Vyvlastnenie a Náhrady na Slovensku: Práva a Podmienky

Vlastnícke právo je základným pilierom našej spoločnosti. Na Slovensku je toto právo chránené Ústavou SR, konkrétne článkom 20. Tento článok garantuje právo vlastniť majetok a hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Avšak, Ústava rovnako pripúšťa možnosť obmedzenia alebo odňatia tohto práva, ak sú splnené určité podmienky. Jednou z týchto možností je vyvlastnenie.

Vlastnícke Právo a Jeho Ochrana

Právo vlastniť majetok sa považuje za jedno zo základných ľudských práv. Historické korene jeho ochrany siahajú až k Deklarácii práv človeka a občana z roku 1789. Toto právo je zakotvené v každej demokratickej ústave, vrátane Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Treba si však uvedomiť, že s vlastníctvom sú spojené aj určité záväzky, ktoré sa musia rešpektovať a samozrejme dodržiavať. Niektoré z nich sú ustanovené priamo v základnom zákone štátu, v Ústave SR. Predovšetkým nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že výkonom vlastníckeho práva sa nesmie poškodzovať ľudské zdravie, príroda, kultúrne pamiatky a životné prostredie. V prípade potrebnosti určitých zásahov je tu možnosť len do miery ustanovenej zákonom. Jedným z takých zásahov je aj vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Predmetné zásahy sú legitímnymi, podľa čl. 20 ods. 4 ich dovoľuje Ústava SR so zdôraznením, že prichádzajú do úvahy len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme.

Čo je Vyvlastnenie?

Vyvlastnenie ako právny inštitút sa objavuje na začiatku 19. storočia. Rozvoj dopravy či osídlenia si vyžiadal zásahy štátu do dovtedy nedotknuteľného vlastníctva. Vždy museli byť splnené viaceré požiadavky, aby sa vyvlastnenie udialo v súlade s právom.

Vyvlastnenie je definované ako odňatie alebo obmedzenie vlastníckeho práva k majetku jednotlivca alebo spoločnosti štátom alebo iným subjektom s cieľom využitia tohto majetku pre verejný záujem. Na Slovensku je vyvlastnenie výnimočným opatrením, ktoré podlieha prísnym podmienkam a vždy musí mať oporu vo verejnom záujme. Je dôležité pamätať na to, že máte právo na primeranú náhradu a spravodlivé konanie. Ak by ste sa ocitli v takejto situácii, neváhajte využiť všetky dostupné zákonné možnosti, aby ste ochránili svoje práva.

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

Ústava SR vo štvrtom odseku článku 20 obsahuje právne možnosti vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Rozdiel medzi týmito inštitútmi je v tom, že pri vyvlastnení dôjde k zmene osoby vlastníka a pri obmedzení vlastníctva k takejto zmene nedôjde.

Inštitút vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva je dnes v našom právnom poriadku upravený v rozsahu a za podmienok, ktoré sú v súlade s princípmi právneho a demokratického štátu a sú porovnateľné s právnymi úpravami vyspelých demokratických štátov.

Podmienky Vyvlastnenia Podľa Ústavy SR

Ústava SR zároveň dovoľuje vyvlastnenie len vtedy, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky:

