
Daň z príjmu je povinnosť, ktorej čelia všetky ekonomicky aktívne fyzické osoby. Na Slovensku sa podnikatelia, ktorí majú firmu (napríklad s.r.o.), platia dane ako právnické osoby. Hlavnou daňou, ktorú platia, je daň z príjmu právnických osôb. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako sa vypočítava daň z príjmu fyzických osôb, s dôrazom na praktické aspekty a legislatívny rámec.
Daň z príjmov fyzických osôb (FO) je daň, ktorú daňovník každoročne odvádza štátu. Sadzba dane z príjmov FO je 15 %, 19 % alebo 25 %. Povinnosť platby dane z príjmov sa týka všetkých ekonomicky aktívnych fyzických osôb s trvalým pobytom, bydliskom alebo obvyklým zdržiavaním sa v Slovenskej republike, resp. aj iných fyzických osôb pokiaľ ide o ich príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Z legislatívneho hľadiska daň z príjmov upravuje zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), v ktorom okrem iného nájdeme aj definíciu toho, čo je predmetom dane z príjmov u fyzických i právnických osôb.
Podľa zákona o dani z príjmov sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb všetky príjmy daňovníka, či už zo zamestnania, alebo z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Počítajú sa pritom všetky príjmy získané z činností na území Slovenskej republiky aj v zahraničí.
Základ dane je rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami spojenými s podnikaním. Na určenie základu dane existujú dve možnosti:
V súvislosti s úpravami výsledku hospodárenia na základ dane zohrávajú kľúčovú úlohu tzv. daňové náklady. Sú to také náklady, ktoré si môže podnikateľ odpočítať od svojich výnosov pri výpočte dane. Zjednodušene povedané, čím viac daňových výdavkov podnikateľ preukáže, tým nižšiu daň zaplatí. Nie všetky náklady však daňový zákon uzná - niektoré musia byť z výpočtu vylúčené. daňovo neuznateľné (napr. Uplatňovanie daňových výdavkov je úzko naviazané na samotný predmet podnikania. Pri uskutočnenej daňovej kontrole správca dane preveruje skutočnosti súvisiace so správnym určením základu dane, uplatnenie daňových výdavkov v správnej výške a v správnom rozsahu.
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Základ dane z príjmov fyzických osôb možno znížiť o nezdaniteľné časti základu dane. Patria sem:
Ďalej si môžete uplatniť daňové zvýhodnenia, teda daňové bonusy, ktoré neznižujú základ dane, ale už samotnú vypočítanú daň z príjmov. Pre rok 2023 je daňový bonus na vyživované dieťa 50 eur mesačne, ak dieťa dovŕšilo 18 rokov veku a 140 eur mesačne, ak dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku (za mesiace január až apríl sa na dieťa do 18 rokov veku mohol uplatniť daňový bonus len vtedy, ak sa na toto dieťa neposkytovala dotácia na stravovanie).
Daňovník si však môže uplatniť nárok na daňový bonus na dieťa najviac do výšky ustanoveného percenta úhrnu základu dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nasledovne:
Daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie je vo výške 50 % zo zaplatených úrokov z úveru na bývanie (najviac však do výšky 400 eur ročne) vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur. Daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie je možné si uplatňovať počas prvých piatich rokov úročenia úveru na bývanie. Na jeho uplatenie je potrebné pri podaní žiadosti o úver na bývanie splniť podmienku veku a podmienku príjmu.
Sadzba dane z príjmov fyzických osôb je:
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Pre lepšie pochopenie si prejdeme praktický príklad výpočtu dane z príjmu pre SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba), ktorá si uplatňuje paušálne výdavky a má jedno dieťa:
Ak vám vychádza posledná známa daňová povinnosť (daň z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti pri použití sadzby dane 19 %) vyššia ako 5 000 eur, musíte od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania platiť preddavky na daň z príjmov. Úhrada dane sa tak rozloží do splátok v priebehu roka.
Za zamestnancov daň z príjmov rieši zamestnávateľ, ktorý im preddavok na daň z príjmov strháva zo mzdy, ako podnikatelia si musíte platenie dane strážiť sami. Slúži na to priznanie k dani z príjmov, ktoré sa podáva raz ročne. Termín pre podanie priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2023 je do 2. apríla 2024. Pokiaľ budete mať lehotu na podanie daňového priznania predĺženú, lehota bude do 1. júla 2024. V prípade, že budete mať aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môžete si lehotu predĺžiť až do 30. septembra 2024.
V súčasnosti sa veľa daňovníkov zaoberá problematikou zdanenia svojich príjmov. Jednou z prvých otázok, ktoré musí podnikateľ riešiť je to, aké druhy príjmov dosiahol a akým spôsobom si vypočíta jednotlivé čiastkové základy dane. Ak porovnáme právnu úpravu pre stanovenie základu dane (ďalej jen „ZD“) fyzických osôb s právnou úpravou právnických osôb (obchodných spoločností), zistíme, že stanovenie ZD je pri fyzických osobách pomerne zložitejšie. Hlavným dôvodom je tá skutočnosť, že zatiaľ čo právnické osoby majú iba jeden všeobecný ZD, fyzická osoba môže mať celkový základ dane tvorený až z piatich čiastkových základov dane. Základ dane je čiastka, o ktorú zdaniteľné príjmy dosiahnuté daňovníkom v zdaňovacom období (kalendárny rok), presahujú daňové výdaje. S pojmom základ dane úzko súvisí tiež pojem daňová strata. Pozorní čitatelia si iste všimli, že vyššie boli použité pojmy zdaniteľný príjem a daňový výdavok. Je to dôležité vymedzenie, lebo nie každý príjem a nie každý výdavok ovplyvňuje ZD. O tom, či ide o zdaniteľný príjem alebo daňový výdavok rozhodujú rôzne ustanovenia zákona o dani z príjmu (ďalej len „ZDP“) a to na rozličných miestach. Niekedy sa daňovníci mylne domnievajú, že zdaniteľné príjmy sú iba príjmy v peňažnej forme. Je nutné upozorniť, že okrem peňažných príjmov môžu byť zdaniteľnými príjmami aj nepeňažné príjmy (napr. Podľa ZDP však niektoré príjmy skutočne do ZD nevstupujú.
