Vznikajúce duševné vlastníctvo: Definícia, ochrana a presadzovanie práv

Duševné vlastníctvo predstavuje významný a hodnotný majetok v súčasnej spoločnosti a tvorí neoddeliteľnú súčasť tržného hospodárstva. Firmy v silnejúcej konkurencii si čoraz viac uvedomujú jeho význam pre rozvoj a prosperitu firmy. Z právneho hľadiska je „duševné vlastníctvo“ zastrešujúci pojem pre rôzne formy nárokov, ktoré sa upínajú k rôznym nápadom, myšlienkam alebo iným nehmotným statkom a právam. Nositeľ takého právneho nároku je všeobecne oprávnený na výkon rôznych výlučných práv, v súvislosti s predmetom duševného vlastníctva.

Pojem „duševné vlastníctvo“ reflektuje na to, že predmetom duševného vlastníctva je výsledok tvorivej, alebo intelektuálnej činnosti a ten by mal byť rovnako právne chránený, ako iné formy vlastníctva, resp. majetku. Je prirodzené chrániť si svoj majetok. Treba si však uvedomiť že ochranu potrebuje aj nehmotný majetok. Ochrana duševného - nehmotného majetku má iný charakter.

Čo je duševné vlastníctvo?

Duševné vlastníctvo v najširšom slova zmysle je výsledok duševnej tvorivej činnosti ľudí. Ide o predmety nehmotné a teda ťažšie predstaviteľné. Je to niečo, čo nemožno chytiť do rúk, vidieť, vnímať zmyslami, ale napriek tomu má svoju peniazmi vyčísliteľnú hodnotu. Názory na delenie v oblasti duševného vlastníctva nie sú jednotné.

Formy ochrany duševného vlastníctva

Právo duševného vlastníctva je upravené rôzne, v závislosti od jurisdikcie toho ktorého štátu. V poslednom období však dochádza k harmonizácii právnych poriadkov jednotlivých štátov aj v tejto oblasti. K harmonizácii dochádza nielen na pôde Európskej únie ale aj prostredníctvom medzinárodných organizácií ako je napr. WTO (World Trade Organization). Jednou z najväčších organizácii, ktorá sa touto problematikou zaoberá je WIPO (World Intelectual Property Organization). Čo v preklade znamená Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva. Zaoberá sa o rozvíjaním a hodnotením dostupného medzinárodného systému duševného vlastníctva.

Priemyselné práva

Priemyselné práva sú chránené zápisom do určeného registra prostredníctvom na to určeného orgánu štátnej správy. Na Slovensku je to Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej Republiky so sídlom v Banskej Bystrici. ÚPV SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva. Vedie ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie. Internetová stránka úradu obsahuje tlačivá prihlášok pre predmety priemyselného vlastníctva, ako aj informácie pre prihlasovateľa. (napr. Európsky patentový úrad je cenným zdrojom informácií.)

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

Autorské práva

Autorské právo je chránené už vytvorením diela. Autorské právo je na území Slovenskej republiky upravené zákonom č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).

Dôsledky porušovania autorských práv

Následkom porušenia jednotlivých ustanovení Autorského zákona, t.j. v občianskoprávnom konaní, na zdržanie sa akéhokoľvek ďalšieho používania diela, nariadenie vymazania či odovzdania nelegálnych kópií a samozrejme do úvahy pripadá aj rozhodnutie o zaplatení náhrady spôsobenej škody (jednak materiálnej, ale aj nemateriálnej ujmy), či vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z takéhoto nelegálneho používania diela v trestnoprávnom konaní. Trestný zákon v § 283 vymedzuje objektívnu stránku trestného činu porušovania autorského práva. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je konanie, ktorým je neoprávnené zasiahnutie do zákonom chránených práv k autorskému dielu. Neoprávneným zásahom sa rozumie najmä privlastnenie si autorstva k dielu a akékoľvek uverejnenie diela bez súhlasu autora, prípadne s jeho súhlasom, avšak so zmenami v diele, na ktoré autor nedal súhlas, ale aj použitie diela tak, že to znižuje jeho umeleckú hodnotu.

