Výživné na plnoleté dieťa: Podmienky a výpočet

Výživné na plnoleté dieťa je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov rodinného práva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok, výpočtu a súvislostí týkajúcich sa výživného na plnoleté dieťa podľa slovenského práva.

Úvod

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona o rodine. Táto povinnosť trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Veková hranica 18 rokov, kedy dieťa nadobúda plnoletosť, nie je sama osebe rozhodujúca pre zánik vyživovacej povinnosti. Dôležité je, či je dieťa schopné samostatne zabezpečiť svoje životné potreby. Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa je konanie o výživnom možné len na návrh oprávneného. Ak už bolo výživné určené maloletému dieťaťu, nadobudnutie jeho plnoletosti nemá vplyv na účinnosť tohto rozhodnutia. Súd môže rozhodnutia o výživnom meniť, ak dôjde k zmene pomerov.

Zákonná úprava vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. V zmysle tohto zákona majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Schopnosť samostatne sa živiť

Pre trvanie vyživovacej povinnosti je kľúčové, či je dieťa schopné "úplne a trvale" uhrádzať svoje životné potreby. Nestačí, ak má dieťa len jednorazový alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády.

Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť má tzv. obnoviteľný charakter. To znamená, že ak dieťa dočasne pracuje, čím sa stane schopným samo sa živiť, a neskôr sa rozhodne študovať, vyživovacia povinnosť rodičov sa môže obnoviť.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Vzdelávanie ako faktor trvania vyživovacej povinnosti

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov trvá. V praxi sa za ukončenie prípravy na budúce povolanie považuje ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium, napríklad na vysokej škole v inom študijnom odbore alebo postgraduálne štúdium, už nemusí byť relevantné pre trvanie vyživovacej povinnosti.

Osobitné formy vzdelávania

V súčasnosti existuje množstvo osobitných foriem vzdelávania, ako sú rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch je náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Je potrebné zohľadniť schopnosti a nadanie dieťaťa, ale zároveň nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Plnoletosť a vyživovacia povinnosť

Vyživovacia povinnosť nezaniká nadobudnutím plnoletosti (18 rokov) ani dosiahnutím veku 26 rokov. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

Zdravotné postihnutie a štúdium

V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.

Zvýšenie výživného pri štúdiu na vysokej škole

Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nemusí byť postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Kritériá pre určenie výšky výživného

Kritériá pre určenie výšky výživného sú stanovené odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa a schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby.

Odôvodnené potreby dieťaťa

Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič vysoký príjem, bude platiť viac ako rodič s nízkym príjmom, a to bez ohľadu na výšku výdavkov.

Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov

Podľa zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Štúdium na vysokej škole je nákladná záležitosť, nakoľko okrem ubytovania a stravy, je potrebné hradiť náklady aj na učebnice a iné študijné pomôcky. Za odôvodnené potreby dieťaťa sa považujú aj náklady na sociálny život, či rôzne kurzy a krúžky.

Metodika výpočtu výživného

Neexistuje žiadny vzorec, podľa ktorého by sa dalo výživné jednoducho vypočítať. Pri vypočítaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinných. V návrhu je potrebné uviesť všetky odôvodnené potreby, ktoré platíte, resp. ktoré by ste mali platiť (od stravy, ošatenia, hygienických potrieb, bývanie…). Rovnako je potrebné v návrhu uviesť aj výšku príjmu Vašich rodičov, ak je Vám ich výška známa. Následne bude v prvom rade súd zisťovať, resp. určovať výšku výživného. Po ustálení výšky výživného ho v určitom pomere rozdelí medzi rodičov (ak v súčasnosti nebývate doma s mamou). Povinnosť platiť má ten rodič, ktorý bol k tomu zaviazaný súdnym rozhodnutím alebo ak sa na tom rodičia medzi sebou dohodli. Dôležité je pripomenúť, že výživné nepatrí druhému rodičovi, ale len dieťaťu.

Minimálne výživné

Minimálne výživné je stanovené zákonom a jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Súdne konanie o výživnom

Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta. Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka. Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier). Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde.

Zmena rozhodnutia o výživnom

Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.

Návrh na zvýšenie výživného

Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.

Miestna príslušnosť súdu

Miestna príslušnosť súdu vo veciach výživného plnoletých osôb sa odvíja od všeobecného súdu navrhovateľa. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné, má oprávnená osoba právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.

Zánik vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť spravidla zaniká, keď je dieťa schopné sa samo živiť. Ak rodič neplatí, netreba vec podceňovať. Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa. V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas.

Dôvody zániku vyživovacej povinnosti

• Schopnosť samostatne sa živiť: Ak plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné má.
• Denné štúdium: Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
• Nezamestnanosť: Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
• Zdravotné postihnutie: Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje.

Dobré mravy a výživné

Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.

Praktické rady a odporúčania

• Komunikácia s rodičmi: Ideálnym spôsobom, ako získať finančnú podporu pre dieťa, je vzájomná dohoda s druhou stranou.
• Zmena platby výživného na účet dieťaťa: Po dosiahnutí plnoletosti by malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi.
• Zastúpenie advokátom: Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou.

tags: #vyzivne #na #plnolete #dieta #podmienky #a