
Tento článok sa zaoberá problematikou výživného na plnoleté dieťa, ktoré študuje na vysokej škole. Poskytuje komplexný pohľad na podmienky, za ktorých vzniká nárok na výživné, ako aj na situácie, kedy vyživovacia povinnosť zaniká alebo sa mení. Cieľom je poskytnúť čitateľom ucelený prehľad o tejto zložitej problematike, pričom vychádza z platnej legislatívy a judikatúry.
Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona o rodine. Táto povinnosť trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Ukončenie strednej školy alebo dosiahnutie plnoletosti automaticky neznamená zánik tejto povinnosti. Rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
V prípade, že plnoleté dieťa pokračuje v štúdiu na vysokej škole, považuje sa za osobu, ktorá sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Z tohto dôvodu trvá vyživovacia povinnosť rodičov aj počas vysokoškolského štúdia, a to až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Dôležité je zdôrazniť, že ukončenie bakalárskeho štúdia automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Rozhodujúce je, či má dieťa objektívnu možnosť zabezpečiť si vlastné príjmy, napríklad zamestnaním.
Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa posudzuje individuálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Medzi relevantné faktory patrí vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, študijné výsledky, schopnosť zamestnať sa, majetkové pomery a odôvodnené záujmy. Ak je dieťa evidované na úrade práce a aktívne si hľadá zamestnanie, vo väčšine prípadov vyživovacia povinnosť rodiča ešte nezaniká. Súd však vždy posudzuje, či sa dieťa nevyhýba práci úmyselne alebo či je jeho nezamestnanosť len dočasná.
Po dosiahnutí plnoletosti by malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s ňou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom.
Prečítajte si tiež: Vyživovacia povinnosť pri štúdiu na VŠ
Špecifickou situáciou je prerušenie štúdia alebo opakovanie ročníka. Ak dieťa štúdium preruší a nájde si prácu, vyživovacia povinnosť zaniká. Ak sa však dieťa rozhodne po čase opäť študovať dennou formou, vyživovacia povinnosť sa obnoví. V prípade opakovania ročníka súdy skúmajú, či je štúdium účelové a smeruje k získaniu kvalifikácie, alebo ide o zneužívanie statusu študenta len kvôli výživnému. Ak sa preukáže, že štúdium nie je vážne a cieľom je len udržať si nárok na výživné, súd môže rozhodnúť o zániku vyživovacej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť zaniká vtedy, keď je dieťa schopné samé sa živiť. To znamená, že má ukončené vzdelanie, ktoré mu umožňuje zamestnať sa a zabezpečiť si všetky svoje životné potreby. Ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe sa považuje za ukončenie prípravy na budúce povolanie. Ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore alebo postgraduálne štúdium už nezakladá nárok na výživné, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samo živiť.
Ak sa zmenia pomery, môže ktorýkoľvek z rodičov podať návrh na súd o zrušenie alebo zmenu výšky výživného. Zmenou pomerov sa rozumie napríklad zmena príjmu rodiča, zmena potrieb dieťaťa alebo zmena schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V návrhu je potrebné uviesť všetky relevantné skutočnosti a preukázať ich príslušnými dokladmi. Súd následne posúdi situáciu a rozhodne, či je dôvod na zrušenie alebo zmenu výšky výživného.
Výška výživného pre vysokoškoláka sa určuje individuálne, s ohľadom na odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Súd prihliada na náklady na bývanie, stravu, štúdium, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť a sociálny život. Pri určovaní výšky výživného sa zohľadňuje aj prípadný príjem dieťaťa, napríklad zo sociálneho štipendia alebo brigády.
V prípade, že povinný rodič neplatí výživné, môže dieťa požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Pokiaľ dieťa preruší štúdium z dôvodu, aby mohlo pracovať, nie je dôvod, aby Vám otec platil výživné počas prerušeného štúdia. Pokiaľ by aj otec podal návrh na súd na zrušenie výživného, pretože nechce platiť výživné počas prerušeného štúdia, tak v súdnom konaní by sa okrem dôvodu prerušenia štúdia skúmalo aj to, či ste schopná sa sama živiť. Dôvod prerušenia štúdia môže mať tiež vplyv na platenie výživného, najmä ak ste prerušili štúdium pre to, aby ste mohli pracovať.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke