Zabezpečený veriteľ: Definícia, práva a postavenie v konkurznom konaní

Článok sa zameriava na definíciu zabezpečeného veriteľa, jeho práva a postavenie, najmä v kontexte konkurzného konania a osobného bankrotu na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s ohľadom na aktuálnu legislatívu a súvisiace právne inštitúty.

Kto je veriteľ?

Veriteľ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má voči inej osobe (dlžníkovi) pohľadávku, teda nárok na plnenie. Príkladom je situácia, keď požičiate kamarátovi peniaze - vy ste veriteľ a on dlžník. Medzi typických veriteľov patria:

• Dodávateľ, ktorý vystavil faktúru a čaká na platbu.
• Banka, ktorá poskytla úver.
• Zamestnanec, ktorému firma dlhuje mzdu.

Veriteľ má právo žiadať od dlžníka splnenie dlhu. Ak dlžník neplní, veriteľ má právo na úrok z omeškania a právo vymáhať dlh súdnou cestou (žaloba, exekúcia). V bežnom živote a podnikaní sa často nachádzame v oboch pozíciách - ako veritelia voči svojim zákazníkom a ako dlžníci voči svojim dodávateľom.

Zabezpečený veriteľ: Definícia a význam

Zabezpečený veriteľ je veriteľ, ktorého pohľadávka je zabezpečená majetkom dlžníka. Najčastejším spôsobom zabezpečenia je záložné právo, ale existujú aj iné formy zabezpečenia.

Záložné právo je prostriedok zabezpečenia pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva (napr. úveru) tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Takýmto predmetom záložného práva (zálohom) je napr. dom, byt, či iná nehnuteľnosť.

Prečítajte si tiež: Ako sa rozhodnúť pri spotrebiteľskom úvere

Formy zabezpečenia pohľadávky

Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria:

• Záložné právo
• Ručenie
• Zmluvná pokuta
• Prevod práv
• Postúpenie pohľadávky
• Výhrada vlastníctva
• Rôzne druhy akreditívov
• Zmenka

Je na rozhodnutí veriteľa, aký inštitút, resp. akú kombináciu inštitútov si zvolí s ohľadom na bonitu dlžníka, prípadne tretích osôb. Tomuto rozhodnutiu by mala predchádzať dôkladná analýza a komplexné posúdenie nielen z hľadiska právneho, ale aj ekonomického, účtovného či daňového.

Záložné právo: Podrobný pohľad

Platná právna úprava záložného práva historicky nadväzuje na úpravu z roku 1811 a na Občiansky zákonník z roku 1950. Základom pre platnú právnu úpravu záložného práva v našom právnom poriadku sa stala novela Občianskeho zákonníka, zákon č.

Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že v zásade pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci. Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa, čo znamená, že pokiaľ záložné právo platne vzniklo, v zásade pôsobí proti každému vlastníkovi zálohu. Na nadobúdateľa zálohu zaťaženého záložným právom prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ musí strpieť výkon záložného práva.

Samozrejme, ako každé pravidlo, aj toto má svoje výnimky. Záložné právo totiž nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani vtedy, ak bol nadobúdateľ v čase prevodu alebo prechodu zálohu dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh, ktorý nie je zaťažený záložným právom.

Prečítajte si tiež: Dôsledky Reštrukturalizácie pre Veriteľa

Z akcesorickej povahy záložného práva potom vyplýva, že zmluvné záložné právo vznikne platne len v prípade, že platne vznikla pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje. Pokiaľ zanikne zabezpečená pohľadávka, zanikne tiež záložné právo. So zabezpečenou pohľadávkou nie je možné nakladať samostatne, pri jej postúpení prechádza na postupníka tiež záložné právo.

Záložné právo plní funkciu preventívnu (zabezpečovaciu). Za týmto účelom je záložný veriteľ oprávnený mať založenú hnuteľnú vec u seba, dať ju do úschovy alebo vyznačiť záložné právo v príslušnej evidencii, príp. priamo na veci. Zabezpečovacia funkcia končí okamihom splatnosti pohľadávky, ktorej splnenie bolo zabezpečené. V okamihu, keď sa pohľadávka záložného veriteľa stala splatnou a nebola riadne a včas uspokojená, nastupuje uhradzovacia funkcia záložného práva.

