Návrhy na Zverenie Dieťaťa do Náhradnej Osobnej Starostlivosti: Komplexný Prehľad

Rozvod alebo rozchod rodičov často vedie k potrebe upraviť starostlivosť o maloleté deti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na návrh na starostlivosť o maloleté deti, vrátane vzorov a dôležitých informácií, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v tejto zložitej oblasti.

Úvod do Náhradnej Starostlivosti

Náhradnou starostlivosťou treba rozumieť dočasné umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako rodiča v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Základnými a nevyhnutnými predpokladmi náhradnej starostlivosti teda vždy sú dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa. Len v prípade ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby. Ide napr. o prípady rodičov alebo rodiča, ktorí zo zdravotných dôvodov sa nemôžu o dieťa postarať ale aj o prípady opustenia dieťaťa zo strany rodičov. Nech sú dôvody akékoľvek, Zákon o rodine vždy uprednostňuje starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb a preto prípadné zverenie do náhradnej starostlivosti má mať charakter dočasný, čo umožňuje rodičom dieťaťa usporiadať ich život tak aby sa dokázali o dieťa riadne v budúcnosti starať. Pokiaľ odpadnú dôvody pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti môžu rodičia alebo jeden z nich kedykoľvek požiadať súd o zrušenie náhradnej starostlivosti. Nejde však len o „mechanické“ odstránenie pôvodných nedostatkov starostlivosti rodičov. Aj keď súd má uprednostniť starostlivosť rodičov pred inými osobami, vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa a teda posudzuje úroveň kvality starostlivosti u rodičov a u osoby v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza a posudzuje citové väzby dieťaťa na rodičov a na osobu v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza. Výsledkom má byť najlepšie riešenie pre dieťa.

Kto Zastupuje Maloleté Dieťa v Súdnom Konaní?

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) má spôsobilosť na právne úkony fyzická osoba v plnom rozsahu po dosiahnutí plnoletosti. Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Z uvedených ustanovení občianskeho zákonníka vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami - rodičmi, resp. kolíznym opatrovníkom.

Rodičovská Dohoda o Úprave Výkonu Rodičovských Práv a Povinností

Zákon o rodine upravuje rodičovskú dohodu v slovenskej legislatíve. Zákonodarca je presvedčený, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa, ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu.

Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžu medzi sebou uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu“. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. spolu nežijú: z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vyhnú sa tak rozhodnutiu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo strany súdu. Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje.

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Formy Starostlivosti o Dieťa Podľa Rozhodnutia Súdu

Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa, pričom každá z nich má svoje špecifiká:

• Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Znamená to, že sa rodič o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená to, že prebieha na základe ústnej dohody medzi obami rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený.

• Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa: Spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.

• Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov: Je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t. j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.

  Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Úprava Styku s Blízkymi Osobami

K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb.

Zastupovanie a Správa Majetku

Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne.

Výživné (Alimenty)

K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje, a to:

• dohodnú sa, že výživné sa neurčuje
• dohodnú sa na výške výživného.

Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.

Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

Kolízny Opatrovník

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) ak maloletý nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže maloletého zastupovať, súd mu ustanoví opatrovníka. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61.

Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.

Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2011, sp. zn. 4 Cdo 170/2011). Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.

V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods. 2, písm. a/ zákona č. 305/2005 Z.z.).

Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi. V prípade, ak námietka smeruje proti fyzickej osobe - zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

V zmysle § 23 Občianskeho zákonníka je zastúpenie, t.j. oprávnenie konať za iného v jeho mene, možné buď priamo zo zákona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Vzhľadom na to, že kolízny opatrovník, ktorý je procesným opatrovníkom „ad hoc" ustanovený súdom na konkrétne konanie alebo vykonanie úkonu, je jeho funkcia nezastupiteľná. Aj keď je táto funkcia nezastupiteľná, môže o vykonanie určitého úkonu kolízny opatrovník požiadať iný úrad, ak je to účelné (napr. úrad, ktorý je súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, požiada iný úrad o zistenie pomerov maloletého dieťaťa, prípadne názoru dieťaťa, v obvode ktorého má svoje bydlisko, a zároveň požiada o zaslanie správy, resp. podkladov, na základe ktorých kolízny opatrovník vypracuje správu zo zisťovania pomerov, a túto doručí súdu. Okresný súd ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad, v obvode ktorého má dieťa svoje bydlisko, a ktorý sa nenachádza v obvode sídla okresného súdu. Kolízny opatrovník na požiadanie súdu zistí pomery dieťaťa, jeho názor, vypracuje správu zo zisťovania pomerov dieťaťa a túto zašle súdu. V týchto situáciách, ak je účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, najmä pre veľkú vzdialenosť obtiažna, môže požiadať úrad, ktorý má sídlo v obvode súdu, ktorý vo veci koná, aby ho zastúpil na pojednávaní, na ktoré ho splnomocní.

Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je s účinnosťou zákona č. 388/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov je od 1. 1. V týchto konaniach vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je potrebné, aby funkciu kolízneho opatrovníka…

Úprava Rodičovských Práv a Povinností po Rozvode

Pri rozvode manželstva, ak manželia majú maloleté deti, súd rozhoduje o úprave rodičovských práv a povinností k týmto deťom na čas po rozvode. Táto úprava sa týka najmä:

• Zverenia dieťaťa do starostlivosti
• Určenia, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok
• Úpravy výživného

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine, súd v rozhodnutí o rozvode upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V konaní o rozvod nie je možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku.

Formy Starostlivosti o Deti po Rozvode

Slovenský právny poriadok pozná niekoľko foriem starostlivosti o deti po rozvode:

Spoločná Osobná Starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presné stanovené časové rámce stretávania sa. Za splnenia zákonných podmienok súd rozhodne tak, že dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a nebude už rozhodovať o konkrétnych intervaloch starostlivosti o dieťa vo vzťahu k rodičom.

Striedavá Osobná Starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení je pomerne novým inštitútom. Do Slovenského právneho poriadku bola zavedená novelou zákona č. 217/2005 Z.z., ktorým sa menil a doplnil ZoR.

Striedavá osobná starostlivosť spočíva v tom, že sa rodičia striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa v určených časových intervaloch. Intervaly môžu byť rovnomerné (napr. týždenné, dvojtýždňové) alebo nerovnomerné (napr. krátky/dlhý týždeň).

Osobná Starostlivosť Jedného z Rodičov

Osobná starostlivosť jedného z rodičov je forma starostlivosti, pri ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. K takejto situácii dochádza napríklad, ak druhý z rodičov z pracovných dôvodov nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. Samozrejme, existujú aj iné životné situácie, kedy je dieťa zverené len do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Vo vzťahu k druhému rodičovi súd spravidla upraví styk. Avšak v prípade, ak o to rodičia požiadajú, súd nemusí styk druhého rodiča upravovať.

Dohoda Rodičov

Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil inak je takáto dohoda nevykonateľná.

Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu.

Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd.

Dohoda rodičov má prednosť pred rozhodnutím súdu.

Kritériá pre Rozhodovanie Súdu

Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov ako je napr.

Ak súd rozhoduje o zverení dieťaťa či už do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prihliada najmä na najlepší záujem mal. dieťaťa a tiež na ďalšie individuálne okolnosti. Súd pritom pri rozhodovaní o zverení do starostlivosti vždy prihliadne aj na názor mal. dieťaťa. To v akej miere však závisí od veku a rozumovej vyspelosti mal. dieťaťa. Rovnako súd bude skúmať schopnosť oboch rodičov postarať sa o mal. dieťa, ich schopnosť navzájom spolu komunikovať, nehovoriac o tom, že súd bude skúmať, či zverením detí do striedavej starostlivosti budú lepšie zabezpečené potreby mal. dieťaťa. Toto všetko musí mať súd za preukázané, aby mohol rozhodnúť o zverení detí do striedavej starostlivosti.

Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR, sp.zn. I. ÚS ČR 2482/13 z 26. mája 2014 medzi kritériá, ktoré musia súdy pri rozhodovaní zohľadňovať patria hlavne existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a rodičom, miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby; a prianie dieťaťa. Zároveň musí súd prihliadať aj na rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a udržania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.

Miestna Príslušnosť Súdu

Podľa zákona je na konanie o rozvod manželstva miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom je potrebné podať na súd, v obvode ktorého mám mal. dieťa v čase podania návrhu bydlisko určené dohodou rodičov.

Návrh na Rozvod Manželstva

Konanie o rozvod manželstva sa začína len na návrh jedného z manželov. Trojmo Návrh na rozvod manželstva sa podáva na príslušnom súde v potrebnom počtom rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis spolu s prílohami zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V prípade manželstva s deťmi sa za účastníka konania považuje aj kolízny opatrovník. V praxi to znamená, že ak podávate na súd návrh na rozvod bezdetného manželstva, počet originálov návrhu s prílohami bude dva (jeden ostane súdu a druhý je určený pre vášho manžela, či manželku). Ak budete podávať na súd návrh na rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú aj deti mali by ste súdu všetko predložiť trojmo.

Povinné Prílohy Návrhu

Navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Napríklad:

• Sobášny list manželov (fotokópia)
• Rodné listy detí (fotokópia)
• Úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu
• Doklad o úhrade súdneho poplatku v sume 100,- EUR prikladám k návrhu.

Súdny poplatok za návrh na začatie konania o rozvod manželstva je vo výške 100 eur. Uvedený súdny poplatok platí ten z manželov, ktorý návrh na rozvod manželstva podáva.

Obsah Návrhu

V návrhu na rozvod manželstva je potrebné uviesť:

• Údaje o manželoch (meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, rodné číslo, štátne občianstvo)
• Informácie o uzavretí manželstva (dátum, miesto, matričný úrad)
• Príčiny rozvratu manželstva
• Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

tags: #vzory #návrhov #na #zverenie #dieťaťa #do