Vznik štátu, medzinárodná zmluva a podmienky

V medzinárodnom práve verejnom existuje pluralita tvorby právnych prameňov, ktoré sú hierarchizované podľa právnej sily. Avšak, špecifikum sa nachádza vo vzťahu medzi dvoma hlavnými prameňmi: medzinárodným zmluvným právom (zmluvy, dohovory) a nepísaným (obyčajovým) právom. Tieto pramene sú z hľadiska záväznosti rovnocenné, čo otvára priestor pre právne otázky týkajúce sa ich hierarchizácie a riešenia prípadných konfliktov.

Rovnocennosť prameňov medzinárodného práva

V medzinárodnom práve verejnom sa stretávame so špecifickou situáciou, kde medzinárodné zmluvy a medzinárodné obyčaje stoja na rovnakej úrovni záväznosti. Táto rovnocennosť vyvoláva otázky ohľadom ich vzájomného vzťahu a riešenia prípadných konfliktov.

Medzinárodná obyčaj

Článok 38 štatútu definuje medzinárodnú obyčaj, ktorá musí spĺňať dva základné prvky:

1. Materiálny (opakujúce sa všeobecné praktizovanie v dostatočne dlho trvajúcom časovom rozmedzí).
2. Psychologický (všeobecné presvedčenie o jej právnej záväznosti).

V súčasnosti narastá počet medzinárodných obyčají, pričom materiálny komponent je často ignorovaný a súdy definujú obyčaj pri rozhodovaní konkrétnych prípadov. Je dôležité odlíšiť medzinárodnú obyčaj od obyčaje na úrovni vnútroštátnych právnych poriadkov. V prvom prípade sú subjektmi štáty, ktoré sú ňou viazané a spôsobujú jej vznik až po kodifikačné zavŕšenie, ktorým sa však jej existencia nekončí.

Vzájomná symbióza zmluvy a obyčaje

Medzi medzinárodnými zmluvami a obyčajami existuje právna symbióza, pričom sa tieto pramene stávajú od seba závislé. Úlohou zmluvy nie je spôsobovať zánik obyčaje, ale naopak, podporovať posilnenie jej záväznosti. Právna doktrína sa zvykne odvolávať na "tzv. principle in the draft article".

Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia

Konflikt prameňov a ich riešenie

Komplikovanejší prípad nastáva v prípade konfliktu medzi zmluvou a obyčajou. Ak si právne neodporujú, nie je potrebné tento stav riešiť. Ak však dôjde ku konfliktu, je potrebné určiť, ktorý z prameňov uprednostniť. V takýchto situáciách sa uplatňujú princípy ako lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon) a lex posterior derogat lex priori (neskorší zákon ruší skorší zákon).

V prípadoch konfliktu prameňov a uprednostnenia jedného z nich sa môže zdať, že teória o ich rovnocennosti je chybná. Je však dôležité si uvedomiť, že hierarchické usporiadanie neexistuje, okrem prípadov, kedy dôjde ku konfliktu a situácia si vyžaduje uprednostnenie jedného z nich.

Vplyv medzinárodných zmlúv na štáty a vznik obyčají

Štáty sa snažia regulovať svoje medzinárodné vzťahy uzatváraním medzinárodných zmlúv. Tieto zmluvy majú vplyv nielen na členské štáty, ale aj na tretie štáty, ktoré stoja mimo týchto záväzkov. Správanie štátov a uzatvárané zmluvy vytvárajú podhubie pre vznik medzinárodných obyčají, ktoré nestrácajú svoj pôvodný charakter ani po kodifikácii v zmluvách.

Podpora vzniku obyčajového práva

Ustanovenia niektorých zmlúv sú spôsobilé podporovať vznik všeobecného obyčajového práva (J.M. Ruda). Richard Baxter zužuje túto teóriu na bilaterálne alebo multilaterálne zmluvy, pretože v prípade jednostranných zmlúv nemôže dôjsť k vzniku obyčaje.