1. Nevyhnutná miera: Vyvlastnenie musí byť uskutočnené len v nevyhnutnom rozsahu. Ide o prvý predpoklad vyvlastnenia. Ak možno dosiahnuť plánovaný účel len obmedzením vlastníctva, nemožno uskutočniť vyvlastnenie. Okrem toho ďalšie podmienky vyvlastnenia sú ustanovené i v § 110 ods. 1,2,3 Stavebného zákona (č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov), kde sa jednoznačne ustanovuje, že realizovať vyvlastnenie možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Treba tiež zdôrazniť, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu a to tak z hľadiska výmery pozemku, veľkosti stavby alebo ich príslušenstva.
2. Verejný záujem: Pojem verejného záujmu ako druhá podmienka nie je pojmom ľubovoľným. Veľmi významnou skutočnosťou, ktorú v súvislosti s vyvlastnením nemožno opomínať, je tvrdenie ustanovenia § 108 ods. 2 Stavebného zákona, že vyvlastnenie je možné len vo verejnom záujme. Tento sa musí preukazovať vo vyvlastňovacom konaní a jeho účel musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa spravidla preukazujú územným rozhodnutím. Napr. o vyvlastnenie vo verejnom záujme pôjde v prípade verejnoprospešných stavieb, výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny, výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov, stavby dráh, zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky, výstavbu potrubí pre pohonné hmoty a ropu, uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou a v ďalších prípadoch ustanovených v § 108 ods. Ústavný súd SR v jednom svojom rozhodnutí uviedol, že podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú, len ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka. Nie je nutné, aby verejné záujmy boli vyhlásené zákonom, ale je dôležité, aby takýto záujem bolo možné odvodiť z cieľov a celkového zmyslu a podstaty zákona.
3. Zákon: Treťou podmienkou vyvlastnenia je predpoklad existencie zákona. Podmienka, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len na základe zákona znamená, že ono sa môže uskutočniť len na základe osobitného zákona a pri splnení všetkých v ňom stanovených zákonných podmienok. Týmto zákonom v slovenskom právnom poriadku je Stavebný zákon pod číselným označením 50/1976 Zb. Ústava SR v článku 20 odsek 4 nedovoľuje vyvlastnenie zo zákona, ale len vyvlastnenie na základe zákona. V čom je rozdiel? Národná rada SR nie je oprávnená priamo zákonom vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Pre znárodnenie či zoštátnenie je typické, že priamo v zákone sú uvedené firmy, ktoré prechádzajú z neštátneho vlastníctva do vlastníctva štátu. Samozrejme, tento prevod je bezodplatný. Slovné spojenie "na základe zákona" pri vyvlastnení znamená určenie orgánu oprávneného uskutočniť vyvlastnenie a podmienky takéhoto vyvlastnenia.
4. Primeraná náhrada: Štvrtým predpokladom vyvlastnenia je to, že ústava garantuje za vyvlastnenie primeranú náhradu. Posledná z podmienok, ktorá pri vyvlastňovaní musí byť rešpektovaná je poskytnutie primeranej náhrady. Zväčša ide o prípady plnenia v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Iste, že môže byť aj menšia ako trhová.

Ústava teda neumožňuje pozbaviť vlastníctva z iného právneho dôvodu.

Stavebný Zákon a Vyvlastnenie

Podrobnejšie o problematike vyvlastnenia ustanovuje Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších právnych predpisov vo svojej štvrtej časti nazvanej „Vyvlastnenie“.

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

1. Podmienky vyvlastnenia: Sú uvedené v Stavebnom zákone (zákon č. 50/1976 Zb.) a ďalších legislatívnych normách. Dôležité je, aby verejný záujem bol jasne preukázaný.
2. Dohoda: Pred samotným vyvlastnením sa štát musí pokúsiť dohodnúť s vlastníkmi nehnuteľnosti.
3. Právo na spravodlivé konanie: Proces vyvlastnenia musí byť vedený v súlade so zákonom.

Náhrada za Vyvlastnenie

Jednou z foriem náhrady je aj peňažná náhrada. Aj o tejto otázke už rozhodoval Ústavný súd. Právnym predpisom, podľa ktorého sa určuje výška náhrady, je všeobecne záväzný právny predpis a to vyhláška č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. Konkrétna výška vyvlastňovacej náhrady a spôsob jej úhrady musí byť uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí, ktorému predchádza vyvlastňovacie konanie vykonávané stavebným úradom.

Za vyvlastnenie musí byť poskytnutá primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch alebo ak s tým vyvlastňovaný súhlasí, náhrada vo forme náhradného pozemku alebo náhradnej stavby.

