Zabezpečený Veriteľ v Reštrukturalizácii: Podmienky a Dôsledky

Reštrukturalizácia je proces, ktorý umožňuje dlžníkovi riešiť svoju finančnú situáciu a zároveň chráni záujmy veriteľov. V tomto procese zohrávajú kľúčovú úlohu zabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené majetkom dlžníka. Tento článok sa zameriava na postavenie zabezpečeného veriteľa v reštrukturalizácii, jeho práva a povinnosti, a tiež na podmienky, za ktorých môže byť jeho zabezpečenie dotknuté.

Prihlásenie Pohľadávky a Dôsledky Neprihlásenia

Zabezpečenie Poskytnuté Tretími Osobami

Podľa § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak si veriteľ v reštrukturalizácii riadne a včas neprihlási svoju pohľadávku, jej zabezpečenie poskytnuté tretími osobami ostáva procesom reštrukturalizácie absolútne nedotknuté. To znamená, že ak je pohľadávka zabezpečená majetkom osoby, ktorá nie je dlžníkom v reštrukturalizácii, veriteľovo právo na toto zabezpečenie nie je ohrozené, aj keď si pohľadávku neprihlási.

Zánik Práva Vymáhať Pohľadávky

Zverejnenie reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku má významné právne účinky. Zabezpečovacie práva zriadené na majetku reštrukturalizačného dlžníka, ktoré zabezpečujú pohľadávku tretej osoby, zostávajú účinnosťou reštrukturalizačného plánu nedotknuté, ak zabezpečený veriteľ nevyslovil súhlas, aby sa jeho právne postavenie riešilo v reštrukturalizačnom pláne.

Popretie Pohľadávky a Incidenčné Konanie

Dôvody Prieskumu Popretej Pohľadávky

Súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave. Prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky. Po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.

Predmet Incidenčného Konania

Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je preskúmanie opodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo neexistuje. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú.

Prečítajte si tiež: Ako sa rozhodnúť pri spotrebiteľskom úvere

Osobitné Situácie

Zahraniční Veritelia

Zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky prihlasovať do reštrukturalizačného konania nielen podľa čl. 55 nariadenia o insolvenčnom konaní, ale aj podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie. Zahraničný veriteľ si môže vybrať, či podá prihlášku v reštrukturalizačnom konaní podľa lex fori concursus (podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie), ktorým je slovenský právny poriadok (teda podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo podľa nariadenia o insolvenčnom konaní. Ak sa zahraničný veriteľ rozhodne prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania podľa lex fori concursus prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bol riadne vyplnený, autorizovaný a následne doručený správcovi, tak potom túto prihlášku nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkami (zahraničnými veriteľmi) na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z.

Zmena Osoby Veriteľa

Ak dôjde k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky prihlásenej do konkurzu, postupník sa stáva účastníkom konkurzného konania až právoplatnosťou uznesenia o potvrdení prevodu pohľadávky na postupníka podľa § 25 ods. 5 zákona o konkurze. Od tohto momentu je postupník ako nový veriteľ oprávnený vykonávať procesné práva v konkurznom konaní. Takýmto právom je aj podanie námietky poradia pohľadávky v konkurznom konaní podľa § 96 ods. 3 zákona o konkurze proti oddelenej podstate. Pokiaľ došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky a príslušný súd nerozhodol o potvrdení prevodu pohľadávky, aktívne vecne legitimovaný na podanie námietky poradia pohľadávky proti oddelenej podstate je postupca ako pôvodný zabezpečený veriteľ.

Spriaznená Osoba

Existencia spriaznenosti či nespriaznenosti konkrétneho veriteľa nie je vždy nesporná, preto nie je možné prisvedčiť názoru konkurzného súdu, že na jej ustálenie nie je potrebné žiadne rozhodnutie a postačuje procesný úkon, prostredníctvom ktorého sa dotknutému veriteľovi neumožnení hlasovať na schôdzi veriteľov, resp. konštatovanie spriaznenosti uskutočnené správcom (napriek tomu, že v posudzovanom prípade v zozname pohľadávok táto skutočnosť nie je uvedená). Ak by sa ústavný súd stotožnil s názorom konkurzného súdu o tom, že správca takýmto postupom nepochybil, malo by to za následok vytvorenie stavu, kedy by ústavný súd odobril odňatie práva veriteľa a spravodlivý proces, pretože takýto veriteľ by bol bez rozhodnutia súdu jednak vylúčený z vplyvu na priebeh daného konkurzného konania a jednak by sa tým významným spôsobom ovplyvnilo aj uspokojenie jeho pohľadávky. Takýto úkon správcu by navyše nemusel vychádzať zo správneho vyhodnotenia otázky spriaznenosti, čo odňatie práva na spravodlivý proces ešte viac zvýrazňuje.

Vylučovacia Žaloba a Ochrana Majetku

Ochrana Proti Neoprávnenému Zahrnutiu Majetku

Vylučovaciu žalobu je potrebné odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriacej do konkurznej podstaty.

Účinky Insolvenčného Konania v Medzinárodnom Kontexte

Účinky Medzi Členskými Štátmi

Insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto rozhodujúcim právom sa tiež riadia aj účinky insolvenčného konania. Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takéto súdne konanie prebieha (lex fori processus). Ak súdne konanie, ktorého predmetom je majetok podliehajúci insolvenčnému konaniu, prebieha v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie sa nebudú spravovať podľa legis fori concursus, ale budú sa riadiť právnym poriadkom členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie (lex fori processus). Právo členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie, upravuje, či sa dané konanie preruší, zastaví alebo sa v ňom pokračuje. Tieto kolízne normy majú platiť pre hlavné insolvenčné konanie, ako aj pre vedľajšie insolvenčné konania.

