
Stredomorie, oblasť známa svojou bohatou históriou, kultúrou a kuchyňou, ponúka cestovateľom nespočetné množstvo zážitkov. Okrem slnkom zaliatych pláží a historických pamiatok, tento región ukrýva aj poklady v podobe výživných potravín, ktoré sú pre zdravie človeka mimoriadne prospešné. Jedným z takýchto pokladov je aj svätojánsky chlieb, známy aj ako karob.
Karob, menej známa, ale zaujímavá zložka, sa získava zo strukov stromu rohovníka (Ceratonia siliqua), stálozeleného stromu, ktorý rastie v teplých oblastiach, najmä v Stredomorí. Tento strom je známy svojou odolnosťou voči suchu a schopnosťou rásť aj v nehostinných podmienkach. Strom rohovníka je vždyzelený strom, známy svojimi širokými, lesklými listami a pevným kmeňom. Zvyčajne dorastá do výšky 15 metrov a často sa pestuje v sadoch alebo ako okrasný pouličný strom. Struky rohovníka sú hnedé, kožovité a podlhovasté a obsahujú niekoľko semien. Tieto struky sú hlavným zdrojom výrobkov zo svätojánskeho chleba, ktoré sa zbierajú pre ich sladkú dužinu.
Karob poznáme ako jemný prášok hnedastých odtieňov. Jedná sa o tmavo hnedé plody stromu rohovník obyčajný. Zjavom pripomínajú tmavé fazuľové struky. Tie sa po dozretí pozberajú, usušia a pomelú na jemný prášok.
Karobové struky, z ktorých sa táto surovina získava, boli cenným zdrojom potravy a energie pre cestovateľov, vojakov a obyvateľov suchých oblastí, kde inak potrava nebola ľahko dostupná.
Z historického hľadiska zohrával svätojánsky chlieb významnú úlohu v rôznych kultúrach, najmä v oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu. Bol nielen zdrojom obživy, ale aj súčasťou tradičných rituálov a ľudového liečiteľstva. Odolnosť rohovníka v suchých podmienkach prispela k jeho významu v týchto kultúrach. Biblická legenda hovorí, že karob zachránil pred hladom Svätého Jána Baptistu počas jeho života v púšti. Na Cypre o ňom hovoria ako čiernom zlate.
Prečítajte si tiež: História pálivých korenín v strave
Svätojánsky chlieb, známy aj ako karob, je stredne veľký strom dorastajúci do výšky približne 3 - 8 metrov, pochádzajúci z oblasti Stredomoria a strednej Ázie. Má tmavozelené lístie a voňavé kvety. Plodom karobovníka je strukovina, ktorá je dlhá približne 10-30 cm. Tieto strukoviny obsahujú sladkú dužinu a semeno. Dužina sa používa na výrobu potravinárskych prísad ako karobový prášok alebo sirup. Karobový prášok sa často používa ako náhrada za kakao alebo čokoládu. Karobový sirup sa používa ako sladidlo a prísada do potravín.
Strukovina rohovník patrí do čeľade strukovinovitých (Fabaceae). Strom rohovníka je vždyzelený strom, známy svojimi širokými, lesklými listami a pevným kmeňom. Zvyčajne dorastá do výšky 15 metrov a často sa pestuje v sadoch alebo ako okrasný pouličný strom. Struky rohovníka sú hnedé, kožovité a podlhovasté a obsahujú niekoľko semien. Tieto struky sú hlavným zdrojom výrobkov zo svätojánskeho chleba, ktoré sa zbierajú pre ich sladkú dužinu. Po dozretí sú karobové struky tmavohnedé až čierne.
Karobovník preferuje teplé a suché podnebie. Rastie dobre v slnečných oblastiach s nízkou vlhkosťou. Karobovník zvyčajne zvláda teploty do približne -5 °C, u nás je preto vhodný na pestovanie črepníku. Karobu vyhovuje stredomorské podnebie - horúce, suché letá a mierne zimy. Rohovník obyčajný pochádza z Palestíny a Stredomoria, preto vyžaduje podnebie bez mrazu. Pri teplote -7 °C mu hrozí vážne poškodenie a pri teplotách od -10 °C hynie. Preto sa u nás dá pestovať ako izbová rastlina. V lete mu prospeje, ak ho vyložíte do záhrady alebo aspoň na balkón. Rohovník je typická vždyzelená drevina teplejších subtropických oblastí, preto vyžaduje miernu zimu, počas ktorej teplota neklesne hlboko pod bod mrazu. Dobre však znáša nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu. Nie je veľmi náročný na pôdu a rastie aj na kamenistých neštruktúrnych pôdach, v ktorých by sa iným náročnejším rastlinám nedarilo.
Struky rohovníka sa zvyčajne zbierajú koncom leta. Proces zberu si vyžaduje starostlivé načasovanie, aby sa zabezpečila optimálna sladkosť a chuť. Po zbere sa struky spracúvajú a sušia prirodzenou cestou alebo umelými metódami na výrobu prášku zo svätojánskeho chleba a iných derivátov.
Karob pritom nie je zdravý len vďaka tomu, čo obsahuje, ale tiež naopak - čo neobsahuje. Dávna povesť hovorí, že vďaka karobu prežil v púšti svätý Ján Krstiteľ. Karobové semená obsahujú veľa bielkovín, cukru, minerálov a vitamínov.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Karob je bohatý na vitamíny, minerály a vlákninu. Má obzvlášť vysoký obsah vápnika, železa a draslíka. Okrem toho obsahuje vlákninu, tuk, horčík, meď, fosfor, zinok, sodík, mangán, selén, mastné kyseliny omega 3 a omega 6, vitamíny A, B, C, E, betakarotén, cholín a kyselinu listovú.