• Oslobodenie od dane z príjmov: V zmysle § 9 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu, napríklad podľa § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti uzatvára zmluvy s majiteľmi pozemkov, na ktorých sa bude stavať diaľnica D4. Prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu (napr. podľa § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa považuje za príjem oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods.2 písm.
• Predaj pozemku namiesto vyvlastnenia: Daňovník mal 2 roky vo vlastníctve pozemok, ktorý nikdy nemal zaradený v obchodnom majetku. V roku 2025 ho predal Národnej diaľničnej spoločnosti, aby mu nebol vyvlastnený. V uvedenom prípade, ak sa teda jednalo o predaj pozemku a nie o vyvlastnenie, a nie sú splnené podmienky pre oslobodenie príjmu dosiahnutého predajom nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o dani z príjmov, potom sa takýto príjem považuje za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti a daňovník ho zahŕňa do daňového priznania k dani z príjmov FO typu B za zdaňovacie obdobie, v ktorom príjem dosiahol - t. j. za rok 2025, pričom daný príjem a k nemu prislúchajúce výdavky uvedie v VIII. odd. v Tabuľke č. 18/1963 Zb. zo 16. ustanovuje podľa § 31 ods. 2 písm. b) zákona č. č. 52/1960 Zb. trieda IV 160,- 840,-. stavby, najviac však o 80%. v prílohe č. 1. neprevyšuje 120 m2. určená na bývanie a ktorej podlahová plocha neprevyšuje 120 m2. plocha obytných miestností. garáž atď.), ktoré k danej kvalitatívnej triede patrí. užívateľov plnia úlohu rodinného domčeka. trieda III 61,- 320,-. najviac však o 80%. v prílohe č. 2. poschodie. na odpočinok a rekreáciu, nie však na trvalé obývanie. vedľajších stavieb (dreváreň, kôlňa na náradie a pod.). trieda III 40,- 215,-. najviac však o 80%. č. 3. výhradne pre osobnú potrebu vlastníka. vlastníctve, sa postupuje podľa § 10 ods. trieda IV 8,- 40,-. najviac však o 80%. č. založenie záhradky. a za každý ďalší meter 228,- 1 200,-. stavby, najviac však o 80%. záhradky. odseku 1. trieda III 61,- 320,-. najviac však o 80%. tried je uvedené v prílohe č. 5. stavby. využívajú. poľnohospodársku činnosť, sa postupuje podľa § 10 ods. 1. k danej kvalitatívnej triede I-III podľa prílohy č. pri normálnej údržbe. zanedbanej údržbe a opravách primerane zvýšené. postavená čiastočne pred 1. júnom 1953 a čiastočne po 1. 1953, príp. pokiaľ boli na stavbe postavenej pred 1. vykonané stavebné úpravy (napr. a pod.) po 1. osobitne podľa príslušných tabuliek. postavenú pred 1. júnom 1953 alebo po 1. je v rozpore so všeobecným záujmom. 1.6.1953 podľa tejto vyhlášky. poskytnúť túto náhradnú stavbu podľa rovnakých zásad. IV III 0,20. prílohy č. 1, garáží podľa prílohy č. podľa prílohy č. 5. stavieb vymenovaných v § 2 - 7 tejto vyhlášky. 0,80 Kčs v obciach s menej než 2 000 obyvateľmi. týchto súm. chata alebo založená záhradka. náhradu v inom pozemku. majetku v tej istej alebo v niektorej inej obci. náhradný pozemok do jeho vlastníctva. vegetačného obdobia, uhradia sa tzv. a pod. družstvu. atď. náhrada určí interpoláciou. Podľa nej bude náhrada napr. 25 + ( --------- x 10 ) = 68,30 Kčs. Tak napr. 90 - [(50 - 15) x 1,30] = 44,50 Kčs. Celková náhrada za ovocné stromy môže byť najviac 3000 Kčs. zariadenia viníc. najviac 5 000 Kčs. zrážka za každý rok veku chmeľnice 0,072 0,160 0,232. byť najviac 2 000 Kčs. resp. nad 100 1,44. Celková náhrada za lesné porasty môže byť najviac 1 500 Kčs. z týchto lesov. družstvu. Za odstránenie, príp. viacposchodových domov. pracoviska, príp. alebo