Výživné na Dieťa a Práva Matky v Rôznych Životných Situáciách

Výživné predstavuje dôležitú oblasť rodinného práva, ktorá sa dotýka mnohých životných situácií. Často sa spája s deťmi, ale existujú aj ďalšie formy výživného, ako napríklad medzi manželmi, rozvedenými manželmi, alebo pre nevydaté matky. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty výživného, s dôrazom na práva matky a povinnosti otca, a to v kontexte slovenskej legislatívy.

Vzájomná Vyživovacia Povinnosť Manželov

Málokto vie, že vyživovacia povinnosť vzniká automaticky uzavretím manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva. Je teda viazaná iba na existenciu manželstva. Vychádza zo základných zásad zákona o rodine, konkrétne z článku 1 vety tretej… „Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.“ a z článku 4 prvého odseku: Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Ak obaja manželia žijú v spoločnej domácnosti, riadne sa obaja svojou prácou pričiňujú o životnú úroveň ich oboch, vtedy nie je dôvod zamýšľať sa nad pojmom vyživovacia povinnosť. Stáva sa však, že jeden z manželov opustí spoločnú domácnosť, že manželia prestanú spoločne hospodáriť, pričom jeden zarába oveľa viac a vzniká problém so životnou úrovňou toho druhého manžela. V takýchto odôvodnených prípadoch, ak sa obaja manželia nevedia rozumne dohodnúť a ak jeden z manželov vyživovaciu povinnosť neplní dobrovoľne, ten druhý má právo písomným návrhom podaným na príslušný súd požiadať súd, aby určil manželovi vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

U oboch manželov by mal byť jej rozsah za normálnych okolností taký, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Dôležité je slovíčko v zásade. Nemožno totiž predpokladať, že bude úplne na rovnakej úrovni. V zásade by sa však mali o to pokúsiť. Tento jav ovplyvňuje množstvo faktorov. Nie každý z manželov rovnako holduje športu či kultúrnym aktivitám. Niekomu stačí k životu málo, niekto si potrpí na luxus a zbytočnosti. Takisto sa v zákone explicitne stanovuje, že pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na starostlivosť o domácnosť. Je to pochopiteľné, pretože starostlivosť o domácnosť vyžaduje nielen finančné náklady, ale i čas, energiu a osobné nasadenie, ľudovo povedané kopec práce, ktorá nie je zaplatená. Ak majú mať manželia zachovanú rovnakú životnú úroveň, je potrebné skonštatovať, že odporca sa na výdavkoch do spoločného majetku musí podieľať vyššou sumou než navrhovateľka, primerane pomeru príjmov oboch manželov.

Príspevok na Výživu Rozvedeného Manžela

Už zo znenia samotného ustanovenia zákona je zrejmé, že na príspevok nemá nárok každý rozvedený manžel. O príspevok môže požiadať iba ten rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, čo je základom pre uplatnenie tohto nároku na súde v prípade, že nedôjde k vzájomnej dohode bývalých manželov. Podmienkou je, samozrejme, právoplatne rozvedené manželstvo. V opačnom prípade, teda ak by manželia neboli rozvedení, by išlo o vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, o ktorej bolo písané v úvode. O príspevku rozvedeného manžela na výživu môže súd rozhodnúť iba na návrh rozvedeného manžela podľa § 72 ZR. Podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov môže prispievať bývalý manžel na primeranú výživu. Ak sám nemá dostatočné schopnosti, možnosti a ani jeho majetkové pomery by mu neumožňovali a nedovoľovali podieľať sa priznaným príspevkom na primeranú výživu bývalého manžela, súd by nemohol takýto príspevok priznať a bývalého manžela zaviazať na jeho úhradu. V takomto prípade bude vecou súdu dokazovaním určiť a stanoviť jednak povinnosť bývalého manžela prispievať na primeranú výživu rozvedenému manželovi a jednak výšku tohto príspevku.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Dôležitým prvkom v obsahu predchádzajúcej vety je primeranosť výživy. Táto je vymedzená reštriktívnejšie oproti vyživovacej povinnosti manželov. V manželstve sa pri vyživovacej povinnosti má na mysli v zásade rovnaká životná úroveň oboch manželov, pričom u rozvedených manželov a nároku na príspevok na rozvedeného manžela zákon upravuje primeranú výživu. Nevyhnutnou výživou rozvedeného manžela v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 ZR sa nerozumejú len nevyhnutné náklady na stravovanie, ale aj uspokojenie ďalších nevyhnutných životných potrieb rozvedeného manžela, vyplývajúcich z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života a pod. Príspevok môže požadovať rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, čo je ďalšou nevyhnutnou podmienkou vzťahujúcou sa na uplatnenie tohto nároku. Čo znamená neschopnosť sám sa živiť? Kde je tá hranica? Závisí to od jednotlivých konkrétnych prípadov. Nie je to stanovené, zákon to neurčuje. Zvyčajne pôjde o také prípady, kedy rozvedený manžel v dôsledku napríklad zlého zdravotného stavu nie je schopný dosahovať vlastnými silami také príjmy a zárobky, ktoré by mu umožňovali a dovoľovali viesť život na takej úrovni, že by bol spôsobilý pokryť nimi svoje základné životné potreby, vyššie uvádzané. Nemusí to byť iba zlý zdravotný stav. Môže takisto ísť o dlhodobejšiu stratu zamestnania, nedostatok pracovných príležitostí (samozrejme nie z vlastného pričinenia, to znamená, že nie z dôvodu, že sa niekomu nechce pracovať), môže ísť o starostlivosť o invalidného rodinného príslušníka. A tieto všetky skutočnosti spojené i nie s priaznivými majetkovými pomermi.

