Aktívne starnutie: Optimalizácia príležitostí pre kvalitný život v pokročilom veku

Starnutie obyvateľstva je globálny jav, ktorý si vyžaduje komplexnú a strategickú reakciu. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa zvyšuje podiel starších ľudí v populácii, čo prináša nové výzvy, ale aj príležitosti. Jednou z odpovedí na túto demografickú zmenu je koncept aktívneho starnutia, ktorý zdôrazňuje potrebu podporovať seniorov v rôznych oblastiach života.

Úvod do problematiky starnutia populácie

Súčasťou celej spoločnosti je populácia, ktorú tvoria aj starší ľudia. "Svet prechádza demografickou zmenou. Starnutie sa stáva charakteristickou črtou pre našu dobu, počas ktorej narastá podiel staršieho obyvateľstva". Je potrebné si uvedomiť, že jedného dňa aj my budeme zaradení medzi populáciou seniorov, dnešní mladí budú tiež raz starí. K populácii seniorov zaraďujeme ľudí, ktorí dosiahli vek 65 rokov, v krajinách východnej Európy je to hranica 60 - tich rokov. Táto hranica nie je pevne stanovená vo všetkých krajinách rovnako a často sa mení od štátu k štátu, stotožňujeme ju najmä s vekom odchodu do dôchodku.

Starnúce obyvateľstvo nie je javom len na štátnej úrovni. Dochádza k nemu na celom svete. Ľudia žijú dlhšie a celý svet navyše prechádza veľkým množstvom radikálnych zmien. Spriemyselnenie a urbanizácia mali na tieto zmeny zásadný vplyv, pretože väčšina svetovej populácie žije v súčasnosti vo veľkomestách. Okrem toho zlepšenie stravy, hygieny, pokroky v medicíne, zdravotníctve, vzdelaní a zlepšenie hospodárskeho blahobytu v 20. storočí zohralo dôležitú úlohu, aby k tomu všetkému mohlo dôjsť.

"Súčasná populácia má v priemere najdlhšiu dĺžku života a najväčší podiel starších obyvateľov v celej histórii. Tieto zmeny sú zároveň sprevádzané väčšou svetovou prepojenosťou medzi národmi, regiónmi a dokonca veľkomestami a mestami." Dynamiku globalizácie nie je možné vysvetliť jednoducho, pretože pôsobí na viacerých rovinách. Vo všeobecnosti však možno povedať, že krajiny sú vzájomne prepojené ako súčasť svetového trhu, komunikácií. Doprava tiež prispela k zmenšeniu sveta okolo nás. A globálne procesy majú nepopierateľný vplyv na prežívanie starnutia a staroby. Svetové obyvateľstvo starne vďaka množstvu ďalších faktorov, vrátane klesajúcej pôrodnosti, dlhšej strednej dĺžky života, urbanizácii, zmenám v rodine a spoločenskom živote. Ale za týmito faktormi stojí víťazstvo rozvoja.

Starnutie obyvateľstva predstavuje jednu z najvýznamnejších demografických výziev, ktorým čelí moderná spoločnosť. Slovensko nie je výnimkou - podľa údajov Štatistického úradu SR počet obyvateľov vo veku 65+ neustále rastie. V reakcii na túto skutočnosť sa v súčasnosti čoraz viac kladie dôraz na koncept aktívneho starnutia, ktorý je podporovaný aj na úrovni národných politík a stratégií.

Prečítajte si tiež: Štátna služba: Aktívna záloha a výsluhový dôchodok

Definícia aktívneho starnutia

Aktívne starnutie je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie "proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, participáciu a bezpečnosť s cieľom podporiť kvalitu života ľudí v priebehu ich starnutia". Ide o komplexný prístup, ktorý zohľadňuje rôzne aspekty života seniorov a snaží sa im zabezpečiť plnohodnotné a dôstojné prežívanie staroby.

Sociálny rozmer starnutia

Príspevok sa zaoberá sociálnym rozmerom starnutia slovenskej populácie. Sociálna adaptácia nemôže byť plnohodnotná bez aktívneho vzťahu seniora k sociálnemu prostrediu. Adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb. Ako uvádza Koval (2005), adaptácia človeka je univerzálna a v starobe má celý rad zvláštností. V mladosti je tento proces ovplyvňovaný pracovnou činnosťou a za aktívnej účasti vedomia, no v starobe tieto faktory zanikajú. Adaptácia seniora často pripomína pud sebazáchovy.

