Vyvlastnenie a Obmedzenie Vlastníckeho Práva: Podmienky a Hľadiská

Vlastnícke právo je jedným zo základných pilierov právneho štátu, garantované Ústavou Slovenskej republiky. Článok 20 ods. 1 Ústavy SR hovorí, že každý má právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Napriek tejto ústavnej ochrane však existujú situácie, kedy je možné vlastnícke právo obmedziť alebo dokonca odňať, a to prostredníctvom vyvlastnenia. Tento článok sa venuje podmienkam a rôznym aspektom vyvlastnenia a obmedzenia vlastníckeho práva v slovenskom právnom poriadku.

Ústavný Rámec Vlastníckeho Práva

Článok 20 Ústavy SR obsahuje základný rámec vlastníckeho práva. S vlastníctvom sú spojené aj určité záväzky, ktoré sa musia rešpektovať a dodržiavať. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkonom vlastníckeho práva sa nesmie poškodzovať ľudské zdravie, príroda, kultúrne pamiatky a životné prostredie. V prípade potrebnosti určitých zásahov je tu možnosť len do miery ustanovenej zákonom.

Pre účely rozoberanej problematiky sú podstatné tri základné podmienky na ochranu vlastníckeho práva, a to vyplývajúce z uvedeného ustanovenia. Ide v prvom rade o právo vlastniť majetok, čiže právo každého nadobúdať majetok a právo vlastniť majetok, ktorý nie je ústavou alebo zákonom z jeho vlastníctva vylúčený. V druhom rade priznáva rovnosť v obsahu vlastníctva k druhovo rovnakým veciam, pričom samotný obsah vlastníckeho práva neurčuje, ale odvoláva sa na zákon. To znamená, že rôzne zákony obsahujú k rôzne druhovo určeným veciam rôzny obsah vlastníckeho práva. Základné vymedzenie obsahuje Občiansky zákonník, ktorý je tak lex generalis k ostatným predpisom stanovujúcim rozsah vlastníckeho práva, ako sú napr. Obchodný zákonník,zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákon o majetku obcí a pod. Najdôležitejšou pre rozoberanú tému je tretia rovina úpravy, ktorá sa vzťahuje na vyvlastnenie a obmedzenie vlastníckeho práva, a to najmä k nehnuteľnostiam. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia je vyvlastnenie, ako aj obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podmienky Vyvlastnenia a Obmedzenia Vlastníckeho Práva

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je vyvlastnenie, ako aj obmedzenie vlastníckeho práva možné len za splnenia nasledujúcich podmienok:

1. Nevyhnutná Miera: Vyvlastnenie alebo obmedzenie musí byť nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. To znamená, že cieľ nemožno dosiahnuť iným, menej invazívnym spôsobom. Realizovať vyvlastnenie možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu a to tak z hľadiska výmery pozemku, veľkosti stavby alebo ich príslušenstva.
2. Verejný Záujem: Vyvlastnenie alebo obmedzenie musí byť vo verejnom záujme. Verejný záujem je definovaný rôzne v závislosti od konkrétneho prípadu, ale vo všeobecnosti sa jedná o záujem, ktorý slúži prospechu spoločnosti ako celku. Verejný záujem sa musí preukazovať vo vyvlastňovacom konaní a jeho účel musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa spravidla preukazujú územným rozhodnutím. Napr. o vyvlastnenie vo verejnom záujme pôjde v prípade verejnoprospešných stavieb, výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny, výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov, stavby dráh, zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky, výstavbu potrubí pre pohonné hmoty a ropu, uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou a v ďalších prípadoch ustanovených v § 108 ods.
3. Zákonný Základ: Vyvlastnenie alebo obmedzenie musí byť vykonané na základe zákona. To znamená, že musí existovať právny predpis, ktorý umožňuje vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva a upravuje postup, akým sa tak má stať. Podmienka, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len na základe zákona znamená, že ono sa môže uskutočniť len na základe osobitného zákona a pri splnení všetkých v ňom stanovených zákonných podmienok.
4. Primeraná Náhrada: Za vyvlastnenie alebo obmedzenie musí byť poskytnutá primeraná náhrada. Táto náhrada by mala kompenzovať vlastníkovi stratu, ktorú utrpel v dôsledku vyvlastnenia alebo obmedzenia. Posledná z podmienok, ktorá pri vyvlastňovaní musí byť rešpektovaná je poskytnutie primeranej náhrady. Zväčša ide o prípady plnenia v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Právnym predpisom, podľa ktorého sa určuje výška náhrady, je všeobecne záväzný právny predpis a to vyhláška č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. Konkrétna výška vyvlastňovacej náhrady a spôsob jej úhrady musí byť uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí, ktorému predchádza vyvlastňovacie konanie vykonávané stavebným úradom.

