Vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu: komplexný sprievodca

Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Je zákonom určená dĺžka trvania vyživovacej povinnosti? Je platenie výživného viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice? V akých prípadoch máte nárok na náhradné výživné? V nasledujúcom článku Vám prinášame odpovede na tieto aj mnohé iné praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa.

Úvod do vyživovacej povinnosti

Pojem výživné možno charakterizovať ako súhrn zákonom upravených práv a povinností špecifických osôb pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných materiálnych i nemateriálnych potrieb. Nepôjde iba o peňažné plnenie na rôzne požiadavky a nutnosti, akými sú výživa, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, kultúrne, športové záujmy. Takisto ide o osobnú starostlivosť, avšak súdnymi rozhodnutiami sa vyživovacia povinnosť vždy vyjadruje v peňažnej podobe, pretože takto vyjadrená je exekvovateľná a vymáhateľná v prípade neplnenia.

Druhy vyživovacích povinností

Náš právny poriadok rozoznáva viacero druhov vyživovacej povinnosti:

• Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom: Upravená v § 62 a nasl. zákona o rodine.
• Vyživovacia povinnosť detí k rodičom: Upravená v § 66 a nasl. zákona o rodine.
• Vyživovacia povinnosť medzi manželmi: Upravená v § 71 zákona o rodine.
• Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými: Upravená v § 68 a nasl. zákona o rodine.
• Príspevok na výživu rozvedeného manžela: Upravený v § 72 a § 73 zákona o rodine.
• Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke: Upravený v § 74 zákona o rodine.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu je Zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa ďalej spravuje ustanoveniami § 62-65 a § 75-81 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov (i osvojiteľov) bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Pokiaľ má dieťa iba jedného z rodičov, vyživovaciu povinnosť plní v plnom rozsahu tento rodič. Logicky, vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa. Zaniká schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť. U každého dieťaťa je preto zánik vyživovacej povinnosti individuálny. Podľa toho, kedy je schopné získať pravidelný príjem a samostatne si z vlastných zdrojov zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na to, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima).

Súd pri určení výšky výživného prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará ako aj to, ako sa ktorý z rodičov stará o domácnosť.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.

Do pozornosti by sme sa chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam. Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii. V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

„Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár. Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

„V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

„Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje (zdroj: R.

Platenie výživného

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Ako sme spomínali v predchádzajúcom článku: výpočet výšky výživného, zákon stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.

Náhradné výživné

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti. V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr.

Kritériá pre určenie výšky výživného

Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, dokonca aj starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa. V konaní o určení výživného postupujú súdy v súlade s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy, ktoré sú zakotvené v článku 6 CMP.

Základom pre určenie výšky výživného je správne zistenie čistého príjmu rodičov. Súd pri zisťovaní čistého príjmu rodičov aplikuje vyšetrovaciu zásadu. Súdy v závislosti od konkrétneho prípadu primárne žiadajú rodičov preukázať ich príjem a sekundárne zisťujú príjmy, žiadajú doklady a vyjadrenia, lustrujú registre:

• zasielajú dopyt priamo zamestnávateľovi rodičov ohľadom výšky ich čistého mesačného príjmu; prípadne môžu požiadať aj o uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru za posledných 12 mesiacov, a o informáciu z koho iniciatívy sa pracovný pomer ukončil;
• žiadajú od rodičov - podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje reálne príjmy a druhý rodič na to osobitne upozorňuje, aj presný rozpis výdavkov spolu s odôvodnením od účtovníka, peňažné denníky; pri fyzických osobách - podnikateľoch s paušálnou daňou žiadajú aj výpisy z účtu za obdobie posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na súd;
• žiadajú ošetrujúcich lekárov oznámiť, aký druh práce môže rodič vykonávať vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav; Rovnako dopytujú lekára, či pri trvajúcej práceneschopnosti má rodič povolené vychádzky (prípadne súdy dajú termín pojednávania na čas vychádzky);
• dopytujú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny/kolízneho opatrovníka/orgán sociálnoprávnej ochrany detí, šetrením v domácnosti rodiča zistiť jeho životnú úroveň zisťovaním napr.

Aby sa aspoň z časti tento problém odstránil pri určovaní výšky výživného bola vytvorená Metodika pre určovanie výšky výživného, ktorá má odporúčací charakter, preto ju nemožno použiť na všetky prípady.