Predmetom záložného práva môžu byť tie veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právnych vzťahov všeobecne, pokiaľ s týmito vecami je možné voľne disponovať a nie je to vylúčené zákonom alebo samotnou povahou veci.

Obsahom záložného práva je súbor práv a povinností subjektov právneho vzťahu.

Záložné právo pred splatnosťou pohľadávky - záložca môže záloh používať obvyklým spôsobom, samozrejme s výnimkou práva scudziť záloh a je zaviazaný zdržať sa všetkých úkonov (okrem bežného opotrebenia), ktorými by zmenšil hodnotu zálohu - ak zmluva neurčuje niečo iné. V prípade, že zálohom je hnuteľná vec a táto bola odovzdaná záložnému veriteľovi, je povinný záloh chrániť pred jeho poškodením, stratou, zničením. Porušenie tejto povinnosti by zakladalo jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu. Pokiaľ záložnému veriteľovi vzniknú v súvislosti s opatrovaním a ochranou zálohu náklady, má právo voči záložcovi na ich náhradu v rozsahu účelne a nevyhnutne vynaloženom. Právo na užívanie zálohu má záložný veriteľ iba vtedy, ak s tým záložca výslovne súhlasil.

Prečítajte si tiež: Získajte spotrebiteľský úver zabezpečený autom

Záložné právo po splatnosti pohľadávky - základným právom záložného veriteľa je právo začať výkon záložného práva, pokiaľ jeho pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená. Záložný veriteľ má právo uspokojiť sa spôsobom dohodnutým v zmluve alebo predať záloh na dražbe podľa osobitného predpisu (zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Záložný veriteľ má oznamovaciu povinnosť voči záložcovi a dlžníkovi (pokiaľ sú to rozdielne subjekty), ako aj povinnosť registrácie začatia výkonu záložného práva do registra záložných práv v prípade, ak ide o záložné právo registrované v tomto registri. Záložca (resp. dlžník) nesmie následne previesť vlastnícke právo k zálohu na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa.

Zákon stanovuje 30-dňovú lehotu - ktorá začína plynúť od oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi (a dlžníkovi) - po uplynutí ktorej môže záložný veriteľ predať záloh dohodnutým spôsobom. V prípade, že záložné právo je registrované v registri záložných práv, plynie táto 30-dňová lehota najneskôr od registrácie oznámenia o začatí výkonu záložného práva v registri záložných práv. Určenie spôsobu výkonu záložného práva prináleží záložnému veriteľovi.

Záložný veriteľ môže aj počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu a predať záloh na dražbe alebo sa domáhať uspokojenia prostredníctvom predaja zálohu podľa osobitných zákonov. Po predaji zálohu má záložný veriteľ vo vzťahu k záložcovi opätovne oznamovaciu povinnosť a písomne ho informuje o podrobnostiach predaja (najmä o hodnote výťažku, vynaložených nákladoch, použití dosiahnutého výťažku).

Poradie záložného práva má význam vtedy, ak na tom istom zálohu viazne viac záložných práv a voči zálohu je oprávnených viac záložných veriteľov, resp. záloh slúži na zabezpečenie viacerých pohľadávok toho istého záložného veriteľa. Poradie záložného práva sa určuje podľa doby jeho vzniku. Zákon pripúšťa aj dohodu záložných veriteľov o poradí záložných práv, pokiaľ sa na tom dohodnú všetci zúčastnení záložní veritelia.

Oznamovacia povinnosť záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva sa v prípade existencie viacerých záložných práv vzťahuje aj na ostatných záložných veriteľov, ktorí majú prednostné poradie pred konajúcim záložným veriteľom. Osobitné postavenie má tzv. „prednostný záložný veriteľ“. Je ním záložný veriteľ, ktorého záložné právo je registrované ako prvé v poradí. Pri výkone záložného práva zo strany prednostného záložného veriteľa sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.