Morfologicko-fyziologické zvláštnosti seniora, ktoré sú podmienené procesom starnutia, sa nemôžu meniť tak rýchlo ako okolité prostredie. V tomto dôsledku vzniká nezhoda týchto procesov, ktorej prejavom býva zmena spôsobu správania, zmena medziľudských vzťahov a sociálneho prostredia vôbec. Subjektom sociálnej adaptácie môže byť tak spoločnosť, ako celok, sociálna skupina, ako aj osobnosť. V zhode s týmto obsahom je stupeň sociálnej dezadaptácie rôzny. Môže to byť porucha jednotlivca v skupine, ale tiež skupinová porucha prispôsobenia, čiže nedostatočné spoločenské vzťahy. Sociálna dezadaptácia je nebezpečná, pretože jej príčina spočíva v rozporoch medziľudských, skupinových, politických, náboženských, ekonomických a podobne. Dôležitou podmienkou adaptácie je optimalizácia vzťahov, ktoré možno dosiahnuť na základe hlbokého vzájomného emocionálneho pochopenia.

Za začiatok sociálnej, ale aj psychologickej staroby treba považovať rok odchodu ženy a muža do starobného dôchodku, teda okolo 60. roku života. Tento vek je podmienený vznikajúcim sociálnym statusom muža a ženy pri odchode do dôchodku. Status dôchodcu má predovšetkým výrazný psychologický a emocionálny dosah pre jednotlivca a jeho okolie, ale tiež predstavuje zmenu jeho spoločenského postavenia danú nielen obmedzením spoločenských aktivít, ale aj ekonomického obmedzenia. Možno povedať, že v tomto veku sa začína sociálna staroba jedinca. Sociálna pozícia seniora je určená jeho postavením, ktoré zaujíma vo vzťahu k ostatným sociálnym pozíciám. Sociálna pozícia sa skladá zo sociálneho statusu a sociálnej roly. Získaná sociálna pozícia sa nadobúda vlastným úsilím jedinca. Pripísaná je vrodená, pridelená je príslušnosťou k určitej spoločenskej vrstve. S odchodom do dôchodku každá sociálna pozícia nadobúda na dynamike vzťahov a v súčasnosti sa s narastajúcim vekom len ťažko udržiava. V starobe často prevláda pridelená sociálna pozícia vyjadrená sociálnym statusom seniora odkázaného na dôchodok. Práve z tohto dôvodu senior stráca prestíž. Materiálne chudobná spoločnosť podmieňuje stratu sociálnej pozície dôchodcu, na úroveň ktorej ho dostáva výška dôchodku a materiálne zabezpečenie seniora. Pre seniora, ktorý sa usiluje o zdravú a pozitívnu starobu ,je dôležité, ako vidí sám seba a ako ho vnímame my.

Sociálny status predstavuje termín, ktorý označuje postavenie jedinca v určitej vzorke spoločnosti, ako „súbor práv a povinnosti“, na rozdiel od termínu „rola“, ktorá je zavedením týchto práv a povinností do činnosti, čo znamená, že je dynamickým aspektom statusu. Sociálna rola je správanie očakávané od osoby v istom spoločenskom postavení. Sociálna rola úzko súvisí jednak so spoločenskými normami správania, ktoré sú zakotvené v spoločenských zvykoch, obyčajach, zákonoch a tabu, jednak s formami sociálnej kontroly správania indivídua. V starobe počet úloh, a tým aj sociálnych pozícií, ubúda. Senior často už neplní ani úlohu starého rodiča v rodine. Ako ďalej vyššie uvedený autor uvádza, sociálna adaptácia je interakčný proces, diferencovaného a v podstate celý život prebiehajúceho prispôsobovania meniacemu sa spoločenského a hmotnému prostrediu života subpopulácie seniorov, v ktorej starý človek žije a kde sa starý človek vyrovnáva s novými alebo zmenenými faktormi svojho sociálneho prostredia, do ktorého je včlenený. Konečnou fázou adaptačného procesu je úplné vyrovnanie, včlenenie nových podmienok, parciálna adaptabilita alebo inadaptabilita. Sociálna adaptabilita je závislá od štruktúry subjektu, veľkosti zmien, priaznivých podmienkach adaptácie a od ochoty pomôcť. Na základe týchto podmienok,človeku odchádzajúcemu do dôchodku by mali byť vytvorené vhodné podmienky na adaptáciu na nový životný štýl, nové sociálne postavenie, status a rolu, ktorú bude v danom spoločenstve zohrávať. Akceptácia nového stavu môže seniora pozitívne aktivizovať v prospech jeho nového života.

Prečítajte si tiež: Nezamestnanosť v Bardejove a aktívne opatrenia

Ľudia na dôchodku sa často dostávajú do úlohy odložených, aj napriek tomu, že sú materiálne saturovaní, zostávajú osamotení a odcudzení. V našej spoločnosti je vytvorený model staroby, ktorý práve starým ľuďom vyhovuje. Seniori sa musia aktívne a s príznačnou múdrosťou usilovať o obojstranne dobré vzťahy s deťmi a vnukmi. Podľa Hamiltona (1999) adaptácia na starobu by mohla u niektorých jedincov prebiehať lepšie, pokiaľ by starší človek mal možnosť zapojiť sa buď do dobrovoľníckych aktivít, alebo do pracovného procesu.

Aktívne starnutie ako odpoveď na demografické zmeny

Prebiehajúce zmeny demografickej štruktúry nášho obyvateľstva môžu viesť k domino efektu - k prehĺbeniu medzigeneračného vzďaľovania sa, zhoršeniu kvality života ľudí akéhokoľvek veku a k nárastu spoločenského napätia. V záujme predchádzať týmto nežiadúcim efektom procesu starnutia populácie sa formuje potreba podporovať verejnými politikami ľudí všetkých vekových kategórií a hľadať cesty využívania ich potenciálu v celom životnom cykle, čo je základ budovania udržateľných spoločností.

Práve koncept aktívneho starnutia (najnovšie sa hovorí komplexnejšie o koncepte zdravého a aktívneho starnutia) je odpoveďou medzinárodnej odbornej komunity na príležitosti a výzvy vyplývajúce z prebiehajúcich demografických zmien, ktoré sa, okrem Slovenska, týkajú aj ostatných vyspelých krajín západného sveta. V súlade so zmenou celospoločenských podmienok predstavuje spôsob, akým by mali ľudia starnúť. Pod aktívnym starnutím sa rozumie angažovanie sa v rozličných sférach spoločnosti a živote človeka - na trhu práce, vo verejnom živote (na úrovni komunity, obce, občianskeho či politického života), ale aj vo sfére rodinného života a vlastného rozvoja.

Nový prístup k starnutiu nepredstavuje len spôsob, ako sa vyrovnať s populačným starnutím a jeho celospoločenskými následkami, ale prináša benefity i pre samotných starších ľudí. Aktívny spôsob starnutia prispieva k zvyšovaniu kvality ich života v rozličných aspektoch - v oblasti zdravia, osobnej autonómie, či životnej spokojnosti. Podporuje využitie ich vlastného potenciálu v postupne predlžujúcej sa dobe dožitia a života v zdraví.

Národné stratégie a programy aktívneho starnutia na Slovensku

V záujme zachovania a budovania udržateľnosti našej spoločnosti musí byť preto podpora aktívneho starnutia nielen trvalou politickou prioritou, ale aj najširším verejným záujmom. Demografické prognózy boli jedny z významných impulzov pre spracovanie Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030. Ide v poradí už o druhý strategický dokument svojho druhu, schválený vládou Slovenskej republiky koncom roka 2021 a priamo nadväzujúci na Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020. Predstavuje národný nástroj pre politiky aktívneho starnutia.

Prečítajte si tiež: Právny úkon a aktívna legitimácia

Národný program aktívneho starnutia na roky 2021-2030 (NPAS) sa venuje podpore vzdelávania seniorov, pričom identifikuje digitálnu gramotnosť ako oblasť, v ktorej má Slovensko výrazné rezervy, najmä u ľudí nad 75 rokov. Tento dokument stanovuje strategické ciele zamerané na legislatívnu podporu celoživotného vzdelávania, zvýšenie informovanosti seniorov o vzdelávacích možnostiach a rozvoj ich kompetencií s ohľadom na pracovný trh.