Presadzovanie práv duševného vlastníctva colnými orgánmi

Práva duševného vlastníctva sú v podmienkach Slovenskej republiky chránené špecifickými inštitútmi zakotvenými priamo v legislatíve upravujúcej konkrétny druh práva (porovnaj napr. súdnu ochranu práv podľa § 12 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov). Umiestňovanie tovaru porušujúceho právo duševného vlastníctva na trh Únie predstavuje pre držiteľov práv významné škody. Príkladom uvádzame štúdiu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“), podľa ktorej len falzifikáty v oblasti módneho priemyslu predstavujú pre výrobcov, maloobchodných predajcov a distribútorov straty vo výške 26 miliárd eur ročne, stratu na príjmoch štátnych rozpočtov členských štátov EÚ vo výške 8 miliárd eur ročne a v neposlednom rade stratu vo výške 363 000 pracovných miest v odevníckom priemysle.

Relevantná legislatíva

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č.
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1352/2013 zo 4. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú formuláre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
• Zákon č. 486/2013 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 490/2013 Z. z. zo 16. decembra 2013, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 486/2013 Z. z.

V záujme stručnosti sa vykonávacími predpismi v tomto článku nebudeme bližšie zaoberať. NoPDV obsahuje ustanovenia uplatniteľné pri presadzovaní práv duševného vlastníctva pri pohybe tovaru cez colnú hranicu. Možno ich charakterizovať ako „opatrenia pri tovare pod colným dohľadom“. Domáci trh nepatrí do výlučnej kompetencie EÚ a preto presadzovanie práv v situácii bez cezhraničného aspektu nie je na EÚ úrovni upravené.

Tovar pod colným dohľadom vs. domáci trh

Kedy sa tovar nachádza pod colným dohľadom? V súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Domácim trhom je, aj napriek existencii vnútorného trhu EÚ a voľnému pohybu tovaru v rámci colného územia EÚ, len trh ohraničený štátnou hranicou SR. Aj územná pôsobnosť ZoPDV je limitovaná územím SR. Berúc do úvahy skutočnosť, že aj tovar pod colným dohľadom sa môže nachádzať na území SR, zákonodarca v definícii ustanovil, že o opatrenie na domácom trhu môže ísť len v prípade, že tovar nie je pod colným dohľadom.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

• Tovar sa pod colným dohľadom nachádzal, no tento dohľad bol už ukončený. Tovar bol riadne prepustený do colného režimu voľný obeh po jeho preprave na colné územie EÚ. Zmenou colného statusu (na tovar EÚ) sa colný dohľad nad predmetným tovarom v tomto prípade končí a nie je viac možné naň uplatniť opatrenie v režime NoPDV.
• Tovar sa nikdy pod colným dohľadom nenachádzal, od začiatku sa nachádza na domácom trhu a nedošlo k naplneniu kritéria cezhraničného prvku (napr. tovar bol vyrobený na území SR a umiestnený na trh v SR, resp. ide o tovar EÚ prepravený z iného členského štátu EÚ a umiestnený na domáci trh v SR).

ZoPDV v zásade obsahuje dve hlavné oblasti úpravy. Zakotvuje procesnoprávnu úpravu pre postup colných orgánov na domácom trhu a čiastočnú úpravu pre postup colných orgánov pri tovare pod colným dohľadom. Okrem toho, ZoPDV obsahuje aj úplnú úpravu zodpovednostných vzťahov vzniknutých v rámci aplikácie ZoPDV a NoPDV. Časť týkajúca sa opatrení pri tovare pod colným dohľadom predstavuje slovenskú vnútroštátnu implementáciu NoPDV. Nariadenie je právny akt EÚ, ktorého atribútom je záväznosť vo všetkých jeho častiach a vo všetkých členských štátoch EÚ a priama aplikovateľnosť. Napriek tomu možno vnútroštátnym predpisom upraviť tie vzťahy, ktoré nariadením nie sú upravené alebo tie, ktoré je potrebné doplniť alebo precizovať. To je aj prípad ZoPDV. Na prvý pohľad sú implementačné ustanovenia ZoPDV len ťažko čitateľné, nakoľko sami o sebe nemajú normatívny význam.