Formy plnenia vyživovacej povinnosti

Vyživovaciu povinnosť možno plniť rôznymi formami, platenie výživného je len jednou z týchto foriem. Ako vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť možno plniť aj formou osobnej starostlivosti o dieťa, ak rodičia spolu žijú, tak sa prihliada aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Vyživovaciu povinnosť možno plniť aj poskytnutím naturálnych plnení (bývanie, ošatenie, strava a pod.).

Zmena a zánik vyživovacej povinnosti

(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. K zmene pomerov môže dôjsť na strane ktoréhokoľvek rodiča či dieťaťa. Na strane zmeny pomerov dieťaťa ide obvykle o zmenu potrieb z dôvodu začiatku školskej dochádzky na rôznych stupňoch školy, prechod medzi jednotlivými stupňami školy, zdravotné pomery, krúžkové aktivity, športové aktivity. Na strane zmeny pomerov rodiča prispievajúceho výživným na dieťa ide najmä o stratu zamestnania, zmenu zamestnania, zmenu zdravotného stavu, uzavretie manželstva, narodenie ďalšieho dieťaťa a novej vyživovacej povinnosti, strata určitých schopností a pod. V každom prípade musí ísť o zmenu pomerov v porovnaní so stavom existujúcim v čase vydania rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosť živiť sa znamená, že ide o trvalý stav. Rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorá je od 1. júla 2005 vo výške 2 150 Sk mesačne.

Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

Zákon o rodine v ustanovení § 66 upravuje možnosť určenie primeraného výživného detí, ktoré sú schopné sa samo živiť voči svojim rodičom, ak to potrebujú. Podľa ustanovenia § 67 ods. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd bude zisťovať Vaše odôvodnené potreby, ale tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. Vášho syna).

Deti, ktoré majú príjem z vlastnej práce, sú povinné prispievať na náklady spoločnej domácnosti. Nezáleží pritom, či dieťa je plnoleté alebo nie. Ak rodič potrebuje materiálnu pomoc, je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť, povinné zabezpečiť mu primeranú výživu. Nejde len o stravu a bývanie, ale aj o ďalšie osobné potreby vrátane určitých kultúrnych, spoločenských potrieb primeraných veku. Najčastejšie prípady odkázanosti rodičov na podporu zo strany svojich detí vznikajú najmä v súvislosti so zhoršeným zdravím, keď rodičia nie sú schopní zabezpečiť zvýšené životné náklady zo svojich príjmov, resp. Každé dieťa schopné samo sa živiť sa podieľa na vyživovacej povinnosti voči rodičom v takom rozsahu, v akom pomere k ostatným deťom sú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Túto povinnosť majú aj v prípade, že nežijú s rodičmi v spoločnej domácnosti. Rodinné vzťahy sa neobmedzujú len na rodičov a deti, ale zahŕňajú aj vzdialenejších príbuzných, a to potomkov a predkov v priamom rade. Netýka sa to príbuzných v pobočnom rade, t. j.

Kedy zaniká vyživovacia povinnosť detí k rodičom

Zákon o rodine obsahuje aj ustanovenie, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi ( ust. § 75 ods. 2 ZR).

Ostatné vyživovacie povinnosti

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Podľa zákona o rodine má byť životná úroveň oboch manželov počas trvania ich manželstva v zásade rovnaká. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah pre tohto manžela.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Po rozvode manželstva v prípade splnenia zákonných podmienok môže vzniknúť niektorému z manželov povinnosť prispievať bývalému manželovi na primeranú výživu. Podmienkou je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a že neprešlo viac ako päť rokov od rozvodu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Podmienkou poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela je, že ten, kto o príspevok žiada, nie je schopný sám si zaobstarávať primeranú výživu a zároveň druhý je schopný a má možnosti poskytovať tento príspevok.

Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Príspevok na výživu nevydatej matke je povinný poskytovať otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá. Príspevkom sa prispieva na úhradu primeraných nákladov na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Náhradné výživné

Za účelom pomoci oprávnenému dieťaťu v prípadoch, keď si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť, bol prijatý zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa, ktorému bolo priznané výživné právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou. Povinnou osobou je rodič dieťaťa alebo iná fyzická osoba, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou uložená povinnosť platiť výživné dieťaťu.

Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sú posudzované spoločne podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne. Náhradné výživné sa poskytuje žiadateľovi vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j.

Poskytnutím náhradného výživného nárok oprávnenej osoby na výživné prechádza na štát.

tags: #vyživovacie #povinnosti #plnoleté #dieťa #manželstvo