Mestský úrad v Nitre vypracoval Program aktívneho starnutia v Nitre na roky 2023 - 2030. Je strategickým dokumentom, ktorý si kladie za cieľ podporiť seniorov v aktívnom a dôstojnom živote, zlepšiť ich zdravie, sociálne väzby a celkovú kvalitu života.

Celoživotné vzdelávanie ako kľúčový prvok aktívneho starnutia

Symbol nového, aktívneho, cieľavedomého a informovaného prístupu samotného seniora k svojmu životu, predstavuje podľa Čoraničovej (2007) edukácia seniorov. Po prvýkrát sa edukačné aktivity objavili v 70. rokoch minulého storočia ako nový fenomén vo výchove a vzdelávaní. Dnes tiež existuje vedná disciplína, označovaná termínom geragogika, ktorá je zameraná na výchovu seniorov. Značný nárast seniorov v našej spoločnosti vyžaduje ďalší rozvoj edukácie seniorov, ale v súčasnosti na mnohých miestach táto forma výchovy a vzdelávania chýba. Ďalšími faktormi potrebnosti edukácie je predlžujúci sa čas života seniorov v starobe a snaha o hľadanie nových modelov starnutia. Dnešní seniori majú iné požiadavky na život na dôchodku, než mal…

Jednou z kľúčových oblastí aktívneho starnutia je celoživotné vzdelávanie. Seniori sa čoraz častejšie zapájajú do vzdelávacích kurzov, univerzít tretieho veku, či komunitných aktivít. Univerzity tretieho veku na Slovensku predstavujú významnú možnosť edukácie pre starších dospelých, ktoré umožňujú ich osobnostný rozvoj a integráciu do spoločenského života. Na Slovensku funguje 17 univerzít tretieho veku, ktoré ponúkajú štúdium v rôznych oblastiach od jazykov po psychológiu. Okrem nich zohrávajú dôležitú úlohu aj osvetové strediská, ktoré na základe zákona o kultúrno-osvetovej činnosti zabezpečujú výchovno-vzdelávacie a kultúrne aktivity zamerané na rôzne cieľové skupiny vrátane seniorov. Tieto strediská organizujú prednášky, kurzy, tvorivé dielne, podujatia podporujúce občiansku angažovanosť a medzigeneračný dialóg. Takéto programy nielen rozvíjajú mentálnu kondíciu starších osôb, ale zároveň významne prispievajú k ich sociálnej inklúzii a kvalite života (Gracová, Selecký, 2017; Zákon č. 189/2015 Z. Vzdelávanie seniorov prináša prínosy nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť, keďže podporuje ich psychickú, fyzickú aj sociálnu pohodu (Duffková, Urban, Dubský, 2018). Obsah vzdelávania by mal byť flexibilný a reflektovať aktuálne spoločenské a prírodné zmeny (Krystoň, 2011). Úspešné vzdelávanie si vyžaduje poznanie potrieb starších dospelých, keďže ide o dobrovoľnú činnosť prispievajúcu ku kvalite života (Holczerová, Dvořáčková, 2014). Záujmové vzdelávanie seniorov je súčasťou aktivít univerzít tretieho veku a predstavuje dôležitú formu neformálneho vzdelávania v staršom veku. Podľa Šeráka (2009) ide o rôzne aktivity, ktoré umožňujú jednotlivcom rozvíjať sa kreatívne vo voľnom čase, pričom zohľadňujú ich osobné záujmy. Záujmové vzdelávanie napomáha sebarealizácii, posilňuje pocit zmysluplnosti a subjektívnej spokojnosti (Kupcová, 2014).

Aktivity regionálnych osvetových stredísk

Aktívne starnutie sa v posledných rokoch stáva dôležitou témou v kontexte demografických zmien na Slovensku. Starnutie populácie so sebou prináša výzvy, ale aj príležitosti, najmä ak sú seniori zapojení do spoločenského života a majú prístup k zmysluplným aktivitám. Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú regionálne osvetové strediská, ktoré sa aktívne podieľajú na tvorbe a realizácii programov podporujúcich aktívny spôsob života starších ľudí. Napríklad v Nitrianskom kraji zohrávajú významnú úlohu pri podpore aktívneho starnutia seniorov osvetové strediská (v Nitre, v Leviciach, v Topoľčanoch). Tieto inštitúcie organizujú rozmanité kultúrne, vzdelávacie a komunitné aktivity, ktoré majú za cieľ aktivizovať starších obyvateľov, podnecovať ich záujem o nové vedomosti a znižovať riziko sociálnej izolácie.

Krajské osvetové stredisko (KOS) v Nitre ponúka širokú škálu aktivít zameraných na rôzne oblasti kultúry a vzdelávania. Seniori sa môžu zapojiť do programov v oblastiach ako astronómia, slovo a divadlo, fotografia a film, folklór, hudba, spev, tanec, remeslá a výtvarné umenie. Regionálne osvetové stredisko (ROS) v Leviciach sa zameriava na organizáciu kultúrnych podujatí, festivalov, súťaží, tvorivých dielní a výstav. Tieto aktivity sú prístupné aj seniorom, ktorí sa tak môžu aktívne zapájať do komunitného života, rozvíjať svoje záujmy a nadväzovať nové sociálne kontakty (Roslevice.sk, 2025). Tribečské osvetové stredisko v Topoľčanoch ponúka programy v oblastiach výtvarného umenia, fotografie, filmu, divadla, folklóru, hudby a spevu.

Výzvy a príležitosti v kontexte aktívneho starnutia

Slovensko sa dnes v rámci EÚ27 radí ku krajinám s najdynamickejšie rastúcim zastúpením seniorskej zložky spoločnosti , a predpokladá sa, že v roku 2060 sa z hľadiska indexu starnutia zaradí ku krajinám s najstaršou populáciou Európskej únie. Priemerný vek seniorskej časti obyvateľstva Slovenska dosiahne takmer 78 rokov.

Podľa dostupných dát Indexu aktívneho starnutia z roku 2016, ktorý sleduje pokrok v úrovni zavádzania konceptu aktívneho starnutia do spoločnosti a využívania potenciálu starších ľudí, však Slovensko aj naďalej zaostáva za európskym priemerom, umiestnilo sa na 21. mieste z 28 krajín Európskej únie.

V našom podvedomí je staroba spojená so slabosťou, chorobou a nesamostatnosťou. Starší ľudia sú často krát vylúčení nielen z trhu práce, ale aj zo spoločenského života a pritom si málokto uvedomuje, že títo starší ľudia majú potenciálne skutočný a nesmierny význam pre spoločnosť. Je potrebné zabezpečiť, aby generácia narodená v období zvýšenej pôrodnosti mohla ostať na trhu práce dlhšiu dobu, čomu musí predchádzať skutočnosť, že táto generácia musí byť zdravá, aktívna a samostatná najdlhšie, ako to len pôjde.

Starší človek, ktorý by naďalej ostal aktívne na trhu práce sa často krát stretne s prekážkami, ktoré svojpomocne nedokáže prekonať. Zamestnávatelia preferujú mladých a aktívnych ľudí. Vzhľadom na antidiskriminačný zákon a zákonník práce nemôžu priamo v ponuke práce napísať, že chceme človeka od - do, ale túto požiadavku zaobaľujú do „dovolených“ diskriminačných fráz, ako napr. „práca v mladom a dynamickom kolektíve“. Osoba, ktorá by bola vhodná na takúto pracovnú pozíciu následne ani nepošle svoju žiadosť o prijatie do zamestnania, alebo aj keď áno, jej žiadosť ostane bez odozvy. „Na rastúce obavy starších obyvateľov zo strany pracovnej pozície a na ich problémy s hľadaním novej práce ešte pred vznikom nároku na starobný dôchodok zareagoval aj Európsky parlament a Rada výzvou krajinám Európskej únie, aby zlepšili postavenie starších zamestnancov na trhu práce“.

Aby starší ľudia boli čo najviac atraktívni pre trh práce je potrebné, aby ich starnutie bolo aktívne. Aktívne starnutie môže zabezpečiť osobám realizáciu ich vlastného potenciálu, telesnej aj psychickej pohody počas celého ich života. Je dôležité, aby sa propagoval…

Medzinárodné a európske právne nástroje

Súčasťou globálneho sveta je aj Európska únia nachádzajúca sa taktiež v procese starnutia populácie. Starnutie spoločnosti a diskriminácia z dôvodu veku sú riešené dlhodobo (od roku 2008 keď na daný fakt upozornila Európska komisia vo svojej druhej správe o demografii „Uspokojovanie sociálnych potrieb v starnúcej spoločnosti“). Súčasťou pracovného práva Slovenskej republiky je aj pracovné právo Rady Európy, ktoré sa orientuje na oblasť ľudských práv a kladie si za cieľ podnecovať rozvoj a skvalitňovanie legislatívy členských štátov v sociálnej oblasti najmä prostredníctvom záväzných právnych dokumentov. „Sociálne právo Rady Európy ustanovuje paneurópsku dimenziu základných ľudských práv a slobôd obyvateľov Európy nad rámec pôsobnosti EÚ“.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd- výslovne nedefinuje hodnotu ľudskej dôstojnosti, ale je premietnutá do celého systému chránených ľudských práv a základných slobôd. Je to prvý medzinárodný dokument v oblasti ľudských práv. Európska sociálna charta Rady Európy - základný nástroj ochrany sociálnych práv dôležitých nielen pre právo sociálneho zabezpečenia, ale aj pre pracovné právo. V článku 21 ods. 1 zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe veku, v čl. 25 hovorí o rešpektovaní a uznávaní práva starších ľudí na dôstojný a nezávislý život a na participáciu na spoločenskom a kultúrnom živote. Článok 34 ods. 1 je venovaný rešpektovaniu nároku na sociálne zabezpečenie v starobe. Dodatkový protokol k Európskej sociálnej charte - rozširuje práva v Európskej sociálnej charte Rady Európy o ďalšie štyri práva. Medzi ne patrí aj právo každej staršej osoby na sociálnu ochranu. Dané právo je konkretizované v čl. Revidovaná Európska sociálna charta - doposiaľ najprogresívnejšia, komplexná právna norma v sociálnej oblasti. Reaguje na základné sociálne zmeny (od roku 1961 kedy bola prijatá Európska sociálna charta). V spojitosti s našou témou zdôrazníme, že článok 4 Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte je premietnutý aj do Revidovanej Európskej sociálnej charty, konkrétne do jej článku 23.

Pracovné právo Európskej únie je osobitným právnym systémom, ktoré sa od predchádzajúcich právnych systémov (medzinárodné pracovné právo a pracovné právo Rady Európy) odlišuje tým, že ho tvoria supranacionálne právne normy. Tie sú priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch bez príslušného spôsobu ratifikácie. Medzi primárne pramene práva Európskej únie patria Zmluva o fungovaní Európskej únie a Zmluva o Európskej únii, ktoré boli novelizované Lisabonskou zmluvou. Článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje, že únia a členské štáty majú za cieľ „podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce“. Tento účel sa konkretizuje a dopĺňa v článku 153 ods. 1 spomínanej Zmluvy. Boju proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti sa venuje písmeno j) článku 153. Hlavným zámerom je podpora aktívneho starnutia v oblasti zamestnanosti. Na pôde Európskej únie boli prijaté aj viaceré smernice, ktorých povaha bola jasne antidiskriminačná. Z aspektu témy nášho príspevku je dôležitá najmä Smernica Rady č. 2000/78 zaoberajúca sa rovnakým zaobchádzaním v zamestnaní bez ohľadu na vek.

Slovenská legislatíva a antidiskriminačné opatrenia

Slovenská republika jednotlivé antidiskriminačné smernice previedla do svojho právneho poriadku v roku 2004, kedy prijala zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Obsahuje zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá je konkretizovaná v §2 ods. 1 AZ. „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“. Je potrebné zdôrazniť, že táto zásada je premietnutá aj do čl. 1 Zákonníka práce a vyúsťuje z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v čl. 12 ods. 1 spomína, že ľudia sú si rovní v dôstojnosti i právach a následne v odseku 2 sa uvádza, že „základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“. Nejde si nevšimnúť skutočnosť, že vek ako dôvod nie je výslovne uvedený, ale vek v tejto súvislosti môžeme chápať ako iné postavenie.

tags: #aktívne #starnutie #definícia