Dvojitý efekt (double effect)

Baxter sa venuje aj tzv. dvojitému efektu, ktorý predstavuje právny stav, kedy ustanovenie medzinárodnej zmluvy obsahuje novovzniknutý obyčajový predpis. Týmto spôsobom sa zvyšuje intenzita záväznosti medzinárodného práva, nakoľko v prípade zániku zmluvného záväzku kodifikované obyčajové právo nezaniká, ale pôsobí ďalej. Príkladom je Outer Space Treaty (1967), ktorá zakazuje, aby sa Mesiac a iné kozmické telesá stali objektom vlastníckeho práva. Toto ustanovenie nadobudlo charakter právnej obyčaje.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce kriminalitu

Aktuálny vznik medzinárodných obyčají

Aktuálne množstvo medzinárodných obyčají vzniká na základe arbitrárneho rozhodnutia Medzinárodného súdneho tribunálu v konkrétnych prípadoch. Gerard Fitzmaurice vyslovil názor, že medzinárodná obyčaj môže vzniknúť spôsobom, kedy isté štáty právnym spôsobom upravia svoje vzťahy tak, že ich akceptujú aj štáty ostatné.

Konflikt prameňov a princípy ich riešenia

V prípade konfliktu medzi medzinárodnou zmluvou a obyčajou je potrebné určiť, ktorý z prameňov má byť uprednostnený. Prípad North Sea Continental Shelf Case predostrel problém týkajúci sa záväzného charakteru pozitívneho práva (zmluvného).

Vplyv obyčajového práva na zmluvy

Nemeckí právni odborníci Hall a Oppenheim tvrdili, že zmluvy závisia od obyčajového práva a že medzinárodné obyčaje sú schopné deklarovať alebo rušiť platnosť medzinárodných zmlúv, zatiaľ čo ich vlastná platnosť ostáva nedotknuteľná. Príkladom je čl. 2 ods. 6 Charty OSN, ktorý uvádza povinnosť štátov, ktoré nie sú členmi organizácie "konať podľa týchto zásad, pokiaľ je to potrebné pre udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“.

Ďalšie teórie

Popri anulačno/deklaratórnej teórii existujú aj separačná teória (priestorová limitácia zo strany medzinárodnej obyčaje) a revolučná teória (reparácia medzinárodného práva prepisovaním starých neúčinných pravidiel).

Medzinárodná daňová zmluva a jej vplyv

Medzinárodná daňová zmluva stanovuje, ktorý zmluvný štát má právo na zdanenie príjmu (štát zdroja príjmu alebo štát rezidencie daňovníka), určením spôsobu zamedzenia dvojitého zdanenia a dvojitého nezdanenia alebo určením, či príjem môže byť zdanený v obidvoch štátoch a za akých podmienok.

Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku

Základný právny vzťah

Základný právny vzťah medzi vnútroštátnym predpisom a medzinárodnou zmluvou je uvedený v ustanovení § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov a v § 162 zákona č. 563/2009 Z. z. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov má medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, prednosť pred týmto zákonom.

Princípy medzinárodnej daňovej zmluvy

Medzinárodná daňová zmluva nesmie ukladať ťaživejšie zdanenie, ako ukladá vnútroštátny predpis, môže iba modifikovať a zásadne nestanovuje daňovníkom žiadne povinnosti, ktoré nie sú obsiahnuté vo vnútroštátnych predpisoch zmluvných štátov. Vznik stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky je podmienený splnením podmienok uvedených v ustanovení § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov a v článku 5 príslušnej medzinárodnej daňovej zmluvy.

Službová stála prevádzkareň

Koncept tzv. „službovej“ stálej prevádzkarne predstavuje alternatívny test pre posúdenie vzniku stálej prevádzkarne pre činnosti charakteru služieb vykonávaných na území Slovenskej republiky nad rámec podmienok vymedzených pre vznik tzv. „klasickej“ stálej prevádzkarne. Pre vznik tzv. „službovej“ stálej prevádzkarne musí byť činnosť charakteru služieb vykonávaná na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo osobami preňho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne šesť mesiacov.

Charakteristika medzinárodného práva

Medzinárodné právo je ucelený súbor právnych pravidiel, ktoré upravujú vzťahy medzinárodného práva predovšetkým medzi suverénnymi štátmi. Všeobecné medzinárodné právo tvoria pravidlá, ktoré sa všeobecne uznávajú a ktoré zaväzujú všetky štáty bez rozdielu spoločenského zriadenia.

Medzinárodné vzťahy

Medzinárodnými vzťahmi rozumieme súhrn politických, hospodárskych, sociálnych a iných spoločenských vzťahov, ktoré existujú medzi národmi a štátmi.

Medzinárodná politika

Medzinárodná politika je súhrn zahraničných politík jednotlivých štátov, ich vzájomné pôsobenie a interakcie vytvárajú medzinárodnú politiku.

