Inventarizačný Rozdiel, Základné Imánie a Účtovanie: Komplexný Prehľad

Inventarizácia predstavuje kľúčový proces v účtovníctve, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby údaje v účtovných knihách verne odrážali skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu medzi majetkom a záväzkami účtovnej jednotky. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na inventarizačný rozdiel, základné imanie a účtovanie s tým spojené, pričom sa opiera o legislatívu a praktické aspekty.

Úvod do Inventarizácie

Inventarizácia majetku a záväzkov je proces, ktorého cieľom je overiť, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky ukladá § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Ďalšia požiadavka na vykonanie inventarizácie je ustanovená v § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve. Cieľom alebo hlavnou úlohou inventarizácie je overiť, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Inventarizácia je v ustanovení § 8 ods. 4 uvádzaná ako podmienka preukázateľnosti účtovníctva. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak sú súčasne splnené dve základné podmienky: všetky účtovné záznamy sú preukázateľné v súlade s definíciou preukázateľnosti podľa § 32 zákona o účtovníctve a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.

Povinnosť a Typy Inventarizácie

Inventarizáciu majetku a záväzkov možno členiť na povinnú (obligatórnu) a dobrovoľnú. Povinná inventarizácia sa z hľadiska jej väzby na účtovnú závierku člení na inventarizáciu riadnu a mimoriadnu.

Inventúra vs. Inventarizácia

Často sa zamieňajú pojmy inventúra a inventarizácia. Inventúra predstavuje zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov k určitému dňu. Inventúra majetku a záväzkov môže byť fyzická alebo dokladová. Fyzická inventúra: zisťuje sa ňou skutočný stav majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy. Dokladová inventúra: zisťuje sa ňou skutočný stav záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania) a tých druhov majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru. Ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry (napr. nehnuteľnosti - fyzická obhliadka stavby a výpis z katastra).

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Inventarizácia zahŕňa celý súbor prác, spojený s prípravou a zistením skutočného stavu majetku a záväzkov (inventúra), s vyhotovením inventúrnych súpisov, inventarizačných zápisov, prehľadu inventarizačných rozdielov a s vypracovaním návrhu na ich vyrovnanie. Inventúra je teda „len“ zisťuje skutočné stavy majetku, záväzkov a vlastného imania. Takto zistené údaje potom používa inventarizácia, ktorá ich porovnáva so stavom v účtovníctve, a to aj z hľadiska reálnosti ich ocenenia.

Inventarizácia Rozdielu Majetku a Záväzkov (Vlastného Imánia)

Okrem inventarizácie majetku a záväzkov zákon vyžaduje aj inventarizáciu rozdielu majetku a záväzkov. V účtovných jednotkách týmto rozdielom je vlastné imanie, ktoré tvoria účty účtovej skupiny 41 - Základné imanie a kapitálové fondy, 42 - Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a 43 - Výsledok hospodárenia. Inventarizáciu rozdielu majetku a záväzkov účtovné jednotky vykonajú dokladovou inventúrou, teda rovnakým spôsobom, ako sa inventarizujú napr. pohľadávky voči odberateľom, pri peňažných prostriedkoch na bankových účtoch), pri záväzkoch (napr. voči dodáva­teľom, úverujúcej banke) a pri vlastnom imaní (napr. pri pohľadávkach voči odberateľom, pri peňažných prostriedkoch na bankových účtoch), pri záväzkoch (napr. voči dodáva­teľom, úverujúcej banke) a pri vlastnom imaní (napr. základné imanie, rezervné fondy).

Účty Vlastného Imánia v Podvojnom Účtovníctve

U podnikateľov, ktorí účtujú v podvojnom účtovníctve, je rozdielom majetku a záväzkov vlastné imanie, ktoré tvoria účty účtovej skupiny:

• 41 - Základné imanie a kapitálové fondy (napr. účet 411 - Základné imanie, účet 413 - Ostatné kapitálové fondy, 417 - Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov)
• 42 - Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia (napr. účet 421 - Zákonný rezervný fond, účet 423 - Štatutárne fondy, účet 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov)
• 43 - Výsledok hospodárenia (účet 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní)

Termíny na Vykonanie Inventarizácie

V súlade s § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve a s prihliadnutím na § 17 zákona o účtovníctve (účtovná závierka) je možné určiť termíny, ku ktorým je potrebné inventarizáciu vykonať. Riadnu účtovnú závierku účtovná jednotka zostavuje ku koncu účtovného obdobia, ktorým môže byť kalendárny rok (k 31. 12.), alebo ku koncu účtovného obdobia, ktorým je hospodársky rok (iný dátum ako k 31. 12., napr. k 31. 5. kalendárneho roka). Ak účtovná jednotka zostavuje priebežnú účtovnú závierku, napr. v prípade likvidácie alebo konkurzu, pre potreby jej zostavenia sa inventarizácia vykoná len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, t.j. na účely reálneho ocenenia majetku a záväzkov.

