Starostlivosť o chorého člena rodiny a Zákonník práce: Kompletný sprievodca

Starostlivosť o chorého člena rodiny je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje nielen fyzické a psychické nasadenie, ale aj znalosť právnych predpisov. Slovenský Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení poskytujú zamestnancom určité možnosti a nároky v prípade, že sa potrebujú postarať o svojich blízkych. Tento článok komplexne rozoberá problematiku starostlivosti o chorého člena rodiny v kontexte Zákonníka práce, vrátane nároku na pracovné voľno, ošetrovné a ďalšie súvisiace aspekty.

Právny rámec starostlivosti o člena rodiny

Základná právna úprava problematiky je obsiahnutá v ustanoveniach Zákonníka práce (ZP), konkrétne v § 141, ktorý upravuje dôležité osobné prekážky v práci. Zákonník práce rozoznáva niekoľko druhov, respektíve dôvodov prekážok v práci, s ktorými spája aj rôzne nároky - s náhradou, prípadne bez náhrady mzdy. Pre posúdenie nárokov zamestnanca sú podstatné dôležité osobné prekážky v práci upravené v § 141 ods. 1.

Dôležité osobné prekážky v práci

Podľa § 141 ods. 1 ZP, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas:

• Jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.
• Materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 ZP).
• Karantény.
• Ošetrovania chorého člena rodiny.
• Starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

Definícia rodinného príslušníka

Zákonník práce definuje rodinného príslušníka v § 40 ods. 5. Za rodinného príslušníka sa považuje manžel, manželka, vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič zamestnanca, jeho manžel, manželka, súrodenec zamestnanca a manžel jeho súrodenca, ako aj osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.

Dôležité je, že ak zamestnanec žije s partnerom v spoločnej domácnosti, aj keď nie sú manželia, považujú sa v zmysle § 40 ods. 5 ZP za rodinných príslušníkov voči sebe navzájom.

Prečítajte si tiež: Zákonník práce a ukončenie zamestnania

Povinnosti zamestnanca

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna (§ 144 ZP). Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zdravotnícke zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Pracovné voľno pri starostlivosti o člena rodiny

Zákonník práce rozlišuje medzi plateným a neplateným pracovným voľnom pri starostlivosti o člena rodiny.

Platené voľno

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno) v nasledovných prípadoch:

• Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca: Na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
• Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie: Pri náhlom ochorení alebo úraze, na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie či liečenie. Platí to pre sprevádzanie dieťaťa, manžela/manželky alebo iného rodinného príslušníka. Pracovné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní v kalendárnom roku.
• Úmrtie rodinného príslušníka:
  • Pri úmrtí manžela alebo dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
  • Pri úmrtí rodiča alebo súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.
  • Pri úmrtí prarodiča alebo vnuka alebo prarodiča jeho manžela sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Neplatené voľno

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) v nasledovných prípadoch:

• Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca: Na nevyhnutne potrebný čas, po vyčerpaní zákonom určeného rozsahu siedmich kalendárnych dní v roku.
• Svadba: Na svadbu dieťaťa alebo rodiča.
• Nepredvídané prerušenie dopravy: Na nevyhnutne potrebný čas pri nepredvídanom (neočakávanom) prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.

Ošetrovné ako dávka sociálneho poistenia

Okrem pracovného voľna má zamestnanec, ktorý sa stará o chorého člena rodiny, za splnenia určitých podmienok nárok na ošetrovné, čo je dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou. Cieľom ošetrovného je poskytnúť nemocensky poisteným osobám hmotné zabezpečenie v čase, keď nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa, prípadne iného chorého člena rodiny alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 11 rokov veku v zákonom stanovených prípadoch.

Prečítajte si tiež: Zákonná Starostlivosť o Zamestnancov

Podmienky nároku na ošetrovné

Nárok na ošetrovné má zamestnanec, ktorý:

• Je nemocensky poistený.
• Ošetruje chorého člena rodiny alebo sa stará o dieťa do 11 rokov (alebo do 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom) z dôvodu choroby, úrazu, karantény alebo uzavretia školy/škôlky.
• Nemôže vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu ošetrovania/starostlivosti.