Zákonná Úprava Vyvlastnenia

Najširšiu úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon v ustanoveniach § 108 až 116, ktorý okrem toho, že v § 108 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciál. Týmto zákonom v slovenskom právnom poriadku je Stavebný zákon pod číselným označením 50/1976 Zb. Osobitných zákonov, podľa ktorých môže dôjsť k vyvlastneniu, je niekoľko.

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

Konanie o vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva je samostatným návrhovým konaním (§ 112 ods. 2 stavebného zákona), predmetom ktorého je skúmanie podmienok podmieňujúcich vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva v intenciách §§ 108 a nasl. za účelom preukázania, že vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, ktoré musí byť platné. Platnosť územného rozhodnutia je zákonnou podmienkou pre vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva, na ktorú stavebný úrad v konaní o vyvlast.

Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Prerokovanie návrhu na vyvlastnenie sa uskutočňuje na ústnom konaní, ktoré nariaďuje stavebný úrad a najmenej 15 dní pred jeho uskutočnením oznámi jeho termín účastníkom konania. Výsledkom vyvlastňovacieho konania je rozhodnutie o vyvlastnení.

Primeraná Náhrada za Vyvlastnenie

Stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy a z umiestenia pozemku, o vyvlastnení ktoréh. Najvyšší súd konštatuje, že primeraná náhrada a vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na účely stavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety stavebného zákona), pričom táto trhová cena má byť určená znaleckým posudkom. Iste, že môže byť aj menšia ako trhová.

Konkrétna výška vyvlastňovacej náhrady a spôsob jej úhrady musí byť uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí, ktorému predchádza vyvlastňovacie konanie vykonávané stavebným úradom.

Obmedzenie Vlastníckeho Práva

Okrem vyvlastnenia existujú aj rôzne formy obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré nevedú k odňatiu vlastníctva, ale k obmedzeniu jeho výkonu. Tieto obmedzenia môžu vyplývať zo zákona, z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo zo súkromnoprávnych dohôd.

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

Zákonné Obmedzenia Vlastníckeho Práva

Slovenský právny poriadok obsahuje mnoho zákonov, ktoré najčastejšie vo forme zákazov a povinností obmedzujú vlastnícke právo. Ide napríklad o tieto obmedzenia:

• zákaz drobenia pozemkov,
• zákonné vecné bremená (napr. § 11 ods. 1 zákona o energetike),
• povinnosť predávať nehnuteľnosť písomnou zmluvou,
• nevyhnutnosť zapísať zmenu vlastníka nehnuteľnosti do katastra,
• povinnosť dodržať náležitosti zmluvy o prevode bytu,
• zákaz obťažovať suseda nadmerným hlukom,
• povinnosť rešpektovať územný plán pri povoľovaní stavieb.

Ide teda o zákonné obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré sú v súlade s Čl. 20 ods. 3 a Čl. 13 ods. 2 Ústavy SR. Tieto obmedzenia zabraňujú, aby sa vlastnícke právo zneužilo proti verejným záujmom chráneným zákonom.

Územný Plán a Obmedzenie Vlastníckeho Práva

V prípade územného plánu sa chráni najmä verejný záujem na kvalitnom životnom prostredí. Napĺňa sa tým nielen funkcia územného plánu, ale práva všeobecne, keďže právo existuje práve preto, aby regulovalo ľudské správanie za účelom verejného dobra (verejného záujmu). Pri zákonných obmedzeniach teda vždy ide o verejný záujem a netreba ho nijako dokazovať.

