Vyživovacia Povinnosť Voči Plnoletému Dieťaťu Neschopnému sa Živiť

Narodenie dieťaťa v živote každej rodiny predstavuje významnú zmenu. Narodenie a výchova dieťaťa, ako aj starostlivosť o malé a nezaopatrené dieťa (do skončenia povinnej školskej dochádzky, príp. až do skončenia sústavnej prípravy na budúce povolanie - maximálne do 25. roku veku) sú spojené s mnohými aspektmi, medzi ktoré patrí aj zabezpečenie životnej úrovne. Životná úroveň občanov a ich rodín by mala byť zabezpečovaná predovšetkým pracovnými príjmami, t. j. príjmami zo závislej činnosti alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. sociálne prerozdeľovanie by malo zmierňovať rozdiely v príjmoch tak, aby štátne sociálne dávky neboli náhradou rodinných príjmov, ale aby pomáhali riešiť štátom uznané sociálne udalosti na spoločensky uznanej úrovni. Poskytovanie dávok nesmie byť demotivačné vo vzťahu k práci, avšak zároveň sa musí dbať na to, aby sa znížila závislosť rodín iba od sociálnych príjmov - t. j. mal by sa brať zreteľ na hospodárnosť, účelnosť a v určitých ustanovených prípadoch aj na adresnosť (napr. v prípade ťažko zdravotne postihnutých detí, resp. ťažko zdravotne postihnutého jedného alebo oboch rodičov).

Rodina a Rodinná Politika

Pojmy „rodina“ a „rodinná politika“, ktoré používame takmer každý deň, sa zdá, že sú pre každého jasné a zrozumiteľné, avšak v odbornej literatúre existujú problémy s vymedzením týchto pojmov, ako aj ich obsahu, rozsahu a opatrení. Na definovanie týchto pojmov má obrovský vplyv najmä názor (pohľad) na to, čo sa považuje za tzv. „normálnu rodinu“. Tradičný pohľad na rodinu považuje za rodinu manželskú dvojicu (muža a ženu) a ich (slobodné, vlastné alebo adoptované) deti, ktoré spolu s nimi žijú v jednej domácnosti. Tento typ rodiny z hľadiska sociológie sa označuje aj ako „nukleárna rodina“. Ide o najrozšírenejší typ v Európe, ako aj na Slovensku. Avšak je potrebné uviesť, že v tzv. vyspelých západných spoločnostiach sa vyskytujú aj iné typy rodín ako napr. rozšírená rodina - okrem rodičov a detí v rodine žijú aj starí rodičia, resp. jednorodičovská rodina - v rodine je prítomný iba jeden rodič, napr. rekonštituovaná rodina - jeden z dvojice rodičov bol už raz vydatý (ženatý) a v rodine sú prítomné deti z predchádzajúceho manželstva, resp. Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 1, v zmysle ktorého „manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona“, zakotvuje priamu podporu a ochranu manželskej rodiny (nukleárnej, tradičnej). V zmysle Koncepcie štátnej rodinnej politiky (1996) štát teda podporuje a právne chráni stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov, pričom postoj štátu k iným, suboptimálnym formám rodinného spolužitia je určovaný potrebami detí a iných závislých (ohrozených) členov. Úcta a pomoc sa preukazujú najmä tým, ktorí po strate manželského partnera na seba vzali úlohu zodpovednosti jedného rodiča za starostlivosť o deti. Úloha štátu v žiadnom prípade nespočíva v zásahoch rôznymi opatreniami do života rodín, ale hlavnou úlohou je vytváranie najmä rámcových právnych, ekonomických a inštitucionálnych podmienok rodinám na uplatnenie vlastnej zodpovednosti. Slovenská republika sa zaraďuje medzi konzervatívne krajiny, ktoré považujú za rodinu legálne zosobášený pár (muža a ženu) a ich (vlastné) deti a nie sú otvorené akceptovať proces zrovnoprávňovania rôznorodých rodinných foriem (napr. nezosobášené dvojice, ktoré spoločne vychovávajú svoje alebo adoptívne deti). Úroveň zabezpečenia rodín s deťmi determinuje celý rad faktorov, napr. rodinná politika sa realizuje nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni regionálnej (i lokálnej) a komunálnej prostredníctvom opatrení samosprávnych orgánov, t. j. Rodinná politika v niektorých krajinách tvorí súčasť politického života - napr. v Nemecku, v Belgicku, vo Francúzsku, ale najmä vo Švédsku, Fínsku a Nórsku. Základným rysom je podpora rodín veľkým množstvom peňažných dávok, službami, veľkorysou právnou úpravou materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj zabezpečenie podmienok pre vysokú účasť žien na trhu práce. Hlavy členských krajín EÚ v marci 2000 prijali záväzok dosiahnuť zamestnanosť žien v členských krajinách na úrovni 60 %. V roku 2003 podľa údajov Eurostatu zamestnanosť žien na Slovensku nedosahovala ani 53 %. Naproti tomu, napr. v USA a vo Veľkej Británii sa uplatňuje tzv. liberálny model. Jeho základnou črtou je obmedzený rozsah sociálneho zabezpečenia, absencia zdravotných, nemocenských a rodinných programov v prospech rodín s deťmi. Ide o reziduálny (zvyškový) prístup a dôraz sa kladie iba na poskytovanie adresne a cielene poskytovaných dávok pre chudobných. Rodine škodí nielen príliš veľa zásahov, ale aj ak je zásahov príliš málo. Uvedené štátne sociálne dávky predstavujú najdôležitejšie opatrenia rodinnej politiky.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Vyživovanie dieťaťa jeho rodičmi je zákonná povinnosť rodičov, ktorej sa nemožno zbaviť ani nie je prenosná na inú osobu (s výnimkou osvojenia maloletého dieťaťa osvojiteľmi, ktorí vstupujú do práv biologických rodičov, čím na seba ich povinnosti vyplývajúce z rodičovského statusu preberajú). Každý rodič je povinný prispievať na svoje dieťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Na výšku výživného tak má podstatný vplyv množstvo faktorov, ktoré je súd povinný pri určovaní výživného na dieťa posudzovať a ku každému prípadu pristupovať individuálne. Súd zohľadňuje nielen skutočnosti, ktoré deklarujú rodičia, ale je povinný zistiť skutočný stav veci, čo ho oprávňuje po procesnej stránke vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli a mohli by mať vplyv na rozhodnutie súdu. Súd taktiež posudzuje životnú úroveň rodičov. Ak jeden z rodičov dosahuje príjmy zo zamestnania v priemernej sume, ale má bohaté majetkové zázemie, napríklad vlastní tri byty v Bratislave, ktoré účelovo neprenajíma, je súd povinný zohľadniť to, že sa tak dobrovoľne zbavuje príjmu a pri určovaní výšky výživného vychádzať z cien prenájmu obvyklých porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite. Taktiež súd prihliada na spôsob života povinného rodiča, ktorý je schopný si dopriať niekoľko dovoleniek v rámci roka alebo naopak sa vystavovať spôsobu životu, ktorý môže jeho životnú úroveň znižovať - hazardné hry, exekučné konania, atď. Dieťa musí mať zo strany rodičov zabezpečené všetky svoje nevyhnutné a odôvodnené potreby a súčasne má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné na dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov a taktiež z hľadiska hierarchie vyživovacích povinností je výživné na dieťa na vrchole pomyselnej pyramídy.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Schopnosť živiť sa sám sa posudzuje individuálne. V minulosti bolo dieťa považované za neschopné samé sa živiť maximálne do dosiahnutia 26. roku veku. V súčasnosti už veková hranica v zákone ustanovená nie je, a teda v odôvodnených prípadoch, nemusí schopnosť živiť sa sám dieťa teoreticky nadobudnúť nikdy (ide napríklad o ťažko zdravotne znevýhodnené dieťa).

Nikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu (domácnosti). Pokiaľ sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť. To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho či je dieťa schopné samé sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ Vaše dieťa má schopnosti a možnosti sa samé o seba postarať, potom ho môžte "vyhodiť" z domu. Pokiaľ si dieťa myslí, že na to nemáte právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samé živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k Vám.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Plnoleté dieťa neschopné sa živiť a prídavok na dieťa

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

Nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Nezaopatrené dieťa je aj dieťa, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom a vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo po skončení povinnej školskej dochádzky sa sústavne nepripravuje na povolanie štúdiom, nie je v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a nevykonáva zárobkovú činnosť.

Nárok na prídavok nevzniká, ak sa nezaopatrenému dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení a dôvodom takejto starostlivosti je výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

Podmienky nároku na prídavok

Podmienky nároku na prídavok sú:

• starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa, ak ide o oprávnenú osobu,
• trvalý pobyt alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky,
• trvalý pobyt alebo prechodný pobyt nezaopatreného dieťaťa na území Slovenskej republiky.

Kto je oprávnená osoba?

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je:

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

• rodič nezaopatreného dieťaťa,
• osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu,
• plnoleté nezaopatrené dieťa, ak niet osoby uvedenej v písmene a) alebo ak toto dieťa má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov,
• plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo alebo ktorého manželstvo zaniklo.

Ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky nároku na prídavok, prídavok patrí len jednej z nich.

Výška prídavku

Výška prídavku sa mení v závislosti od veku dieťaťa.

Príspevok k prídavku na dieťa

Nárok na príspevok má oprávnená osoba, ktorá spĺňa podmienky nároku na prídavok a ak jej príjem a príjem s ňou spoločne posudzovaných osôb za rozhodujúce obdobie neprevyšuje 1,37-násobku súčtu súm pripadajúcich na spoločne posudzované osoby podľa osobitného predpisu, ak zákon neustanovuje inak.

Zanedbanie povinnej výživy

Zanedbanie povinnej výživy môže mať tiež trestnoprávne následky, nakoľko pokiaľ si povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť minimálne po dobu 3 mesiacov v období 2 rokov, dopúšťa sa trestného činu v zmysle § 207 Trestného zákona.

Dohoda rodičov vs. Súdny spor

Dohoda rodičov o výživnom, ktorá nebola schválená súdom, je súdne nevymáhateľná. Zastáva sa názor, že o dohodu by sa rodičia mali pokúsiť vždy. A to nielen v otázke výživného, ale vo všetkých veciach, ktoré sa ich spoločného dieťaťa týkajú. Nepreťažovať dieťa zodpovednosťou, ale každú situáciu riešiť racionálne, ideálne bez intervencie iných inštitúcií. Je nutné si uvedomiť, že primárnu zodpovednosť za dieťa majú rodičia a súd by mala byť až posledná možnosť. Pred každým pojednávaním by sa i súd mal pokúsiť o dohodu a za týmto účelom vyzýva rodičov alebo pristupuje k neformálnej rozprave.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

tags: #vyživovacia #povinnosť #plnoleté #dieťa #neschopné #sa