Nezmeškajte tieto povinnosti pri ukončení živnosti: Kompletný a jednoduchý sprievodca - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

27. February 2026

Ukončenie živnosti je významný krok, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a splnenie niekoľkých povinností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, čo je potrebné urobiť pred ukončením živnosti, aby ste sa vyhli prípadným problémom a zabezpečili hladký priebeh celého procesu.

Ukončenie a prerušenie živnosti

Živnostník má možnosť svoju živnosť buď zrušiť, alebo prerušiť. Zrušenie živnosti znamená definitívny koniec podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo prerušenie umožňuje dočasné pozastavenie činnosti s možnosťou jej obnovenia v budúcnosti.

Zrušenie živnosti

V prvom rade zrušenie alebo prerušenie živnosti živnostník oznamuje osobne na miestne príslušnom okresnom úrade, odbore živnostenského podnikania (na JKM - jednotnom kontaktnom mieste), alebo môže oznámenie o zrušení resp. prerušení živnosti riešiť aj elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na stránke www.slovensko.sk, pokiaľ má elektronický občiansky preukaz a zriadený elektronický prístup. Na oznámenie zrušenia živnosti použije formulár „Oznámenie o ukončení podnikania“. Veľmi dôležité je, aby ste si skontrolovali vo formulári dátum ukončenia, či prerušenia živnosti.

JKM oznámi daňovému úradu, že živnostník živnosť zrušil ale aj tak musí živnostník do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie na daň z príjmov, prípadne aj registráciu na DPH (pokiaľ bol registrovaný ako platca DPH). Daňovému úradu je potrebné následne vrátiť aj osvedčenia o registrácii. U registrácie DIČ (biela kartička) do 15 dní a u registrácie na DPH (ružová kartička s IČ DPH) do 10 do dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení registrácie uvedených daní.

Zánik platiteľa poistného oznámi príslušnej zdravotnej poisťovni jednotné kontaktné miesto na základe informácie od živnostníka, ktorú uviedol v oznámení o ukončení podnikania, ktoré živnostník predložil na JKM. Fyzická osoba po ukončení živnosti už nemusí platiť odvody na zdravotné poistenie, nakoľko prestáva byť SZČO ako platiteľ poistného podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov živnostníkovi ako SZČO zrušením živnosti zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Odo dňa zrušenia prestáva SZČO platiť sociálne odvody.

Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie

Prerušenie živnosti

Podnikateľ môže svoju živnosť pozastaviť kedykoľvek a to bez udania dôvodu. Štandardne je možné živnosť pozastaviť na dobu minimálne 6 mesiacov. Zákonom 73 zo dňa 7. apríla 2020, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 sa do Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní dopĺňa § 80af - Prechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19 a to nasledovne: „Pri pozastavení prevádzkovania živnosti podľa § 57 ods. 4 a 5 počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa neuplatňuje podmienka podľa § 57 ods. 6, že pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov.“. Z toho vyplýva, že živnosť môže byť pozastavená aj na dobu kratšiu ako 6 mesiacov a nie je stanovená minimálna doba pozastavenia živnosti. To znamená, že živnosť môže byť pozastavená aj na niekoľko dní, či týždňov.

Výhodou pozastavenia živnosti je, že podnikateľ počas doby, kedy má živnosť pozastavenú neplatí odvody na sociálne poistenie a preddavky na zdravotné poistenie z podnikania. Živnosť je možné pozastaviť na dobu maximálne 3 roky. Chcem upozorniť na to, že po uplynutí doby pozastavenia živnosti dochádza k obnoveniu živnosti automaticky a z toho vyplýva aj vznik odvodových povinností odo dňa obnovenia živnosti.

Účtovné povinnosti pri ukončení živnosti

V zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z o účtovníctve živnostník, ktorý účtoval v jednoduchom účtovníctve uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a k rovnakému dňu zostaví mimoriadnu účtovnú závierku (výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch). Zároveň ku dňu, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka (ku dňu skončenia podnikania) musí živnostník vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov a to pred uzavretím účtovných kníh.

Následne živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí v zmysle § 17 ods. 8 písm. a) zákona 595/2003 Z. z. - zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. - zvýši o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm.

Daňové povinnosti pri ukončení živnosti

Daňovník, ktorý bol zriadený na podnikanie, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za každé zdaňovacie obdobie až do svojho zániku. V prípade, že daňovník platil preddavky na daň z príjmov, dňom vstupu do likvidácie preddavky neplatí, ak správca dane nerozhodne inak, čo vyplýva z ustanovenia § 42 ods. Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie končiace dňom predchádzajúcim vstupu do likvidácie (ustanovenie § 41 ods.

Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností

Daň z príjmov

Podnikateľ nepodáva daňové priznanie k dátumu ukončenia, či prerušenia živnosti ale daňové priznanie podáva za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil (prerušil) živnostník podnikanie a to v lehote 3 kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia zdaňovacieho obdobia, teda od skončenia kalendárneho roka, pokiaľ finančnej správe neoznámite odklad podania daňového priznania. Často dochádza k situácii, že podnikateľovi príde, po ukončení podnikania, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom je nedoplatok. V tomto prípade má podnikateľ možnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil alebo prerušil podnikanie. Týmto si zníži svoju daňovú povinnosť za účtovné obdobie, počas ktorého podnikal.

Základom dane daňovníka v zdaňovacom období v priebehu likvidácie je výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva, upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Základ dane je vyčísľovaný rovnako ako v prípade príjmov z bežnej činnosti. Súčasťou hospodárskeho výsledku dosiahnutého počas obdobia likvidácie sú príjmy realizované v súvislosti s likvidáciou majetku, upravené o bežné príjmy a výdavky vzniknuté v priebehu likvidácie. V období likvidácie si daňovník nemôže odpočítať od základu dane daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (ustanovenie § 14 ods.

Ak je zdaňovacie obdobie dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie (ustanovenie § 14 ods.

Daň z pridanej hodnoty (DPH)

Ak bol živnostník platiteľom dane z pridanej hodnoty (Zákon č. 222/2004 Z. z.) má pri skončení podnikania povinnosti zo zákona o DPH a teda musí správcu dane požiadať o zrušenie registrácie pre DPH, odovzdať osvedčenie o registrácii do 10 dní odo dňa, kedy prestal byť platiteľom. Teda od dátumu, ktorý mu oznámi daňový úrad. Daňový úrad mu zároveň rozhodnutím určí posledné zdaňovacie obdobie. Daň pri odpisovanom majetku sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku. Musí odviesť daň z majetku, pri ktorého nadobudnutí, resp. činnosťou odpočítal DPH. V súlade s § 81 ods.

Daň z motorových vozidiel

Ak živnostník používa vlastné auto na podnikanie, uplatňuje si výdavky, a teda aj platí daň. V prípade, ak sa rozhodne živnosť prerušiť, musí toto vlastné auto z dane odhlásiť (nechce si za ten polrok nič na auto uplatniť)? Tým, že daňovník vozidlo používal na podnikanie v zmysle definície § 2 ods. 1 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“), teda na vykonávanie sústavnej činnosti, ktorú preruší alebo ukončí (preruší podnikanie alebo ukončí podnikanie) je povinný postupovať podľa § 9 ods. 6 cit. zákona. V praxi prerušenie alebo ukončenie podnikania predstavuje zánik daňovej povinnosti podľa § 8 ods. 2 písm.

Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov

Prerušenie podnikania alebo ukončenie podnikania je nadväzne upravené aj v § 9 ods. 6 zákona o dani z motorových vozidiel, podľa ktorého ak k prerušeniu podnikania alebo ukončeniu podnikania dôjde, toto je podmienené podaním daňového priznania a to v inej lehote ako tej, ktorá je ustanovená pre ročné zdaňovacie obdobie. Táto forma „odhlásenia“ vozidla v súvislosti s prerušením alebo ukončením podnikania - podaním daňového priznania, je povinná a to aj v prípade, ak by si daňovník neuplatňoval výdavky na vozidlo, ktoré však už skôr začal používať a používal na podnikanie (podľa zadania platil už skôr daň za toto vozidlo). Neuplatňovanie výdavkov na vozidlo neznamená, že vozidlo nemohlo byť používané na podnikanie, naviac ak nezanikla daňová povinnosť už skôr na základe iného zákonného dôvodu.

Odvody do poisťovní pri ukončení živnosti

Praktické kroky pri ukončení živnosti

Oznámenie o ukončení podnikania: Oznámte ukončenie živnosti na príslušnom živnostenskom úrade. Môžete tak urobiť osobne na JKM alebo elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy.
Zrušenie registrácie na daňovom úrade: Do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadajte daňový úrad o zrušenie registrácie na daň z príjmov a prípadne aj na DPH. Vráťte osvedčenia o registrácii.
Odvody do poisťovní: Zánik platiteľa poistného oznámi príslušnej zdravotnej poisťovni jednotné kontaktné miesto.
Účtovné povinnosti: Uzavrite účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a zostavte mimoriadnu účtovnú závierku. Vykonajte inventarizáciu majetku a záväzkov.
Daňové priznanie: Podajte daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste ukončili podnikanie.

