
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet výšky rezervy na odchodné a odstupného, pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy a účtovné postupy. Cieľom je poskytnúť jasný a štruktúrovaný návod pre zamestnávateľov, účtovníkov a iných zainteresovaných, ako správne určiť a účtovať o týchto rezervách.
Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou. Rezervu tvorí účtovná jednotka na základe zásady opatrnosti na možné riziká a straty. Podľa zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.
Rezervy môžeme charakterizovať v súlade s ustanovením § 26 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. Rezervy plnia špecifické funkcie, ktorými sa zabezpečuje správne vykazovanie hospodárskeho výsledku. Podľa § 19 ods. 1 opatrenia MF SR č. Rezerva je záväzok predstavujúci povinnosť podnikateľa, ktorý je účtovnou jednotkou (ďalej len ÚJ), ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky ÚJ. Rezervy sa tvoria v okamihu, keď sú budúce riziká alebo straty známe na základe súčasných skutočností a je známe, kde je možné riziká očakávať.
Pre rezervy sú typické tieto znaky:
V prípade, ak by šlo o záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou, nešlo by o rezervu, ale o (bežný) záväzok. Účtovná jednotka môže tvoriť rezervy z dôvodov vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo zmlúv uzavretých s inými právnickými alebo fyzickými osobami, alebo z jej vlastného rozhodnutia. Rezervy môže tvoriť napríklad na reklamácie a záručné opravy, rekultiváciu pozemkov, prémie a odmeny zamestnancom, odstupné, nevyčerpané dovolenky, bonusy, rabaty, skontá, členské príspevky alebo aj iné riziká a straty, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou účtovnej jednotky.
Prečítajte si tiež: Všetko o disponibilnom dôchodku
Rezervy môžeme členiť z viacerých hľadísk, napríklad z hľadiska:
Najčastejšie členenie rezerv je z hľadiska času, a to delenie na:
Ďalším členením je členenie z hľadiska spôsobu účtovania rezerv, ich tvorby, použitia a zrušenia.
Z daňového hľadiska sa rezervy rozlišujú na:
Odchodné je peňažné plnenie, ktoré sa podľa § 118 ods. 2 ZP nepovažuje za mzdu. Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť zamestnávateľa, ktorá vzniká z minulých udalostí, pričom ak nie je známa výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Prečítajte si tiež: Praktické Aspekty Krycieho Príspevku
Odstupné sa vypláca zamestnancom, s ktorými zamestnávateľ skončil pracovný pomer jedným z niektorých dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 311/2001 Z. z.
Priemerný mesačný zárobok zamestnanca (ďalej priemerný zárobok) zisťuje zamestnávateľ podľa ustanovení § 134 a § 135 Zákonníka práce zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do mzdy na účely zisťovania priemerného zárobku sa nezapočítava mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. Do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezapočítava čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
Výška rezervy sa stanoví odhadom v sume, ktorú by zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi pri odchode do dôchodku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. s použitím priemerného zárobku platného k 31. 12. Pri stanovení výšky rezerv je možné vychádzať zo zohľadnenia pravdepodobnosti ich vzniku, v takom prípade by mala účtovná jednotka aplikovať tzv. očakávanú hodnotu. Vzhľadom na zvyčajne dlhodobejší charakter rezerv by sa mala uplatňovať pri určení výšky rezerv presahujúcich 12 mesiacov aj diskontná sadzba zodpovedajúca pomerom na trhu a špecifickému riziku záväzku, ktorá by zohľadnila časovú hodnotu peňazí, a to ešte pred zohľadnením vplyvu daní. Do úvahy by sa mali brať aj tie udalosti, ktorých existencia sa v budúcnosti dá očakávať s vysokou mierou pravdepodobnosti.
Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný účet nákladov, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený účet nákladov, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 549 - Iné ostatné náklady. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy.
Tvorba ostatných rezerv nie je uznaným daňovým výdavkom a do základu dane vstupuje v zmysle § 17 ods. Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezervy vytvorená, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.