Územný plán obce, presnejšie jeho záväzná časť, je schvaľovaný všeobecne záväzným nariadením, t. j. vo forme právneho predpisu. Povinnosť rešpektovať územný plán vyplýva zo Stavebného zákona, prostredníctvom ktorého územný plán určuje práva a povinnosti vlastníka a tým určuje zákonný obsah (rozsah) vlastníckeho práva, t. j. jeho zákonné medze. Na druhej strane vyvlastnenie a nútené obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 20 ods. 4 Ústavy SR predstavujú obmedzenie alebo odňatie zákonom vymedzeného obsahu vlastníckeho práva, ktoré sa realizujú vo forme individuálneho právneho aktu (napr. rozhodnutím okresného úradu o vyvlastnení). Schválením územného plánu sa zákonný obsah (rozsah) vlastníckeho práva určuje, kým v prípade vyvlastnenia sa mení nositeľ vlastníckeho práva (obsah sa nemení) a v prípade núteného obmedzenia vlastníckeho práva sa obmedzuje zákonný obsah vlastníckeho práva (ktorý už bol určený zákonom a sprostredkovane aj územným plánom). Územný plán teda nie je formou vyvlastnenia, ani núteného obmedzenia vlastníckeho práva podľa Čl. § 20 ods. 4 Ústavy.

Rozdiely Medzi Vyvlastnením, Obmedzením a Územným Plánom

Vyvlastnenia a nútené obmedzenie vlastníckeho práva sa od územného plánu odlišujú týmto:

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

1. Rozdielna forma - územný plán je normatívny právny akt (právny predpis), ktorý svoju záväznosť odvodzuje od zákona, kým vyvlastnenie a nútené obmedzenie vlastníckeho práva sa uskutočňuje vo forme individuálneho právneho aktu, t. j. rozhodnutia.
2. Rozdielne účinky - schválením územného plánu sa nepriamo určuje zákonný obsah (rozsah) vlastníckeho práva, a to komplexne v celom území. Vyvlastnením sa nemení obsah vlastníckeho práva, ale osoba vlastníka, a to iba vo vzťahu k určitému čiastkovému zámeru (napr. z dôvodu výstavby diaľnice). V prípade núteného obmedzenia vlastníckeho práva sa obmedzuje zákonný obsah vlastníckeho práva, ale opäť len vo vzťahu k určitému čiastkovému zámeru.
3. Povinnosť náhrady - za vyvlastnenie a nútené obmedzenie patrí náhrada, za obmedzenia vyplývajúce z územného plánu podľa platnej právnej úpravy náhrada nepatrí.
4. Preukazovanie verejného záujmu - pri obmedzeniach vyplývajúcich z územného plánu nie je potrebné dokazovať verejný záujem, keďže zákon (od ktorého územný plán odvodzuje svoju záväznosť) ako aj samotný územný plán sú prejavy vôle ľudu (jeho zástupcov) a vždy reprezentujú verejný záujem.

Judikatúra k Vyvlastneniu a Obmedzeniu Vlastníckeho Práva

• Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 176/03-6 zo dňa 21. augusta 2003: Zákonné určenie charakteru a účelu pozemku môže ovplyvňovať jeho cenu, nie je však obmedzením vlastníckeho práva.
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 3 Sžp 20/2013: Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite.
• Nález Ústavného súdu SR zo dňa 27.02.1997 pod sp. zn. PL. ÚS 7/96: Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody.
• PL. ÚS 38/95 z 3. apríla 1996: „Ustanovenie čl. 20 ods. Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom. Z uvedeného vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky nie je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky oprávnená priamo zákonom vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo.

Nový Zákon o Vyvlastňovaní

Novinkou je zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastnení pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (vyvlastňovací zákon), ktorý bol vyhlásený a uverejnený v Zbierke zákonov dňa 25.10.2015 a účinnosť nadobudne dňa 01.07.2016.

Zákon o vyvlastňovaní upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného.

tags: #vyvlastnenie #a #obmedzenie #vlastníckeho #práva #podmienky