v rodinnom domčeku, príp. patrila náhrada prepočítaná podľa tabuliek pre stavby postavené do 1. stavby postavené po 1. príp. musí byť uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení. prepočítaná podľa tabuliek pre stavby postavené po 1. (napr. v stavebnom bytovom družstve. spoluvlastníka. našej spoločnosti. špekulačné účely. štátu podľa predpisov o rozdelení konfiškovaného majetku. na primeraný byt v stavebnom bytovom družstve. postavené do 1. náhradnej bytovej výstavby družstevným spôsobom. družstva. sa vráti vyvlastniteľovi. počtu členov užívateľovej domácnosti. (1) Náhrada podľa § 18 ods. v § 3 - 7. účelove viazanú. podľa § 18 ods. pre stavby postavené do 1. musí sa tento rozdiel vyčísliť a určiť povinnosť na jeho vrátenie. vylúčením alebo zrušením. (1) Za predbežné užívanie pozemkov sa náhrada neposkytuje. § 2 - 7 a podľa § 10 vyhlášky. boli podľa vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o vyvlastnenie návrh na spôsob a výšku náhrady. a súkromných právnických osôb. odôvodnený návrh na poskytnutie náhradného pozemku vlastníkovi. vo svojej správe, do správy vykupujúcej organizácie. organizácia potom uzavrie s vlastníkom výmennú zmluvu. pozemok bezplatne do jej vlastníctva. rozdiel uvedený v § 19 ods. povoliť výnimky z tejto vyhlášky. najmä sa zrušuje vyhláška č. 228/1951 Ú.l. (č. v znení vyhlášky č. 44/1952 Ú.l. (č. a § 44 vyhlášky č. 144/1959 Ú.l. Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. tretiny otázok odpovie kladne. stavebný úrad. tretiny otázok odpovie kladne. stavebný úrad. I. s kanalizáciou, s umývacou doskou pred garážou. II. osvetlením, záchytkou. vzdialenosti do 20 m. III. podlahou, bez základov. tretiny otázok odpovie kladne. stavebný úrad. I. z kovových profilov a plechu. II. rovnakým spôsobom. III. spôsobom vyhotovenými. IV. spracovaných. tretiny otázok odpovie kladne. stavebný úrad. I. kanalizáciou. II. s tvrdou krytinou, s povalovým priestorom. III. spalnou krytinou, v jednoduchom vybavení. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. tretiny otázok odpovie kladne. stavebný úrad. 1) § 73 zákona č. 67/1956 Zb. č. 147/1961 Zb.2) § 76 zákona č. 67/1956 Zb. č. č. 19/1961, čiastka 6.4) § 24 ods. 3 zákona č. 49/1959 Zb. družstvách.5) § 69 zákona č. 67/1956 Zb. č. 147/1961 Zb.6) Vyhláška č. 19/1953 Zb.

Vyvlastňovacie Konanie

O vyvlastnení sa rozhoduje vo vyvlastňovacom konaní, na ktoré je príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode, ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo v určitých zákonom stanovených prípadoch aj Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Toto sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Prerokovanie návrhu na vyvlastnenie sa uskutočňuje na ústnom konaní, ktoré nariaďuje stavebný úrad a najmenej 15 dní pred jeho uskutočnením oznámi jeho termín účastníkom konania. Výsledkom vyvlastňovacieho konania je rozhodnutie o vyvlastnení.

Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa. Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

• Zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení: Vyvlastňovací orgán môže rozhodnutie o vyvlastnení úplne alebo čiastočne zrušiť, a to na návrh vyvlastneného, vyvlastniteľa alebo ich právnych nástupcov, ak sa v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení nezačalo s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, alebo ak vyvlastniteľ nezaplatí vyvlastnenému náhradu za vyvlastnenie v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení.

tags: #vyvlastnenie #podmienky #a #nahrady