Prečítajte si tiež: ÚPSVaR a miera nezamestnanosti
Na otázku, či existuje špeciálny vzorec pre tvorbu rezervy na jubilejné odmeny (podobne ako pri tvorbe rezervy na odchodné), alebo či stačí vytvoriť k 31.12. predpokladanú výšku, ktorá sa vyplatí jubilantom (v zmysle internej kolektívnej zmluvy), platí, že postup je obdobný ako pri rezerve na odchodné. Teda, k 31.12.
Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Podľa § 19 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov v znení účinnom od 1. 1. 2004, resp. § 19 ods. 2 v znení účinnom od 1. 1. 2005 vyplýva, že poistno-matematické metódy sa môžu použiť pri tvorbe rezerv podľa ods. 8 písm. s), resp. od 1. 1. 2007 podľa ods. 7 písm. s) a hodnota týchto rezerv sa upravuje na ich hodnotu v čase účtovania a vykazovania. Podľa § 19 ods. 8 písm. s), resp. od 1. 1. 2007 podľa ods. 7 písm. s) postupov účtovania sa rezervy vytvárajú na tzv. zamestnanecké požitky, t. j. Rezervy na vyplácanie odstupného postupy účtovania osobitne uvádzajú v § 19 ods. 8 písm. f), resp. od 1. 1. 2007 v § 19 ods. 7 písm. f), čo znamená, že u tejto rezervy sa nepredpokladá použitie poistno-matematických metód, resp.
Zamestnanecké požitky zamestnávateľ vypláca na základe všeobecne záväzných právnych predpisov a v zmysle kolektívnej zmluvy. Zamestnávateľ vie vopred, spravidla niekoľko rokov, pravdepodobnú sumu zamestnaneckých požitkov, ktorú bude vyplácať v nasledujúcich rokoch. Z toho dôvodu, že medzi tvorbou rezervy a skutočným použitím rezervy je dlhé obdobie, je potrebné hodnotu rezervy (t. j. sumu zamestnaneckých požitkov vyplácaných v budúcnosti, napr. v roku 2017) upraviť na hodnotu v čase účtovania a vykazovania (napr. v roku 2007). Je totiž všeobecne známe, že peniaze, ktoré sú k dispozícii v súčasnosti, majú vyššiu hodnotu ako peniaze, ktoré budú k dispozícii v budúcnosti. Veľkosť rozdielu ovplyvňuje miera inflácie.
Vzorec pre výpočet diskontovanej hodnoty:
Súčasná hodnota = Budúca hodnota / (1 + i)^nkde:
Nadväzujúc na inštitút § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami sú aj výdavky na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi. Podľa § 231 ods.
Z uvedeného vyplýva, že odstupné a odchodné je podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v plnom rozsahu výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, t. j.
Zamestnávateľ predpokladá, že v roku 2024 z dôvodu obmedzenia výroby prepustí 10 výrobných robotníkov. Má podpísanú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej bude povinný prepusteným zamestnancom vyplatiť odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce vo výške násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v závislosti od doby trvania pracovného pomeru dotknutých zamestnancov. V internom predpise o tvorbe rezerv má ustanovenú tvorbu rezervy na odstupné (bez poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ) vo výške trojnásobku priemerného platu zamestnancov v prevádzke, ktorej sa plánované prepúšťanie týka. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca predmetnej prevádzky k 31. 12.
Rezervu na odstupné k 31. 12.
Niektorí zamestnanci nevyčerpali svoju riadnu dovolenku, na ktorú im vznikol nárok v roku 2023 do konca tohto kalendárneho roka a využijú možnosť čerpania zostatku dovolenky do konca kalendárneho roka 2024. Zamestnanci majú u zamestnávateľa dohodnutý týždenný fond pracovného času 40 hodín. Zamestnávateľ vytvorí rezervu na nevyčerpané dovolenky k 31. 12. 2023 v sume, ktorú by zamestnancom poskytol za čerpanie dovolenky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. použitím ich priemerného zárobku k 31. 12. 2023. Priemerný hodinový zárobok zistený k 1. 10.