V druhom odseku ustanovenia § 72 zákona o rodine zákonodarca stanovuje podmienku, že súd o príspevku na výživu rozhoduje v prípadoch, ak medzi bývalými manželmi nedôjde k dohode. Ak by sa aj dohodli na úhrade, ibaže nie na výške tejto úhrady, i v takomto prípade bude musieť o výške príspevku rozhodovať súd na návrh bývalého manžela. Zároveň je stanovené v danom odseku, že súd pri určovaní rozsahu príspevku na výživu prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, teda k rozvodu manželstva. To znamená, že súd bude skúmať, kto a akou mierou sa pričinil o rozpad manželstva a z akých dôvodov sa manželstvo rozpadlo. Súd bude čerpať z rozvodového spisu a z výpovedí oboch manželov.

Limitovanie povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela na dobu piatich rokov po rozvode nie je absolútne. Návrh zákona umožňuje výnimočné predĺženie, ak sú na to objektívne dôvody. Podľa platnej právnej úpravy obsiahnutej v odseku tri príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na obdobie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Toto limitovanie, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe, nie je absolútne, to znamená, že je možné túto dobu predĺžiť za určitých zákonom stanovených podmienok. Aj tie sú iba príkladmo vymenované, pretože sa definujú najmä určité podmienky. Predĺženie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad zákonom stanovenú hranicu piatich rokov je možné len na návrh oprávneného manžela.

Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie. Smrť povinného subjektu je v zmysle zákona objektívnou právnou skutočnosťou zakladajúcou zánik povinnosti. V tomto prípade povinnosti na plnenie vyživovacej povinnosti, resp. platenia príspevku na výživu. V prípade uzatvorenia nového manželstva takisto zaniká táto povinnosť priamo, pretože sa má za to, že podpornú funkciu i vo vzťahu poskytovania vyživovacej povinnosti plní manžel a prechádza táto funkcia naňho. Ak by nastala situácia, že by sa rozvedenému manželovi, ktorému bol priznaný príspevok na výživu a ktorý uzavrel nové manželstvo, čím došlo k zániku príspevku, znova manželstvo rozpadlo, nebolo by možné obnoviť opätovne nárok na príspevok na výživu od prvého manžela. V prípade, že sa počas povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela zmenia pomery na strane manžela, ktorému bol príspevok priznaný a tento by sa časom bol schopný sám živiť, pôjde takisto o dôvod na zánik tejto povinnosti.

