
Vysporiadanie pozemku pod stavbou je komplexná problematika, s ktorou sa stretáva množstvo vlastníkov nehnuteľností. Často ide o situácie, keď vlastník stavby a vlastník pozemku sú rozdielne osoby, čo môže viesť k právnym a praktickým komplikáciám. Tento článok poskytuje komplexný prehľad postupov a možností, ako túto situáciu riešiť, s ohľadom na slovenské právne predpisy.
Vysporiadanie pozemku predstavuje uvedenie vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemku do súladu s platnými právnymi predpismi. Táto situácia nastáva najmä v prípadoch, keď vlastník stavby a pozemku sú rozdielne osoby, alebo keď existujú iné právne prekážky, ktoré bránia riadnemu užívaniu nehnuteľnosti.
Nevysporiadaný pozemok môže mať závažné dôsledky pre vlastníka stavby:
Banka potrebuje na financovanie kúpy založiť nehnuteľnosť. Pre banku je pozemok primárna hodnota. Dom bez pozemku je pre ňu bezcenné riziko.
Existuje niekoľko spôsobov, ako vysporiadať pozemok pod stavbou:
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Ide o najčastejší a najjednoduchší spôsob vysporiadania pozemku. Vlastník stavby osloví vlastníka pozemku s ponukou na odkúpenie. Ak sa strany dohodnú, uzatvoria kúpnu zmluvu, ktorá musí spĺňať všetky zákonné náležitosti. Po podpise zmluvy a zaplatení kúpnej ceny sa vlastnícke právo prevedie na katastri nehnuteľností.
Vecné bremeno práva stavby oprávňuje vlastníka stavby mať na cudzom pozemku stavbu. Toto právo sa zapisuje do katastra nehnuteľností a viaže sa na pozemok. Zriadenie vecného bremena môže byť odplatné alebo bezodplatné, záleží na dohode strán.
Nájomná zmluva je najmenej stabilné riešenie, pretože má len dočasný charakter. Vlastník stavby a pozemku uzatvoria nájomnú zmluvu, ktorá upravuje podmienky užívania pozemku. Po skončení nájmu môže vlastník pozemku požadovať odstránenie stavby.
Ak sa na pozemku nachádza miestna cesta, mesto môže mať záujem o majetkovoprávne vysporiadanie tohto pozemku. Ak nedôjde k dohode s vlastníkom pozemku, je možné uplatniť zákonný postup upravený v zákone č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.
Ak sa nejedná o stavbu, na ktorú možno aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z., možno aplikovať § 24h zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Podľa tohto ustanovenia, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a nachádzajú sa pod miestnymi cestami, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Návrh na vyvlastnenie môže podať príslušný vlastník miestnej cesty do 31. decembra 2030.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Ak nedôjde k dohode o majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod miestnou cestou a nie je možné aplikovať z. č. 66/2009 Z. z., je potrebné postupovať podľa z. č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.
Riešenie vlastníctva tzv. neznámych vlastníkov je komplikovanejšie. Neznámi vlastníci sú osoby, ktoré boli zapísané ako vlastníci na pozemku v rámci procesu ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov), ale nezapisovali sa do verejnej listiny. V dnešných legislatívnych podmienkach je potrebné identifikovať túto osobu podľa archívnych dokumentov a hľadať ich žijúcich zákonných dedičov. Následne je potrebné iniciovať obnovu dedičského konania po tomto nebohom vlastníkovi, kde jeho parcelu/vlastnícky podiel na parcele zdedia dediči.
Mesto môže vlastniť viaceré výmerou drobné pozemky, ktoré sú užívané obyvateľmi mesta. Ak má občan záujem o odkúpenie takéhoto pozemku, musí podať písomnú žiadosť na mestský úrad. Mestské zastupiteľstvo schválilo nariadenie, ktoré upresňuje podmienky prevodu takýchto pozemkov. K žiadosti je potrebné priložiť čestné vyhlásenie, že žiadateľ nie je osobou blízkou primátorovi mesta, poslancovi mestského zastupiteľstva, alebo zamestnancovi mesta.
Ak niekto užíva pozemok bez právneho dôvodu, vlastník má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva. Môže využiť viaceré právne prostriedky, predovšetkým žaloby na ochranu pred neoprávneným zásahom do vlastníctva. V prípade pozemkoch nezastavaných stavbou môže vlastník trvať na ich vyprataní, a to aj súdnou cestou. Pri pozemkoch zastavaných budovami má vlastník právo požadovať náhradu za ich užívanie (nájomné), a to aj spätne.
Jednoduchšie riešenie čo sa týka počtu vlastníkov môže v obci priniesť komasácia, čo je v princípe priestorové sceľovanie rozptýlených, rozdrobených pozemkov toho istého vlastníka do väčších celkov. Ak vlastník má viacero pozemkov resp. podielov na pozemkoch, ktoré sú rozdrobené a nemôže s nimi pre rozdrobenosť a komplikované spoluvlastnícke pomery plne disponovať, tieto sa zosumarizujú. Spočíta sa ich celková výmera a cena alebo podielov na nich a po dohode s vlastníkom sa vytvorí jeden alebo viacero nových pozemkov v primeranej hodnote a cene. Tie bude vlastniť v celosti a bez spoluvlastníkov. Na inštitút komasácie sa ale nemožno spoliehať, je to dobrovoľná záležitosť obce a vlastníkov pozemkov v obci a nie zákonom nariadená činnosť. Takže komasácia môže, ale nemusí byť realizovaná. Okrem toho sa komasácia týka len extravilánu, t.j. mimozastavaného územia obce - chalupy na lazoch, usadlostiach, chaty mimo obce.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
tags: #vysporiadanie #pozemku #pod #stavbou #postup