo v zastavanom území obce (v intraviláne), nakoľko podľa zákona č. 180/1995 Z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sa zákaz drobenia pozemkov vzťahuje len na tie pozemky, ktoré sa nachádzajú v extraviláne. Pokiaľ sa teda daná orná pôda nachádza v intraviláne, je možné tento pozemok darovať viacerým osobám. Pokiaľ sa však táto orná pôda nachádza v extraviláne, zákaz drobenia pozemkov sa na ňu vzťahuje. V zmysle daného zákona § 23 ods. 1 „Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods.
#
tags: #vysporiadanie #pozemkov #nadpolovičný #vlastník #práva