Likvidácia obchodnej spoločnosti

Podnikateľský subjekt, ktorý je právnickou osobou, zaniká výmazom z obchodného registra. Likvidáciu obchodných spoločností upravujú ustanovenia § 70 až § 75a Obchodného zákonníka a príslušné ustanovenia podľa jednotlivých foriem obchodných spoločností a družstva. Pojem likvidácia však Obchodný zákonník nedefinuje. V prípade, že spoločnosť je v predĺžení, nemôže pokračovať v likvidácii a likvidátor je povinný podať bez zbytočného odkladu návrh na konkurz (ustanovenie § 72 ods. b) zápisom vstupu spoločnosti do likvidácie v obchodnom registri prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu na likvidátora, ktorý je zapísaný v obchodnom registri.

Likvidátora spoločnosti vymenúva štatutárny orgán spoločnosti, ak spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti nestanovujú inak. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto činnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia a speňažuje majetok spoločnosti. Zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzatvára zmluvy a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Likvidátor je právne zodpovedný za priebeh likvidácie spoločnosti. Jeho náplňou je zabezpečiť optimálny časový priebeh likvidácie spoločnosti s cieľom jej maximálneho urýchlenia pri dodržaní všetkých zákonných postupov a úspornom vynakladaní vecných a finančných zdrojov a dosiahnutia maximálnej výšky likvidačného zostatku.

Obchodná spoločnosť ako podnikateľský subjekt je povinná viesť účtovníctvo odo dňa svojho vzniku (zápisu do obchodného registra) až do dňa zániku (výmazu z obchodného registra). Táto povinnosť jej vyplýva z ustanovenia § 4 ods. Obchodná spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo aj v priebehu likvidácie spoločnosti, t. j. Počas likvidácie vedie spoločnosť účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré boli vydané opatrením MF č. 23 586/2002-92. Na obdobie likvidácie spoločnosti nestanovujú postupy účtovania osobitný spôsob účtovania. V priebehu likvidácie sa účtuje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, v ich časovej a vecnej súvislosti.

Ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu spoločnosti do likvidácie je účtovná jednotka povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahu riadnej účtovnej závierky. Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania nestanovujú osobitný postup pri uzatváraní účtovných kníh a zostavovaní účtovnej uzávierky a závierky pred vstupom spoločnosti do likvidácie. Pred zostavením účtovnej závierky musí byť vykonaná inventarizácia majetku a záväzkov v súlade s ustanovením § 29 a § 30 zákona o účtovníctve, ktorá zabezpečí pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti. Inventarizácii podliehajú všetky zložky majetku vrátane prechodných položiek - rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia.

Rezervy predstavujú záväzok účtovnej jednotky na jej budúce výdaje vyplývajúce z minulej činnosti a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky spoločnosti. Účtovná jednotka musí individuálne posúdiť každú jednotlivú rezervu z pohľadu jej odôvodnenosti aj v priebehu likvidácie spoločnosti. Za oprávnené rezervy, ktoré budú ponechané aj do obdobia likvidácie spoločnosti, je možné považovať vytvorené rezervy napr. Niektoré druhy rezerv stratia pri vstupe spoločnosti do likvidácie svoju opodstatnenosť. Opravné položky sa tvoria na základe opatrnosti účtovnej jednotky na ťarchu nákladov k účtom majetku, ak zníženie hodnoty majetku je v účtovníctve preukázateľné a nie je trvalého charakteru. Účty časového rozlíšenia nákladov a výnosov, príjmov a výdavkov slúžia na účtovanie nákladov a výnosov do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Jednotlivé položky je potrebné individuálne posúdiť.

Náklady budúcich období predstavujú výdavok účtovnej jednotky, ktorý patrí nákladovo do nasledujúceho účtovného obdobia. V prípade, že zaúčtovaný náklad budúceho obdobia bude mať súvislosť s obdobím likvidácie, účtovná jednotka ho ponechá, napr. Podobne výdavky budúcich období, k úhrade ktorých bude účtovná jednotka povinná v priebehu likvidácie spoločnosti, účtovná jednotka ponechá v účtovníctve. Napr. spoločnosť má finančnú pôžičku so splatnosťou v čase likvidácie. Výnosy budúcich období predstavujú prijaté sumy na budúce plnenia účtovnej jednotky. Ak sú uvedené sumy opodstatnené a účtovná jednotka ich nebude musieť vrátiť, rozpustia sa pri účtovnej závierke do výnosov na príslušný účet. V prípade, že z dôvodu likvidácie spoločnosti účtovná jednotka nebude môcť plnenia uskutočniť, vznikne jej záväzok voči spoločnosti, ktorá výkon predplatila. Príjmy budúcich období musí účtovná jednotka v rámci uzávierkových období posúdiť, či jej vznikol právny nárok na uvedený výnos. V prípade oprávnenosti právneho nároku preúčtuje účtovná jednotka príjem budúceho obdobia na ťarchu účtu pohľadávok.