Daňovník zahrnie do základu dane aj príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou, považovať za preddavok na daň a daňovník sa rozhodne takto vybranú daň zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) ide len o príjmy dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov (podľa § 43 ods. 6 písm. Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Základom dane je príjem zo závislej činnosti vymenovaný v §5 ods. 1, 2 a 3 ZDP. Ide o peňažné aj nepeňažné príjmy, ktoré pre zjednodušenie môžeme chápať ako príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, v ktorom je daňovník povinný dodržiavať pokyny zamestnávateľa, tzv. Čiastkový základ dane zo závislej činnosti nemôže byť znížený o prípadnú stratu. Ďalšou špecifickosťou týchto príjmov je to, že pri ostatných príjmoch rozhoduje skutočný okamih kedy je príjem inkasovaný, no pri príjme zo závislej činnosti platí výnimka. Pokiaľ sú príjmy reálne pripísané na účet zamestnanca do 31. januára nasledujúceho roku, stále ide o príjmy predchádzajúceho roku, za ktorý boli dosiahnuté. Klasickým príkladom je mzda za december 2022, ktorá je vyplatená až v januári 2023.
Pri stanovení ZD možno od príjmov zo samostatnej činnosti odpočítať buď preukázateľné výdavky, alebo môžu byť výdavky uplatnené v paušálnej výške, až do 60% z dosiahnutých príjmov, avšak maximálne 20 000 € za zdaňovacie obdobie. Pri uplatnení paušálnych výdavkov nie je možné vykázať stratu. K paušálnym výdavkom je povolené pripočítať aj zaplatené poistné na sociálne poistenie a preddavky na zdravotné poistenie za zdaňovacie obdobie. U spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je súčasťou čiastkového ZD pomerná časť základu dane alebo daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti. Pri príjmoch z prenájmu podľa §6 ods. Pri príjmoch z prenájmu je možné oslobodiť príjem do výšky 500 € a nezdaniť ho. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu túto sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad sumu 500 €. Oslobodenie príjmov od dane do výšky 500 € možno uplatniť iba raz. Pri príjme podľa §6 ods. 1 a 2 môže daňovník dosiahnuť daňovú stratu, okrem príjmu z prenájmu podľa §6 ods.3 a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa §6 ods.4. Stratu z minulých rokov môže fyzická osoba uplatniť v danom roku, za ktorý podáva daňové priznanie. Stratu z aktuálneho roka je možné uplatniť v nasledujúcich štyroch zdaňovacích obdobiach, a to rovnomerne. Platí to pre straty od roku 2016 do roku 2019. Od 1.1.2020 platí, že daňovú stratu môže živnostník odpočítať nasledujúcich päť rokov, avšak len do výšky 50% z čiastkového základu dane.
Osobitný ZD z príjmu z kapitálového majetku nemôže vykázať stratu.
Pri príjmoch z kapitálového majetku sa vo väčšine prípadov uplatňuje zrazenie dane zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. V prípade, že je zrážková daň vykonaná platiteľom, napr.
Pokiaľ daňovník nezaradí nejaký druh príjmu do predošlých čiastkových ZD, ide o tzv. ostatné príjmy. Pre stanovenie ZD pri ostatných príjmoch platí, že výdavky na dosiahnutie príjmu nemôžu byť väčšie než dosiahnuté príjmy, tzn. V prípade ostatných príjmov podľa § 8 ods. 1 písm.
Je pochopiteľné, že ste zúfalá, ak vaša účtovníčka nie je nápomocná. Samovzdelávanie je skvelý prístup, ale je dôležité mať prístup k jasným a zrozumiteľným informáciám. Nebojte sa hľadať odpovede na svoje otázky a získať kontrolu nad svojimi financiami.
Súčet čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo závislej činnosti), ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11), a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 (základ dane zistený z tzv. aktívnych príjmov, t. j.
Možno aj vám napadne myšlienka, prečo to štát tak komplikuje a prečo sa jednoducho nezaplatí daň len z dosiahnutého zisku teda z dosiahnutého hospodárskeho výsledku. chrániť štátny rozpočet pred neoprávneným znižovaním základu dane.
Ako sa vo výpočte dane z príjmov dáva do súvislosti nezdaniteľná čiastka dane? Na potvrdení od zamestnávateľa sú tieto čísla v II. 01 Úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov, tzn. 03 čiastkový základ dane, základ dane, ktorý dostane po odpočítaní zaplateného poistného od hrubého príjmu, tzn. I. II. Výpočet 4000-250-200 = 3550 - nezdaniteľná časť 5 753,79 = vychádza záporné číslo, tzn. 09. 02. 19. 01. 18. 09.