Výživné od podania návrhu na súd: Komplexný sprievodca

Článok sa zameriava na problematiku výživného od momentu podania návrhu na súd, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať v kontexte vyživovacej povinnosti. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený prehľad a praktické rady týkajúce sa tejto oblasti.

Úvod do problematiky výživného

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je základným princípom rodinného práva. Táto povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy tento stav nastane, závisí od konkrétnych okolností prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory patria vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť vykonávať prácu a majetkové pomery.

Právny rámec výživného

V Slovenskej republike upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), konkrétne ustanovenia § 62 - 65. V súlade s § 62 ods. 1 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Výživné a začatie súdneho konania

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ako to uvádza § 77 ods. 1 ZR. To znamená, že výživné nemožno žiadať spätne, ak vo veci určenia výživného ešte nebolo začaté súdne konanie. Podmienkou na spätné priznanie výživného je totiž začatie súdneho konania. Súdne konanie o výžive maloletého sa začína okamihom podania návrhu na súd (§ 23 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z.).

Príklad

Ak by bol návrh na začatie súdneho konania podaný na súd dňa 6. apríla, výživné by mohlo byť priznané najskôr odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od 6. apríla. Pokiaľ by však bolo výživné na maloletého žiadané spätne, bolo by ho možné priznať najdlhšie na dobu 3 rokov odo dňa začatia súdneho konania.

Prečítajte si tiež: Ako funguje výživné po rozvode?

Dôvody hodné osobitného zreteľa

Krajský súd Banská Bystrica sa vo svojom rozsudku sp. zn. 15CoP/10/2018 z 28. marca zameral na problematiku „dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Zákonodarca zaviedol túto podmienku v snahe zamedziť špekuláciám a zneužívaniu možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Od oprávnenej osoby sa vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok.

Len pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s určitým časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom výnimočným dôvodom nie je napr. neznalosť možností uplatňovať si výživné, či zavádzanie povinnej osoby prísľubom o plnení výživného. Základným princípom pre uplatnenie si nároku na výživné je podať návrh včas.

Relevantným dôvodom, pre ktorý návrh na výživné nebolo možné podať skôr, je napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby. Súd ďalej upozorňuje, že ak matka maloletého dieťaťa prihliadla na prísľuby otca dieťaťa ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti, neznamená to, že nebola schopná podať návrh skôr, pokiaľ zo strany otca dieťaťa nedochádzalo k plneniu vyživovacej povinnosti.

Výživné pre plnoleté dieťa

Ak dieťa dosiahne plnoletosť, v zmysle ust. § 65 ods. 1 ZR má naďalej právo na výživné, ak nie je schopné samo sa živiť. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle ust. § 94 ods. 1 písm. a) zákona č. 161/2015 Z. z. plnoletá osoba ako oprávnený a rodič ako povinný.

Rozsudok vo veciach výživného možno v súlade ust. § 232 CSP zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Z uvedeného vyplýva, že otec bude povinný platiť výživné stanovené súdnym rozhodnutím, kým ho súd v ďalšom rozhodnutí od tejto povinnosti neoslobodí, inak bude musieť platiť výživné, až do času, kým nebude schopná sama sa živiť. Súd však vezme do úvahy všetky príjmy otca a výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť.

Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné od podania návrhu

Návrh na výživné pre dospelé dieťa

V návrhu bude potrebné popísať aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie je osoba schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať výdavky, a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponuje.

V rámci domáhania sa určenia výšky výživného je oprávnená postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z. V súlade s ust. § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Nezaopatreným dieťaťom sa rozumie dieťa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd v súlade s ust. § 62 ods. 4 ZR prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Vymáhanie výživného zo zahraničia

So žiadosťou o pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (www.cipc.gov.sk). Centrum plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného zo zahraničia.

Pri prvotnom kontakte žiadateľ opíše svoj problém a následne zašle Centru žiadosť o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny a rozsudok o určení výživného. Referent Centra vysvetlí žiadateľovi postup vymáhania zo zahraničia, ktorý sa líši v závislosti od krajiny, kde sa nachádza povinná osoba. Žiadateľovi je vysvetlené, aké dokumenty je potrebné pripraviť a akým spôsobom si ich môže zabezpečiť. Keď je žiadosť kompletná, Centrum ju postúpi do zahraničia na ďalšie konanie. Toto konanie prebieha podľa právneho poriadku daného štátu a Centrum má preto obmedzené možnosti toto konanie ovplyvniť alebo urýchliť.

Úspešnosť vymáhania výživného závisí od viacerých skutočností, najmä od postupov danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinného, pružnosti rozhodovania súdov a iných orgánov a od iných okolností prípadu. Centrum zároveň žiadateľov poučí o možnosti požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska oprávneného o náhradné výživné, ak výživné nie je povinným riadne platené. Centrum pre dané konanie vydáva potrebné potvrdenie. Žiadateľ je v priebehu procesu povinný s Centrom náležite spolupracovať, priebežne predkladať vyžadované doklady a poskytovať pravdivé informácie. Centrum žiadateľom poskytuje pomoc a asistenciu v priebehu celého konania.

Prečítajte si tiež: Podmienky zročného výživného

Zmena výšky výživného

Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh. V konaní o určenie výživného na plnoletú osobu, môže súd zvýšiť výživné na základe zmeneného návrhu uskutočneného v priebehu súdneho konania aj spätne za obdobie pred podaním návrhu na zmenu, ak časové obdobie, ktorého sa zvýšenie výživného týkalo, spadalo do obdobia po podaní samotného návrhu na začatie konania.

Princíp potencionality príjmov

Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.

Určovanie výživného za minulé obdobie

Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa.

Štátne sociálne dávky a výživné

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov.

Špecifické situácie pri výživnom na plnoleté dieťa

Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa, samozrejme pravidlom. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimeraného množstva absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

Náhradné výživné

Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.

Postup pri podávaní návrhu na súd

1. Dohoda rodičov: Ideálnym spôsobom, ako získať finančnú podporu pre dieťa, je vzájomná dohoda s druhou stranou.
2. Podanie návrhu na súd: Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta. Je potrebné priložiť minimálne rodný list dieťaťa, doklady o príjmoch a výdavkoch.
3. Procesný opatrovník: Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. kolízneho opatrovníka), ktorý zastupuje záujmy dieťaťa v konaní.
4. Dohoda v priebehu konania: Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier).
5. Rozhodnutie súdu: Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde.

tags: #vyzivne #od #podania #navrhu #zakon