O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy odloženej pohľadávky, bude dosiahnuteľný. Pri uzávierke sa prehodnotí účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky a preverí sa pravdepodobnosť dostatočného základu dane v budúcnosti, ktorý by umožnil vyrovnanie celej jej hodnoty alebo jej časti. Dňom vstupu do likvidácie začína nové účtovné obdobie. Ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidátor zostaví likvidačnú účtovnú (otváraciu) súvahu. Likvidačná súvaha musí byť podložená inventarizáciou majetku a záväzkov (ustanovenia § 29 až § 30 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).

Odo dňa vstupu do likvidácie až do skončenia likvidácie pokračuje účtovná jednotka v účtovaní účtovných prípadov súvisiacich s procesom likvidácie a otvorí účtovné knihy. Okrem bežných prevádzkových účtovných prípadov sa budú účtovať špecifické účtovné operácie súvisiace s likvidáciou spoločnosti, ako sú inkasá pohľadávok, úhrady záväzkov, predaj hmotného a nehmotného majetku, plnenie záväzkov súvisiacich s prepustením zamestnancov. Počas likvidácie sa musia zrušiť opravné položky k majetku, rezervy a účty časového rozlíšenia, ktoré neboli zrušené pri vstupe spoločnosti do likvidácie. Účtovné obdobie po vstupe do likvidácie končí dňom skončenia likvidácie.

V prípade, že účtovné obdobie neskončí do konca kalendárneho roka, končí prvé účtovné obdobie dňom 31. 12. kalendárneho roka, v ktorom vstúpila spoločnosť do likvidácie a účtovná jednotka vykoná riadnu účtovnú závierku. Táto riadna účtovná závierka sa zostavuje v súlade so zákonom o účtovníctve. Zostaveniu účtovnej závierky predchádza vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov spoločnosti v súlade s ustanovením § 29 a § 30 zákona o účtovníctve. V prípade, že likvidácia trvá viac kalendárnych rokov, účtovná jednotka zostavuje vždy k poslednému dňu účtovného obdobia riadnu účtovnú závierku. Nasledujúce účtovné obdobia budú rovné kalendárnemu roku.

Ku dňu skončenia likvidácie účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy v súlade s ustanovením § 16 ods. 7 zákona o účtovníctve a zostaví účtovnú závierku v zmysle ustanovenia § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve. Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania nestanovujú osobitný postup účtovania pri ukončení likvidácie spoločnosti. Účty likvidovanej spoločnosti by nemali vykazovať ku dňu skončenia likvidácie žiadne zostatky, s výnimkou vykázaného likvidačného zostatku.

Likvidačnú účtovnú závierku, konečnú správu a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku musia schváliť spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti. Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy, čím sa považuje likvidácia za skončenú. Účtovnú závierku a konečnú správu spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku likvidátor priloží k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Dňom nasledujúcim po dni ukončenia likvidácie sa už nebudú otvárať účtovné knihy a nebude nasledovať už žiadne účtovné obdobie.

Daňové povinnosti pri likvidácii spoločnosti

Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie končiace dňom predchádzajúcim vstupu do likvidácie (ustanovenie § 41 ods. s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie (ustanovenie § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov), za predpokladu, že uvedené položky nie sú premietnuté vo výsledku hospodárenia vyplývajúcom z účtovnej závierky. Úprava základu dane sa uvedie v riadku 170 a v riadku 280 tlačiva daňového priznania podľa vplyvu na základ dane.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie (ustanovenie § 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Ak daňovník neskončí likvidáciu do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto obdobie dňom skončenia likvidácie (ustanovenie § 41 ods.

Príklady:

Príklad 1: Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 5. 2005. Spoločnosť podá samostatné daňové priznanie za obdobie likvidácie spoločnosti, t. j. od 15. 5. 2005 do 30. 11. 2005. Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia.
Príklad 2: Spoločnosť vstúpila do likvidácie 30. 11. 2004. Likvidácia bola ukončená do 15. 6. Spoločnosť podá jedno daňové priznanie za zdaňovacie obdobie likvidácie, t. j. od 30. 11. 2004 do 15. 6. 2005. Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 15. 9.
Príklad 3: Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 10. 2004. Likvidácia spoločnosti pokračuje aj v roku 2005 a je pravdepodobné, že bude ukončená až v roku 2007. V prípade, že likvidácia trvá viac kalendárnych období, daňovník postupuje pri podávaní daňových priznaní podľa ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, t. j. do 31. 12. 2006, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, t. j. 31. 12. Keďže daňovník neskončí likvidáciu do 31. 12. 2006, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím každý celý nasledujúci kalendárny rok, v našom prípade rok 2007.

tags: #vysporiadanie #pred #ukončením #živnosti #povinnosti

Povinnosti pri ukončení živnosti: Komplexný sprievodca