Rozsah ochrany práv duševného vlastníctva

Výpočet práv duševného vlastníctva chránených na domácom trhu je, s prihliadnutím na odlišnú terminológiu, v zásade identický (porovnaj prílohu č. 1 vyhlášky k ZoPDV, stĺpec č. V oboch prípadoch však konštatujeme, že drvivá väčšina opatrení colných orgánov sa zameriava na presadzovanie práv z ochrannej známky a z dizajnu. Ostatné práva duševného vlastníctva, hoci sú rovnako spôsobilé byť predmetom ochrany, predstavujú len zanedbateľné množstvo v slovenskom aj celoeurópskom meradle.

Výnimky z ochrany

Ochrana sa nevzťahuje na tovar, ktorý bol vyrobený so súhlasom držiteľa práv, ani tovaru, ktorý osoba riadne splnomocnená držiteľom práv vyrobiť určité množstvo tovaru vyrobila nad dohodnuté množstvo (t. j. nadprodukt).

Subjekty v procese ochrany

Oba vyššie uvedené právne predpisy pracujú s pojmami oprávnená osoba, držiteľ rozhodnutia a držiteľ tovaru.

• Oprávnená osoba je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v súlade so ZoPDV alebo NoPDV spôsobilá požívať právnu ochranu. Tento pojem sa používa pri opatreniach na domácom trhu, aj pri tovare pod colným dohľadom. Právna ochrana zo strany colných orgánov sa priznáva oprávnenej osobe - držiteľovi práva duševného vlastníctva v čase, keď tovar vstúpil na colné územie EÚ (alebo v inej situácii, v ktorej je tovar pod colným dohľadom) alebo ak sa nachádza na domácom trhu, a ak zároveň možno predpokladať, že tovar je možné kvalifikovať ako tovar porušujúci právo duševného vlastníctva tejto oprávnenej osoby.
• Držiteľ rozhodnutia je osoba, v prospech ktorej bol vydaný individuálny právny akt colného orgánu, ktorým sa umožňuje prijímať opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri tovare. Rozdiel medzi oprávnenou osobou a držiteľom rozhodnutia spočíva v procesnom postavení subjektu a v štádiu konania podľa NoPDV alebo ZoPDV. Jednoducho povedané, oprávnená osoba sa ako potenciálny držiteľ rozhodnutia jeho vydaním stáva držiteľom rozhodnutia. Ak ide o opatrenie na domácom trhu, oprávnená osoba nadobúda status držiteľa rozhodnutia schválením žiadosti o prijatie opatrenia - táto žiadosť sa momentom vyznačenia schválenia žiadosti stáva vykonateľným rozhodnutím v súlade s § 4 ZoPDV. Pri tovare pod colným dohľadom je určujúcim vydanie rozhodnutia o schválení vnútroštátnej žiadosti alebo žiadosti na úrovni Únie podľa čl.
• Držiteľ tovaru je definovaný dvojako. Na účely opatrenia pri tovare pod colným dohľadom môže ísť o osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má vlastnícke právo k tovaru podozrivému z porušovania práva duševného vlastníctva alebo ktorá má podobné právo disponovať s tovarom, alebo ktorá má nad takým tovarom fyzickú kontrolu. Definícia je koncipovaná široko, a preto za držiteľa tovaru možno považovať napríklad aj prepravcu tovaru. Prepravca má fyzickú kontrolu nad tovarom a vo všeobecnosti sa predpokladá, že je to on, kto predloží tovar colným orgánom (k predloženiu tovaru pozri čl. 139 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení). Exaktnejšiu definíciu zákon ustanovuje v prípade opatrení pri porušovaní práv duševného vlastníctva na domácom trhu. Držiteľom tovaru je tu osoba (fyzická alebo právnická), ktorá vlastní, vyrába, ponúka, predáva, skladuje, prepravuje alebo prechováva predmetný tovar, t. j. osoba, ktorú viaže konkrétny a priamy vzťah k tovaru podozrivého z porušovania práva duševného vlastníctva, resp.

Ekonomický dopad falšovania

Odhady Medzinárodnej obchodnej komory naznačujú, že v roku 2003 plagiáty duševného vlastníctva predstavovali 6% svetového obchodu, čo znamená hodnotu cca 456 miliárd dolárov.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých

Sloboda vedeckého bádania a umenia

Ústava Slovenskej republiky zaručuje slobodu vedeckého bádania a umenia. (Čl. Ústavy Slovenskej republiky).

tags: #vznikajuce #dusevne #vlastnictvo #definícia