Inventarizáciu účtovná jednotka povinne vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Najčastejšie sa teda inventarizácia uskutočňuje k 31. decembru, ktorý je pre väčšinu účtovných jednotiek deň, ku ktorému zostavujú účtovnú závierku. Inventarizácia a inventúra (ako jej súčasť) sa teda vykonávajú raz ročne.

Prečítajte si tiež: Parkovací preukaz vs. preukaz ZŤP: Čo potrebujete vedieť

Špecifické Termíny pre Hmotný Majetok a Zásoby

Inventarizáciu hmotného majetku musia účtovné jednotky vykonať aspoň raz za štyri roky. To znamená, že ak účtovná jednotka má účtovné obdobie kalendárny rok a naposledy vykonala inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku k 31. 12. 2018, potom ďalšiu musí vykonať k 31. 12. 2022. Účtovné jednotky však môžu vykonávať inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku aj každoročne, resp. v kratších intervaloch.

Fyzickú inventúru hmotného majetku, ktorú nie je možné vykonať ku dňu zostavenia účtovnej závierky (napr. k 31. 12. kalendárneho roka), je možné vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia (t. j. od 1. 10. do 31. 12. kalendárneho roka), resp. v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia (t. j. do 31. 1. nasledujúceho kalendárneho roka). Ak účtovná jednotka má účtovné obdobie kalendárny rok a vykoná inventarizáciu napr. k 30. 11. 2022, potom stav zistený k tomuto dátumu musí upraviť o prípadné prírastky a úbytky za mesiac december tak, aby bol stav inventarizácie vykázaný aj ku dňu zostavenia účtovnej závierky, teda k 31. 12. 2022. Ak účtovná jednotka vykoná inventarizáciu hmotného majetku k 31. 1. nasledujúceho účtovného obdobia (31. 1. 2023), potom musí zistený skutočný stav upraviť o prípadné prírastky a úbytky tak, aby sa vykázal stav majetku a záväzkov k 31. 12.

Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, avšak podľa § 30 ods. 4 zákona o účtovníctve musí preukázať stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Zákonom č. 456/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve s účinnosťou od 1. 1. 2022, sa rozšírila možnosť vykonať inventarizáciu zásob aj v nasledujúcom mesiaci po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, tak ako je to umožnené pri dlhodobom hmotnom majetku (§ 30 ods. 4 zákona o účtovníctve). Teda ak účtovná jednotka nevykoná inventarizáciu zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, musí svoju poslednú inventarizáciu zásob upraviť o prírastky a úbytky tak, aby preukázala stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (aby stav zásob bol inventarizáciou overený aj ku dňu zostavenia účtovnej závierky).

Fyzickú inventúru peňažných prostriedkov v hotovosti (v eurách i v cudzej mene) musí účtovná jednotka vykonať minimálne raz za rok, a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Inventúrne Súpisy

Skutočné stavy majetku a záväzkov a vlastného imania sa zapisujú do inventúrnych súpisov. Inventúrny súpis je podrobným zoznamom jednotlivých súčastí majetku (v jednotkách množstva aj v peňažnom vyjadrení"), jednotlivých záväzkov (v peňažnom vyjadrení) a jednotlivých zložiek vlastného ima­nia (v peňažnom vyjadrení), pri ktorých sa vykonala inventarizácia. vá suma majetku, celková suma záväzkov a celková suma vlastného imania. Za každú rovnorodú skupinu majetku alebo druh záväzku sa spravidla zostavuje osobitný inventúrny súpis. Podľa potreby podniku sa vyhotovujú aj podrobnejšie inventúrne súpisy.

Prečítajte si tiež: Holandský model zdravotnej starostlivosti

Príklad: V rámci inventúrneho súpisu zásob to môže byť osobitne súpis pre materiál na sklade, nedokončenú výrobu, polotovary vlastnej výroby, tovar atď. V praxi je vhodné vypracúvať inventúrne súpisy pre každý syntetický účet. Zosumarizovaním všetkých čiastkových inventúrnych súpisov dostaneme úplný zoznam majetku, záväz­kov a vlastného imania účtovnej jednotky k určitému dňu. Inventúrny súpis v každom podniku obsahuje položky, ktoré má konkrétny podnik, v detailnom členení. V takejto podobe slúži konkrétnemu podniku ako prvotný podklad pre zostavenie súvahy (a v podstate celej účtovnej závierky). V súvahe sa informácie o majetku, záväzkoch a vlastnom imaní formalizujú podľa požia­daviek právnej úpravy. Inventúrnym súpisom sa preukazuje vecná správnosť zostavenia súvahy, t. j. preukazuje vecná správnosť účtovníctva.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva. Podľa § 31 ods. 2 písm. e) zákona o účtovníctve účtovné záznamy môžu mať podobu písomností, magnetických, optických alebo iných nosičov dát. Na základe uvedeného zastávame názor, že inventúrny súpis sa môže vyhotoviť ako elektronický účtovný záznam, ktorý musí obsahovať údaje v súlade s § 30 ods. 2 písm. a) až h) zákona o účtovníctve.