Príspevok na Výživu Nevydatej Matky a Úhrada Nákladov Spojených s Tehotenstvom a Pôrodom

Napokon tu máme ešte jeden druh príspevku, ktorý zákon priznáva nevydatej matke. Nie vždy totiž dochádza k uzatvoreniu manželského zväzku a je to v dnešnej dobe čoraz častejší jav. I keď sa žena rozhodne, že zostane s dieťaťom sama a s otcom dieťaťa neuzavrie manželstvo, nemusí všetku ťarchu spojenú s nákladmi na svoju výživu a na tehotenstvo s pôrodom, ako i na výživu dieťaťa znášať sama. V kontexte citovaných ustanovení možno hovoriť o dvoch povinnostiach vyplývajúcich zo zákona. Prvou je povinnosť prispievať na výživu matke, a to primerane a druhou povinnosťou je príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Doba, počas ktorej je otec dieťaťa povinný prispievať matke dieťaťa, je stanovená na dva roky. Medzi náklady spojené s tehotenstvom patrí predovšetkým úhrada tehotenského ošatenia, topánok, tehotenskej stravy, náklady spojené s lekárskymi vyšetreniami, so zdravotným stavom. Náklady spojené s pôrodom predstavujú predovšetkým úhradu nemocničných náklad.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Ak sa matka dieťaťa chystá vrátiť na vysokú školu po pôrode, môže mať nárok na výživné nielen pre dieťa, ale aj pre seba, ak nie je vydatá za otca dieťaťa. V takom prípade má nárok na výživné ako nevydatá matka po dobu 2 rokov odo dňa pôrodu a na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Výživné na Maloleté Dieťa

Výživné na maloleté dieťa je povinnosťou rodiča voči dieťaťu podľa § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Výška výživného sa určuje podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodiča, ako aj podľa odôvodnených potrieb dieťaťa. To, že matka dieťaťa je teraz vydatá a žije s manželom v spoločnej domácnosti, nemá priamy vplyv na vyživovaciu povinnosť otca voči dieťaťu. Nový manžel matky nie je zo zákona povinný živiť dieťa, pokiaľ ho neosvojil. Súd preto bude posudzovať najmä príjmy, majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca, ako aj potreby dieťaťa (napr. náklady na stravu, bývanie, školu, záujmové aktivity a pod.).

Súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa citovaného ustanovenia prihliada sa na schopnosti - t. j. zdravotný stav, osobné vlohy, danosti, vedomosti, vzdelanie, na možnosti - t. j. pracovný trh a možnosť zamestnať sa, na majetkové pomery - t. j. príjem, majetok (hnuteľný, nehnuteľný), ale i pôžičky, úvery, dlhy. Prihliada sa na to, či sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania - napr. z dôvodu, že odmieta cestovať za výhodnejšou prácou, ukončenie podnikateľskej činnosti, i majetkového prospechu - napr. ak odmietne dedičstvo, dar, výhru. Takisto sa prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktorými môžu byť podnikateľské riziko, pochybné, špekulatívne transakcie s vidinou rýchleho zisku a pod.

Ak otec dieťaťa žije a pracuje v zahraničí, nezamedzuje to matke, aby sa domáhala svojich práv. Môže podať návrh na výživné, avšak súdne konanie sa môže predĺžiť. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho základnou zákonnou povinnosťou.

Minimálne Výživné

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Zmena Výšky Výživného

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Základnou podmienkou je preto existencia nových okolnosti, ako tých, ktoré boli určujúce pri poslednej úprave výživného. Prihliada sa na všetky okolnosti, ktoré sú spôsobilé odôvodniť zmenu výživného, a to ako na strane povinného rodiča, tak i na strane oprávneného dieťaťa.

Spoločná Domácnosť a Výživné

Ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa starajú o dieťa, nie je potrebné, aby bolo výživné určené. Výživné by prichádzalo do úvahy napríklad vtedy, ak by rodičia nežili v spoločnej domácnosti a o dieťa by sa staral iba jeden z nich. Ak však jeden z rodičov neprispieva na náklady spojené s dieťaťom, môže matka podať návrh na určenie výživného.

Náhradné Výživné

Trestné stíhanie voči osobe, ktorá neplatí výživné, nie je podmienkou, ani prekážkou pre poskytnutie náhradného výživného. V rámci exekučného konania môžete podať súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie zadržaním vodičského preukazu.

tags: #výživné #na #dieťa #ak #matka #druhý