Karob obsahuje veľký podiel prirodzeného cukru (obsahu sacharidov v luskoch 30 - 70%, dreň obsahuje 26 % sacharózy, 13% fruktózy, maltózu a glukózu), 8% bielkovín, vitamíny skupiny B, minerály - vápnik, horčík, draslík, a stopové prvky - železo, mangán, chróm, meď, aminokyseliny (alanín, prolín, valín), škrob. Neobsahuje kyselinu šťavelovú, ktorá bráni vstrebávaniu vápnika. Karob je bohatým zdrojom vlákniny pektínu, ktorý pomáha pri trávení a vylučovaní a je užitočný na zastavenie hnačky, pri zdvýhaní žalúdku a pri zvracaní. Obsahuje tiež lignín. Pektín i lignín majú prospešný vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu. V karobe sa nenachádza "teobromín" ako v čokoláde.
Karob sa stal populárnou náhradou čokolády používanou v obrovskej ponuke cukroviniek, koláčikov a nápojov, rovnako ako všeobecné sladidlo. Plody sa využívajú aj na výrobu múky, melasy, alkoholu a náhrady za kávu. Prášok z rohovníka sa často používa ako náhrada za kakao až do 50%. Karob sa stal teda výbornou náhradou pri príprave sladkých maškŕt čo ocenia najmä ľudia, ktorí trpia alergiami a intoleranciami. Hoci sa karob často prirovnáva k čokoláde, má odlišnú chuť - sladkú a zemitú, bez horkej chuti čokolády a obsahu kofeínu.
Kvalitné kakao je bezpochyby zdravou potravinou. Karob má však v tomto ešte o čosi naviac. Kakao je známe svojou horkasto-zemitou chuťou. Karob je sladký bez zemitej chuti. Ak trpíte alergiou na kakao, či histamínovou intoleranciou, karob je ideálnou alternatívou. Oproti kakau má podstatne viac vápnika, menej tuku aj kalórií.
V porovnaní s kakaom má 3x vyšší obsah vápnika, o 1/3 menej kalórií, 17x menej tuku, neobsahuje škodlivé methylxanthíny (spôsobujúce napr. zrýchlený tep, poruchy spánku, nadmernú vznetlivosť, pocity úzkosti) a samotný karob je sladký čím sa zníži obsah pridaného cukru!
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Tradične sa svätojánsky chlieb používal na liečbu rôznych ochorení, od tráviacich problémov až po prechladnutie a kašeľ. Cenil sa pre svoje výživové a liečivé vlastnosti. V modernej bylinnej medicíne sa svätojánsky chlieb stále používa ako prírodný liek. Zdravotné prínosy svätojánskeho chleba sú čoraz viac uznávané, vrátane jeho úlohy pri podpore zdravia srdca a potenciálnej liečbe cukrovky.
Karobový prášok je zdravou alternatívou kakaového prášku. Svätojánsky chlieb, známy aj pod pojmom karobová múka či karobový prášok je prirodzene sladký. Preto pri jeho používaní v našich obľúbených receptoch nie je potrebné pridávať cukor ani iné sladidlá. Karobový prášok môžu v menších množstvách konzumovať dokonca aj tehotné ženy, či ľudia, ktorí musia dodržiavať rôzne diéty (bezlepkovú, diétu s nízkym obsahom sodíka, atď.). Karobový prášok môžeme použiť do všetkých receptov, ktoré obsahujú kakao, od šálky horúcej čokolády až po koláčiky, proteínové pralinky, domácu čokoládu či kakaové buchty na pare. Takto získame dekadentný, lahodný dezert obsahujúci veľké množstvo prospešných minerálov a antioxidantov. A bez zbytočných sacharidov.
Karobový prášok možno do nášho jedálnička pridať nasledovnými spôsobmi. Pokojne môžeme používať karobový prášok presne tak, ako by sme používali kakao. V receptoch netreba zabúdať na to, že stačí použiť menej cukru, pretože karob je prirodzene sladší ako kakao.
Karob sa používa rovnako ako kakao, ale bez nutnosti toľko dosládzať. Rozhodne nemôže chýbať v kuchyni ani tento predveľkonočný čas.
Vzhľadom aj chuťou pripomína kakaové bôby, preto sa aj využíva ako náhrada čokolády. V obchodoch so zdravými potravinami nájdete v ponuke rozličné výrobky. Najznámejší je karobový prášok. Ďalšími sú karobové nátierky, kaše s karobom, müsli, sušené ovocie namáčané v karobe, karobové tyčinky a dalšie cukrovinky. Karob má výraznejšiu chuť než čokoláda a sladkosti z karobu obsahujú menej tuku ako výrobky z čokolády.
Pri cestovaní po Stredomorí je dôležité objavovať nielen krásy krajiny, ale aj jej kulinárske bohatstvo. Stredomorská strava, ktorá je známa svojimi zdravotnými benefitmi, je ideálnou voľbou pre cestovateľov, ktorí dbajú na svoje zdravie a chcú si užiť autentické chute regiónu.
Stredomorská diéta nie je iba o štíhlej postave, je v tom čosi cennejšie, a to zdravie. Jej korene siahajú do malých dediniek južného Talianska, Španielska a gréckych ostrovov, kde sa všetko pestovalo, lovilo a áno, aj varilo doma.
Jedlá z krajín Stredomoria sú jednoduché, poctivé a výživné.
Stredomorská diéta nás nabáda k uvedomeniu, ako sa po každom súste cítime. Táto diéta znižuje stres, podporuje kvalitný spánok a vďaka potravinám bohatým na omega-3 mastné kyseliny a antioxidanty udržuje mozog v kondícii aj vo vyššom veku.
tags: #vyzivne #jedlo #cestovatelov #po #stredozemi #recepty