
Zamestnanecké benefity predstavujú dôležitý nástroj na posilnenie angažovanosti a lojality zamestnancov. Jedným z kľúčových benefitov je aj stravovanie, ktorého podmienky a nároky sú upravené legislatívou. Tento článok sa zameriava na komplexný prehľad podmienok a nárokov na stravovanie zamestnancov, vrátane zmien platných od 1. septembra 2024.
Zamestnanecké benefity sú súbor pravidiel, opatrení, postupov a nástrojov, ktoré zamestnávatelia používajú na posilnenie angažovanosti a lojality zamestnancov voči svojej spoločnosti. Tieto benefity môžu byť zložkou odmeny za prácu a môžu mať peňažný alebo nepeňažný charakter. Nárok na zamestnanecké benefity môže, ale nemusí byť podmienený splnením určitých podmienok, čo je v kompetencii zamestnávateľa. Zamestnanecké benefity sú spravidla určené všetkým zamestnancom, nie sú podmienené pracovným výkonom a ich rozsah a forma závisia od rôznych faktorov, ako je veľkosť zamestnávateľa, jeho finančná situácia, charakter činnosti a potreby zamestnancov. Celková koncepcia firemnej sociálnej politiky sa prejavuje v starostlivosti zamestnávateľa o zamestnancov.
Zamestnávateľ môže zamestnanecké benefity financovať z rôznych zdrojov, vrátane prevádzkových prostriedkov, zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. V rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnávateľ zamestnancom príspevky najmä na:
Ak u zamestnávateľa nie je uzatvorená kolektívna zmluva, podmienky čerpania benefitov sa dohodnú so zástupcami zamestnancov alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na zamestnávateľa alebo agentúru dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Výnimkou sú zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu, s výnimkou tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a zamestnanci, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie nasledovnými spôsobmi:
Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.
V súlade s § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Od 1. septembra 2024 je suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín stanovená na 8,30 €. Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je teda 55 % z 8,30 €, čo predstavuje 4,57 €.
Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného. Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme, s výnimkou prípadov, keď použitie elektronickej formy nie je možné.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce, ak nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, napríklad ak ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.
Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.
Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, hodnota stravy (nepeňažná forma) poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku do výšky podľa osobitného predpisu (napr. § 152 Zákonníka práce) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov do výšky podľa osobitného predpisu (napr. finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu), je oslobodená od dane.
Pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (nepeňažná forma), hodnota stravy už nie je od 1. januára 2022 pre zamestnanca v plnej sume oslobodená od dane z príjmov. Oslobodený je len maximálny limitovaný príspevok na stravovanie, t. j. 4,57 € + príspevok zo sociálneho fondu.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF]. Príspevok na stravovanie zamestnancov nie je týmto zákonom limitovaný, preto, ak je poskytnutý podľa zákona o SF, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm.
Stravovacie poukážky v papierovej forme predstavujú z účtovného hľadiska ceniny. V zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve sa ceniny oceňujú ich menovitou hodnotou.
Elektronické stravovacie poukážky na báze elektronickej karty sú karty, ku ktorým je zo strany zamestnávateľa asociovaná určitá hodnota (dobíjanie elektronickej karty), pričom výška „dobitia“ karty závisí od podmienok, ktoré sú dohodnuté v zmluve uzatvorenej medzi zamestnávateľom a poskytovateľom elektronickej karty. Nadobudnutie elektronických kariet sa účtuje len v podsúvahe s podrobnou analytickou evidenciou za každého zamestnanca, ktorému je poskytnutá elektronická karta.
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie v súlade so zákonom, zamestnanci sa môžu obrátiť na príslušný inšpektorát práce s podnetom na prešetrenie postupu zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
tags: #vysporiadanie #stravy #zamestnanci #podmienky