V prípade, že záložné právo vykonáva záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, záloh sa prevádza zaťažený záložným právom zriadeným v prospech prednostného záložného veriteľa, ako aj záložných veriteľov predchádzajúcich konajúceho záložného veriteľa. Nadobúdateľ zálohu v takomto prípade má právo byť informovaný o zaťažení prevádzaného zálohu.

Zánik záložného práva nastáva najmä:

• zánikom zabezpečenej pohľadávky
• zánikom predmetu zálohu
• vrátením zálohu záložcovi
• vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom
• uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené
• iným spôsobom dohodnutým v zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu

Práva zabezpečeného veriteľa v konkurznom konaní

V prípade konkurzu má zabezpečený veriteľ špecifické postavenie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) upravuje, ktoré nároky zostávajú veriteľovi zachované aj napriek oddlženiu dlžníka. Medzi takéto pohľadávky patria aj zabezpečené pohľadávky (napr. záložným právom) v rozsahu, v ktorom sú kryté hodnotou zálohu - nehnuteľnosti.

Zabezpečený veriteľ má možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku spolu so zabezpečovacím právom do konkurzu. Ak tak neurobí, môže sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva (napr. zálohu - nehnuteľnosti) a zo žiadneho iného majetku dlžníka.

Majetok zabezpečený záložným právom podlieha konkurzu iba v prípade, ak sa zabezpečený veriteľ do konkurzu prihlási. Takýto veriteľ musí mať tzv. „prednostné“ postavenie (napr. zapísané záložné právo na liste vlastníctva v prvom poradí). Ak ho nemá, tak majetok bude v konkurze speňažovaný iba v prípade, ak hodnota majetku bude postačovať na uspokojenie aj prednostného zabezpečeného veriteľa a aj toho neskoršieho veriteľa.

Osobný bankrot a zabezpečený veriteľ

V prípade osobného bankrotu sú rozhodujúce záložné práva, nie exekučné záložné práva. Exekučné záložné práva totižto vyhlásením konkurzu zanikajú.

Ak má dlžník v osobnom bankrote nehnuteľnosť, na ktorej viazne záložné právo veriteľa, ktorý mu poskytoval úver, veriteľ so záložným právom má možnosť prihlásiť svoju pohľadávku do osobného bankrotu. Ak tak neurobí, tak si môže nehnuteľnosť speňažiť sám a uspokojiť si svoju pohľadávku mimo osobného bankrotu.

Nová právna úprava oddlženia

Súčasná právna úprava oddlženia je postavená najmä na koncepcii "Fresh Start" (FS) a teda každému oddlženiu fyzickej osoby musí predchádzať (úplná) likvidácia jeho majetkovej podstaty. Túto likvidáciu potom nasleduje ešte trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník v prospech veriteľov odvádza časť svojich príjmov (prvok "No Fresh Start" (NFS)).

Návrh zákona zavádza a oddeľuje oba koncepty - NFS aj FS. Pri oboch navrhovaných spôsoboch riešenia úpadku sa zavádzajú opatrenia proti zneužívaniu oddlženia.

Návrh zákona v zásade ponecháva zabezpečené pohľadávky „bokom“ a umožní uplatniť inštitúty dohôd medzi záložným veriteľom a dlžníkom. Oddlženiu (účinku nevymáhateľnosti) budú podliehať v zásade všetky pohľadávky veriteľov, ktoré si prihlásili do konania, alebo ktoré si do konania prihlásiť mohli s výnimkami vyváženými pomerovaním s inými záujmami.

V riešení úpadku dlžníka konkurzom sa uplatní „nový“ koncept nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Obydlie sa na účely tohto inštitútu vymedzuje ako obývateľná vec, ktorú dlžník v návrhu na vyhlásenie konkurzu ako svoje obydlie označil.

Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa o oddlžení rozhodne ihneď pri vyhlásení konkurzu alebo v rozhodnutí o určení splátkového kalendára. Tiež sa na rozdiel od súčasného právneho stavu už pri vyhlásení konkurzu alebo v rozhodnutí o určení splátkového kalendára spresní, ktorých nárokov sa oddlženie týka.

tags: #zabezpečený #veriteľ #definícia