Člen rodiny pre účely ošetrovného

Pre účely ošetrovného sa za člena rodiny považuje:

• Príbuzný v priamom rade (rodič, dieťa, starý rodič, vnuk).
• Súrodenec.
• Manžel/manželka.
• Rodič manžela/manželky.
• Osoba, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Dĺžka a výška ošetrovného

• Krátkodobé ošetrovné: Poskytuje sa maximálne 14 kalendárnych dní.
• Dlhodobé ošetrovné: Poskytuje sa maximálne 90 kalendárnych dní, ak ide o ošetrovanie osoby po prepustení z nemocnice z dôvodu závažnej poruchy zdravia alebo o paliatívnu starostlivosť.
• Výška ošetrovného: 55 % denného vymeriavacieho základu.

Žiadosť o ošetrovné

Na uplatnenie nároku na ošetrovné je potrebné predložiť Sociálnej poisťovni:

• Žiadosť o ošetrovné, ktorú potvrdí lekár ošetrovanej osoby.
• V prípade ošetrovania dieťaťa z dôvodu uzavretia školy/škôlky aj potvrdenie o uzavretí zariadenia.

Riešenie konkrétnych situácií

Sprevádzanie družky/druha k lekárovi

V úvode spomínaná situácia sa týkala nároku partnera na pracovné voľno so mnou, družkou, keďže nie sú manželia. Podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce, ak žijete s partnerom v spoločnej domácnosti a máte spoločné dieťa, považujete sa za rodinných príslušníkov. V takom prípade má partner nárok na sprevádzanie družky k lekárovi, ak sú splnené podmienky uvedené v § 141 ods. 2 písm. c) ZP (náhle ochorenie alebo úraz, vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, nevyhnutnosť sprevádzania, nemožnosť vykonať mimo pracovného času).

Ak zamestnávateľ odmieta uznať nárok na pracovné voľno, odporúča sa:

Prečítajte si tiež: Dotácie na stravu pre deti a legislatíva

1. Informovať zamestnávateľa: Písomne informovať zamestnávateľa o spoločnej domácnosti a predložiť doklady (napr. kópiu občianskeho preukazu s rovnakým trvalým pobytom, rodný list spoločného dieťaťa).
2. Kontaktovať právnika: Ak zamestnávateľ naďalej odmieta uznať nárok, odporúča sa kontaktovať právnika, ktorý posúdi situáciu a poradí, ako postupovať ďalej.
3. Národný inšpektorát práce: V prípade pretrvávajúceho problému je možné kontaktovať príslušný Národný inšpektorát práce.

Opatrovateľské voľno

Zákonník práce nepozná inštitút "opatrovateľského voľna". Ak sa zamestnanec potrebuje dlhodobo starať o člena rodiny, môže požiadať o pracovné voľno bez náhrady mzdy (§ 141 ods. 3 písm. c) ZP) alebo zvážiť podanie žiadosti o príspevok na opatrovanie.

Pracovné voľno pri úmrtí rodinného príslušníka

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy pri úmrtí rodinného príslušníka v rozsahu uvedenom vyššie (v závislosti od stupňa príbuzenstva). Zákonník práce neurčuje, že deň na obstaranie pohrebu musí byť čerpaný bezprostredne pred pohrebom - musí však byť v primeranej časovej súvislosti s touto udalosťou. Dni voľna sa čerpajú podľa potreby zamestnanca, pričom jeden deň sa spravidla čerpá v deň pohrebu a druhý deň podľa potreby na vybavenie záležitostí súvisiacich s pohrebom (napr. deň pred alebo po pohrebe).

Sprevádzanie otčima k lekárovi

Nárok na sprevádzanie k lekárovi sa týka iba rodinného príslušníka daného zamestnanca, ako ho definuje § 40 ods. 5 ZP. Otčim (manžel matky) sa za rodinného príslušníka považuje iba v prípade, že so zamestnancom žije v spoločnej domácnosti.

Ďalšie možnosti podpory

Okrem pracovného voľna a ošetrovného existujú aj ďalšie možnosti podpory pre osoby, ktoré sa starajú o svojich blízkych:

• Príspevok na opatrovanie: Poskytuje sa osobám, ktoré sa starajú o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
• Práca na čiastočný úväzok alebo flexibilná pracovná doba: Umožňujú zosúladiť pracovný a rodinný život.
• Pomoc od neziskových organizácií: Mnoho neziskových organizácií ponúka poradenstvo, podporu a praktickú pomoc pre opatrovateľov.

tags: #zákonník #práce #starostlivosť #o #chorého #člena