Pravidlá medzinárodného práva

Pod pojmom pravidlá medzinárodného práva rozumieme záväzné normy správania sa subjektov medzinárodného práva, ktorých porušenie je sankcionované donútením.

Individuálne pravidlá

Individuálne pravidlá sú tie pravidlá medzinárodného práva, ktoré upravujú vzťahy medzi dvomi alebo niekoľkými štátmi.

Medzinárodné spory

Sporom v medzinárodnom práve môžeme chápať rozmanité konfliktné situácie medzi štátmi a ich rozdielne názory na medzinárodné otázky.

Obyvateľstvo štátu a štátne občianstvo

Obyvateľstvo štátu tvoria všetci ľudia, ktorí žijú na jeho území a podliehajú jeho jurisdikcii. Medzi obyvateľstvo štátu patria štátni občania, cudzinci, bipolity a apolity. Štátne občianstvo je trvalý politicko-právny záväzok fyzických osôb s určitým štátom, z ktorého pre nich vyplýva určitý okruh práv a povinnosti verejného charakteru.

Zánik štátneho občianstva

Štátne občianstvo zaniká smrťou občana, vystúpením zo štátnoobčianskeho zväzku daného štátu, prepustením zo štátnoobčianskeho zväzku na žiadosť občana, odňatím na základe súdneho alebo administratívneho rozhodnutia a uzavretím manželstva, ak žena súčasne nadobudne nové štátne občianstvo podľa svojho manžela.

Rozdelenie medzinárodného práva

Medzinárodné právo sa delí na dispozitívne a kogentné pravidlá.

Dispozitívne pravidlá

Dispozitívne pravidlá medzinárodného práva sú tie, ktoré môžu štáty tvoriť bez obmedzení, v tomto prípade sa zaručuje voľnosť pri ich vytváraní, a sú aplikované dovtedy, kým si subjekty neupravia daný vzťah inak.

Kogentné pravidlá

Kogentné pravidlá sú tie zásady a normy súčasného všeobecného medzinárodného práva, ktoré nemožno zrušiť alebo nahradiť inými pravidlami ani medzi niekoľkými navzájom súhlasiacimi zaväzujúcimi sa subjektmi. Medzi kogentné pravidlá patria právo na sebaobranu, zásada ochrany základných ľudských práv, zásada humanity počas ozbrojených konfliktov, zásada svedomitého plnenia medzinárodných záväzkov a zásada slobody morí.

Predmet medzinárodného práva

Predmetom práva chápeme to, čo právne pravidlá regulujú. Jedným zo základných dokumentov je Charta Organizácie Spojených národov.

Definícia štátu

Štát je hierarchicky usporiadaný suverénny, mocensko- riadiaci systém, ktorý sa skladá z ľudí a inštitúcii a prostredníctvom práva riadi spoločnosť.

Historický vývoj medzinárodného práva

Historický vývoj medzinárodného práva prešiel rôznymi etapami, od vzniku otrokárskych štátov v Mezopotámii a Egypte až po súčasnosť. Dôležitými míľnikmi boli Vesfálsky mier, Versailská mierová zmluva a vznik Spoločnosti národov.

Medzinárodné zmluvy a dohody

Medzinárodné zmluvy a dohody upravujú rôzne oblasti medzinárodného práva, vrátane ochrany ľudských práv, práv dieťaťa a zábrany zločinu genocídia.

Subjekty medzinárodného práva verejného

Základné subjekty medzinárodného práva sú zvrchované štáty. Medzinárodné organizácie sú združenia štátov, ktoré vznikli na základe medzinárodnej zmluvy.

Pramene medzinárodného práva verejného

Základnými prameňmi sú medzinárodné obyčaje a medzinárodné zmluvy.

Zodpovednosť v medzinárodnom práve

Všetky štáty a medzinárodné organizácie sú povinné dodržiavať právo. Za porušenie bez ohľadu na povahu a rozsah vyplýva subjektu medzinárodnoprávna zodpovednosť a pôjde o medzinárodný delikt.

Medzinárodné právo súkromné

Medzinárodné právo súkromné upravuje otázku, ktorý právny poriadok sa má v určitom spornom prípade použiť. Upravuje občianskoprávne vzťahy, ktoré presahujú rámec určitého štátu.

Medzinárodné právo procesné

Medzinárodné právo procesné upravuje postup súdov, iných orgánov a účastníkov vzťahov v konaní o občiansko-právnych veciach, v ktorých sa vyskytuje medzinárodný prvok.

tags: #vznik #štátu #medzinárodná #zmluva #podmienky