Prečítajte si tiež: Získajte spotrebiteľský úver zabezpečený autom

Rozhodovanie o Oddlžení a Poctivý Zámer Dlžníka

Poctivý Zámer Dlžníka

Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu.

Rôzne Účinky Rozhodnutí Súdu

Rozličné Účinky Rozhodnutí

Rozhodnutie všeobecného súdu preskúmavané v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže porušovať základné práva a slobody jedného účastníka konania, no voči inému účastníkovi môže byť z hľadiska jeho základných práv a slobôd úplne bezvadné. Jeden a ten istý rozhodovací proces totiž môže slúžiť ako prostriedok ochrany viacerých hmotných práv, a preto rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré je nezákonné alebo je výsledkom ústavne nekonformného výkladu, sa môže negatívne dotknúť hmotného práva určitého účastníka konania, hoci iné hmotné právo iného účastníka zostane celkom intaktné.

Reťazenie Schôdzí Veriteľov a Konverzia Konania

Konverzia Reštrukturalizácie na Konkurz

Konverzia reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie a následný konkurz predstavuje ústavne relevantný determinant kvality základného práva dlžníka ako účastníka reštrukturalizačného konania na súdnu ochranu. Z dvoch ťažiskových právom aprobovaných spôsobov riešenia úpadku dlžníka podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda z konkurzu a reštrukturalizácie, je pre dlžníka šetrnejším práve reštrukturalizácia. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi (nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv; § 114 ods. 1 písm. b) a c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii], čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu (I. ÚS 200/2011). Nemožno teda porovnávať podobu súdnej ochrany poskytovanej dlžníkovi v procese reštrukturalizácie na jednej strane a v procese likvidačného konkurzu na strane druhej. Všeobecný súd je tak povinný skúmať splnenie podmienky pre využitie právomoci podľa § 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii so zreteľom na rozdielnosti, ktoré z každého z dvoch základných spôsobov riešenia úpadku dlžníka vyplývajú, ale aj so zreteľom na požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi právom chránenými záujmami dlžníka a právom chránenými záujmami jeho veriteľov (m. m. III. ÚS 72/2010). Formulovaná požiadavka spravodlivej rovnováhy v procese poskytovania súdnej ochrany dlžníkovi na jednej strane a veriteľom na strane druhej súvisí podľa názoru ústavného súdu v posudzovanom prípade aj s príkazom rešpektovať už konštatovaný šetrnejší charakter reštrukturalizácie voči dlžníkovi. Okresný súd pri posudzovaní naplnenia dôvodu podľa § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol povinný v medziach príslušnej zákonnej regulácie uprednostniť zachovanie reštrukturalizačného režimu na úkor likvidačného režimu konkurzu. Pravdaže, ústavný súd tu zdôrazňuje podmienku „v medziach príslušnej zákonnej regulácie“, pretože sa stotožňuje s názorom okresného súdu o prísnosti dôvodov konverzie reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné. Uprednostnenie zachovania reštrukturalizačného konania teda nemôže mať podobu vybočenia z medzí daných zákonnou reguláciou.

Zabezpečovací Prevod Práva a Výhrada Vlastníckeho Práva v Konkurze

Zabezpečovací Prevod Práva

Začatie konkurzného konania a následné vyhlásenie konkurzu znamenajú pre veriteľov povinnosť uplatniť si svoje pohľadávky voči úpadcovi zákonom predpísaným spôsobom, vrátane zabezpečení týchto pohľadávok. Ďalšou zákonnou možnosťou zabezpečenia záväzku je zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa.

Právna úprava zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v konkurze je špecifická tým, že v zmysle § 50 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii platí: „Zabezpečovací prevod práva na zabezpečeného veriteľa sa v konkurze považuje za neúčinný a zabezpečený veriteľ, ak zabezpečovací prevod práva spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásil, má v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa so záložným právom k predmetu zabezpečovacieho prevodu práva; pre poradie tohto zabezpečovacieho práva je rozhodujúci čas prevodu práva na zabezpečeného veriteľa.

Prečítajte si tiež: Zabezpečený spotrebiteľský úver: Dôležité informácie

Výhrada Vlastníckeho Práva

Osobitnú kategóriu predstavuje výhrada vlastníckeho práva, t. j. situácia, kedy Úpadca kúpil a prevzal vec bez toho, aby k nej do vyhlásenia konkurzu nadobudol vlastnícke právo. Finančný leasing je osobitným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý nemá konkrétnu hmotnoprávnu úpravu ako celok. Podľa § 29 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii: „Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Nakoľko však uvedené ustanovenie spôsobovalo problémy v aplikačnej praxi, upravil zákonodarca podmienky v § 45a ods.

Veriteľ je preto povinný vyzvať správcu konkurznej podstaty na splnenie zmluvy. Správca môže splniť povinnosti zo zmluvy, ak sa vec u Úpadcu nachádza a súčasne je splnenie zmluvy pre podstatu výhodnejšie. Zákon rovnako nerieši lehotu, v ktorej môže byť veriteľ s výhradou vlastníckeho práva uspokojený, ani postup v prípade, ak z dôvodu nepredpokladaných okolností, napríklad vznikom pohľadávok proti podstate, úpadca nemôže zmluvu splniť. Predpokladáme, že veriteľovi zostane zachovaná jeho výhrada vlastníckeho práva, ktorej by inak bol svojvoľne zbavený. Záložné právo zapísané v príslušnom registri poskytuje veriteľovi ochranu pred špekulatívnym prevodom zálohy.

tags: #zabezpečený #veriteľ #v #reštrukturalizácii #podmienky