Inventarizačné Rozdiely

Ak sa pri vykonávaní inventarizácie zistí rozdiel medzi skutočným stavom a stavom v účtovníctve, vzniká inventarizačný rozdiel. V prípade, ak zistený rozdiel nemožno preukázať účtovným zázna­mom, považuje sa za inventarizačný rozdiel. Výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise.

Inventarizačné rozdiely môžu mať formu:

• Manko: Skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve.
• Prebytok: Skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve.

Dôležité je inventarizačný rozdiel zaúčtovať do toho účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a vlastného imania, aj keď je inventúra a inventarizácia vykonávaná v iný deň.

Účtovanie Inventarizačných Rozdielov

Účtovanie inventarizačných rozdielov upravuje najmä § 11 postupov účtovania, pričom niektoré špecifiká sú upravené pri jednotlivých účtových triedach (napr. pre dlhodobý majetok v § 21 ods. 8 postupov účtovania).

Daňové Hľadisko Inventarizačných Rozdielov

Pokiaľ ide o daňové hľadisko inventarizačných rozdielov, tak manká presahujúce prijaté náhrady nie sú daňovým výdavkom. Čiže napr. ak je za manko hmotne zodpovedný zamestnanec, tak v rozsahu prijatej náhrady ide o daňový výdavok a v rozsahu presahujúcom prijatú náhradu nejde o daňový výdavok. Okrem toho, manko je daňovým výdavkom len vtedy, ak ide o stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom (je potrebné mať vypracovanú smernicu) a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú hmotným majetkom na účely zákona č. 595/2003 Z. z.

Ak je predmetom prebytku zisteného pri inventarizácii daňovo odpisovaný majetok, tak tento prebytok sa zahrnie do zdaniteľných príjmov (výnosov) nie jednorazovo, ale počas doby odpisovania a vo výške daňového odpisu. V prípade prebytku daňovo odpisovaného majetku sú tak v každom roku zdaniteľné príjmy (výnosy) a daňové výdavky rovnaké, čiže vplyv na základ dane z príjmov je neutrálny.

Ak je predmetom prebytku zisteného pri inventarizácii daňovo neodpisovaný majetok, tak sa postupuje odlišne podľa sústavy účtovníctva. V jednoduchom účtovníctve prebytok neodpisovaného majetku nebude mať vplyv na základ dane z príjmov v tom účtovnom období, ku ktorému sa vykonaná inventarizácia viaže. Základ dane z príjmov tento prebytok zvýši až vtedy, keď dôjde k predaju tohto majetku.

Dôležité Aspekty Inventarizácie

• Vecná Správnosť Účtovníctva: Inventarizáciou účtovná jednotka overuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (prípadne k inému dňu), či stav majetku, záväzkov a vlastného imania v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Pri inventarizácii sa overuje vecná správnosť účtovníctva, preto pokračovaním inventúry je porovnanie skutočného stavu (zisteného inventúrou a uvedeného v inventúrnom súpise) so stavmi majetku, záväz­kov a vlastného imania zaznamenaného v účtovníctve účtovnej jednotky.

• Reálnosť Ocenenia Majetku a Záväzkov: Ďalšou dôležitou súčasťou inventarizácie je posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve. Uvedené znamená napríklad vytvoriť alebo zrušiť opravné položky k majetku, vytvoriť alebo zrušiť rezervy, odpísať majetok, upraviť ocenenie záväzkov na vyššiu sumu, upraviť ocenenie niektorých druhov majetku na reálnu hodnotu. Ak je majetok poškodený, účtovná jednotka vytvorí k nemu opravnú položku. Opravné položky sa netvoria k záväzkom.

• Interná Smernica: Inventarizácia je základom všetkých uzávierkových činností, a preto by mala byť v účtovných jednotkách organizačne upravená internou smernicou, ktorá obsahuje najmä harmonogram prác, termíny, inventúrne komisie a ich právomoc a zodpovednosť pri inventarizácii. Pri zostavovaní takejto internej smernice sa dá inšpirovať dnes už neplatnou vyhláškou FMF č. 155/1971 Zb.

• Zákaz Kompenzácie: V účtovníctve platí zákaz kompenzácie, t. j. zákaz vzájomného započítavania položiek (§ 7 ods. 5 zákona). Protichodné zistenia pri inventarizácii nemožno vzájomne kompenzovať (započítavať), lebo je to porušením zásady zákazu kompenzácie podľa § 7 ods. 5 zákona o účtovníctve.

tags: #inventarizačný #rozdiel #základné #imanie #účtovanie