V súvislosti s účtovaním rezerv sa zmenilo od 1. 1. 2007 znenie § 19 ods.
„(8) Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 - Ostatné náklady na finančnú činnosť. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom, ako sa účtovala tvorba rezervy. Toto ustanovenie zrušilo používanie osobitných účtov nákladov, na ktorých sa tvorba rezerv účtovala do 31. 12. 2006. V prípade zániku účelu, na ktorý bola rezerva vytvorená, by mala účtovná jednotka pristúpiť k jej rozpusteniu. Použitie rezerv na účel, na ktorý boli vytvorené, sa nepovažuje za výnos, pretože nedochádza ani k zvýšeniu aktív, ani k zníženiu záväzkov.
a) najprv zaúčtuje príslušný náklad (a súčasne aj záväzok) a následne použije (zníži) rezervu súvzťažne s účtovaním na korekčnom účte k nákladom. Použitie rezerv sa od 1. 1. 2007 neúčtuje do výnosov na osobitné výnosové účty pre zúčtovanie rezerv. Podľa úpravy v § 19 ods. 8 Postupov účtovania v PÚ rezerva na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet ku ktorému záväzok prislúcha.
Ako vidieť z tabuľky, podľa súčasného aktuálneho znenia Postupov účtovania sa rozlišuje účtovanie použitia rezervy a zrušenia nepotrebnej rezervy. Pri použití a zrušení rezerv vytvorených v roku 2006 sa v účtovnom období od 1. 1. 2007 postupuje podľa § 86e, ktorý bol doplnený do prechodných a záverečných ustanovení opatrenia č. 1. Toto opatrenie sa prvýkrát použije pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí po 1. 2. Vytvorené opravné položky pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí po 1. januári 2007, sa zúčtujú podľa § 18 v znení účinnom po 1. 3. Vytvorené rezervy pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí po 1. januári 2007, sa použijú a zrušia podľa § 19 ods. 8 v znení účinnom po 1. Z bodu 3. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že použitie a zrušenie rezerv na náklady, tvorba ktorých bola účtovaná do konca roka 2006 na účelové účty rezerv, sa bude od 1. 1. 2007 účtovať spôsobom platným od 1. 1. 2007.
Tieto rezervy sú súčasťou výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pre účely stanovenia základu dane podľa § 20 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z.
Tvorba dlhodobej zákonnej rezervy na skládky odpadov podľa zákona č. 223/2001 Z. z.
Tvorba tejto rezervy nadväzuje na povinnosť uloženú výrobcom elektrozariadení zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s elektroodpadom (táto povinnosť bola uložená v súvislosti so zmenou a doplnením zákona č. 223/2001 Z. z. Elektrozariadenia predané po 13. auguste 2005 majú obsahovať informáciu pre spotrebiteľa o výške recyklačného poplatku, ktorý bude súčasťou elektrozariadenia, ktoré spotrebiteľ uhradí už pri jeho kúpe. Tento recyklačný poplatok je súčasťou ceny elektrozariadenia, a to aj v prípade, ak by mal pokrývať náklady na likvidáciu zariadení predaných pred 13. 8. Tento recyklačný poplatok slúži na úhradu nákladov na likvidáciu takéhoto tovaru po uplynutí doby životnosti a subjekty, ktoré majú zabezpečiť likvidáciu takéhoto tovaru, majú výdavky spojené s touto povinnosťou až v tom momente, keď sa zakúpený výrobok stane odpadom. Znamená to, že výdavky nevznikajú v období, kedy bol výrobok zakúpený, ale vtedy, keď sa stane odpadom. K 31. Ako je z prehľadu zrejmé - daňovník zabezpečujúci likvidáciu elektrozariadení až do roku 2008 bude rezervu iba tvoriť.
V predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach naša spoločnosť vytvárala rezervu na opravy hmotného majetku, a to naposledy v roku 2003. K 31. 12. 2003 sme mali v účtovníctve evidovaný zostatok rezervy na opravu hmotného majetku vo výške 15 mil. Sk, pričom plánované použitie tejto rezervy bolo nasledovné: v roku 2004 - 2 mil. Sk, v roku 2005 - 3 mil. Sk, v roku 2006 - 3 mil. Sk, v roku 2007 - 3 mil. Sk, v roku 2008 - 1 mil. Sk, v roku 2009 - 2 mil. Sk a v roku 2010 - 1 mil. Sk. Ako máme nakladať s týmito rezervami v roku 2004? Je možné použiť takto nerozdelený zisk na účte 428 na výplatu podielov na zisku alebo dividend?
Uvedený problém rieši zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v úzkej súčinnosti s ďalšími zákonmi a predpismi, ako sú zákon č. 431/2002 Z. z. V prvom rade si musíte uvedomiť, že od 1. 1. Podľa ustanovení § 19 ods. 18 Postupov účtovania pre podnikateľov rezervy na opravu hmotného majetku sa nevytvárajú už od 1. 1. 2003, ale prechodné a záverečné ustanovenia Postupov účtovania v § 86 ods. 1 písm. r) dovolili tvoriť túto rezervu aj v roku 2003, pričom účtovná jednotka bola povinná k 1. 1. 2004 počiatočný stav účtu 451 - Rezervy zákonné zaúčtovať v prospech účtu 428.
Otázka výplaty podielov na zisku alebo dividend z takto vytvoreného nerozdeleného zisku v ďalších zdaňovacích obdobiach je pomerne zložitá a nie je na ňu ani v ekonomickej pospolitosti rovnaký názor. Podľa jednej skupiny sa takto vytvorený nerozdelený zisk zaúčtovaný na účte 428 nesmie používať na výplatu podielov na zisku alebo dividend. Vychádzajúc z oboch názorov je treba podotknúť, že v oboch prípadoch je potrebné vychádzať z princípu opatrnosti a zo samozrejmosti, že daňovník musí mať k výplate potrebné finančné prostriedky. Avšak podľa ustanovení Obchodného zákonníka môže k výplate podielov na zisku spoločníkom obchodnej spoločnosti, resp.
V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že účtovanie o zákonných rezervách bude mať vplyv na výšku vykazovaného výsledku hospodárenia, ale aj na výšku základu dane. Uvedené si vysvetlíme v nasledujúcom príklade (pričom budeme abstrahovať od viacerých účtovných prípadov a dôraz budeme klásť na zaúčtované rezervy. 710 - Účet ziskov a strát od 1. 1. 2007 do 31. 12. Spolu účt. Spolu účt. V prípade zákonných rezerv nevstupuje do výpočtu základu žiadna zložka ako pripočítateľná, resp. odpočítateľná položka, pretože zákonné rezervy sú účtované na účty záväzkov, resp.
Zrušenie nepoužitej rezervy priamo na účet nákladov (buď na stranu D - v prípade, že vytvorená rezerva bola vyššia, resp. na stranu MD, v prípade, že vytvorená rezerva bola nižšia ako rezerva použitá). Do daňového priznania vstupuje iba suma zrušenej zákonnej rezervy z roku 2004, podľa plánu opráv a situácie, ktorá bola pre tento druh operácie v danom období platná. P. Daň sa zaúčtuje na podklade vystaveného interného účtovného dokladu, ku ktorému sa ako príloha priloží výpočet dane podľa činnosti a daňové priznanie. Zaúčtuje sa definitívna daň, t. j. daň po úľavách a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí, ktorá je uvedená v r. 800 daňového priznania a ktorá v súhrne za obidve činnosti predstavuje daňový záväzok na účte 341. Po zohľadnení zaplatených alebo zrazených preddavkov na daň výsledná suma uvedená na r. 900 alebo 901 daňového priznania predstavuje nedoplatok alebo preplatok dane, ktorá musí byť totožná so zostatkom účtu 341.