Začiatok plynutia premlčacej doby náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

Úvod

Článok sa zaoberá zložitou problematikou začiatku plynutia premlčacej doby pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to najmä v kontexte spotrebiteľských zmlúv a zásahov do osobnostných práv. Analyzuje relevantnú judikatúru slovenských súdov, ako aj Ústavného súdu Českej republiky, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.

Ochrana spotrebiteľa a premlčanie

V spotrebiteľských zmluvách je ochrana spotrebiteľa zásadná, pretože vychádza z nerovnakej vyjednávacej pozície spotrebiteľa už na začiatku vytvárania zmluvného vzťahu. Veriteľ (dodávateľ) si často presadzuje asymetrické podmienky, ktoré spotrebiteľ nemusí byť schopný rozpoznať. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR.

Všeobecné princípy premlčania

Na premlčanie práva sa prihliadne len vtedy, ak povinná osoba vznesie námietku premlčania. Súdny orgán nemá zákonnú povinnosť skúmať premlčanie práva z úradnej povinnosti.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

Premlčanie pri neplatnosti právneho úkonu

Podľa § 268 Obchodného zákonníka, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).

Prečítajte si tiež: PN a fázy mesiaca

Podľa § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky (§ 397 Obchodného zákonníka).

Zmena žalobného petitu a premlčanie

Dovolací súd zdôrazňuje, že na rozdiel od kvalitatívnej alebo kvantitatívnej zmeny návrhu, podstatnou zmenou alebo doplnením rozhodujúcich skutočností, nedochádza k zmene žalobného petitu. Vyhodnotenie zásahu, doplnenia, upresnenia žalovaného nároku alebo skutočností uplatnených žalobcom v podanej žalobe podlieha hodnotiacemu úsudku konajúceho súdu, ktorý sa odvíja od žalobcom predloženého skutkového základu. Za podstatnú zmenu skutkových okolností tvrdených v žalobe je potrebné považovať také doplnenia či upresnenia, ktoré môžu mať dopad na právny inštitút.

Náhrada nemajetkovej ujmy a premlčanie

Inštitút nemajetkovej ujmy vyjadruje najmä náhradu za zásah do ochrany osobnosti, resp. zásah do práva na súkromie a rodinný život, spočívajúci v utrpených pocitoch frustrácie, šoku, stresu, smútku, straty zo spoločenstva s milovanou osobou a pod. Skúmaná je otázka premlčania majetkového práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, t. j. finančnej kompenzácie v zmysle § 13 zákona č. 40/1964 Zb.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).

Judikatúra Ústavného súdu Českej republiky

Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal otázkou začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody na zdraví. Sťažovateľ sa domáhal zaplatenia finančného odškodnenia proti poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Súdy zamietli žalobu z dôvodu premlčania.

Prečítajte si tiež: Nočná zmena a nároky na PN

Okresný súd dospel k záveru, že všetky sťažovateľom uplatnené nároky, ktoré sú naviac samostatnými, dielčími nárokmi, sú premlčané márnym uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR skonštatoval, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody vznikajú samostatne a samostatne sa taktiež premlčujú.

Pokiaľ ide o nárok na bolestné, je rozhodné, kedy došlo k ukončeniu liečebného procesu u pacienta a stabilizácii jeho zdravotného stavu. V prípade cievnej mozgovej príhody sťažovateľa tieto skutočnosti prvostupňový súd zistil z lekárskej správy praktického lekára sťažovateľa, ako aj zo znaleckého posudku znalca. Prvostupňový súd dospel ku zisteniu, že zdravotný stav sťažovateľa bol stabilizovaný najneskôr k 31. decembru 2003. Preto subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr k 31. decembru 2005.

Čo sa týka nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, prvostupňový súd viazal vedomosť poškodeného (sťažovateľa) o tejto škode na dobu, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu uviedol, že posúdenie ustálenia zdravotného stavu poškodeného je závislé na vyjadrení lekára. Preto vychádzal z lekárskej správy praktického lekára sťažovateľa, podľa ktorej zdravotný stav poškodeného je dlhodobo stabilizovaný od decembra 2003. Najneskôr k 31. decembru 2005 tak uplynula subjektívna premlčacia doba.

V prípade nároku za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti súd prvého stupňa opäť s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR konštatoval, že o výške škody spočívajúcej v strate na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti sa poškodený dozvie spravidla v okamihu, kedy mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského a kedy môže stratu na zárobku bližšie špecifikovať (vyčísliť). Subjektívna premlčacia doba k uplatneniu nároku na náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením zdravia a po poškodení, prípadne, kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Tento nárok sa premlčuje ako celok (keďže má charakter tzv. Prvostupňový súd po zistení, že sťažovateľovi bol priznaný plný invalidný dôchodok rozhodnutím zo 6. novembra 2002, dospel tak k záveru, že subjektívna premlčacia doba by uplynula najneskôr k 31. decembru 2004.

Príklad z praxe: Zásah do práva na súkromný a rodinný život

Okresný súd v Nitre určil, že žalovaný svojím protiprávnym konaním zasiahol do osobnostných práv žalobkyne, a to do jej práva na súkromný a rodinný život, keď v dôsledku dopravnej nehody zomrel jej syn. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyne sumu 500 000,-Sk (16 596,96 €) titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd prvého stupňa ustálil, že v dôsledku tejto dopravnej nehody spôsobenej žalovaným došlo k zásahu do osobnostného práva žalobkyne tak, že bola narušená celistvosť jej rodiny a bolo zasiahnuté do jej súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné, keď ochudobnenie žalobkyne v citovej oblasti je nenapraviteľné. Poukázal na to, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je nepremlčateľné z dôvodu, že toto právo je v systéme slovenského právneho poriadku jednotným právom, ktorého zmyslom je chrániť fyzickú a psychickomorálnu integritu fyzickej osoby.

Prečítajte si tiež: Čo prináša nová dohoda o PN?

Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vznesenú námietku premlčania voči nároku žalobkyne na plnenie. Konštatoval, že na určujúcom návrhu nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem z dôvodu, že takýto nárok nepredstavuje spôsob ochrany osobnosti v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a že takýmto rozhodnutím sa jej právne postavenie nijak nezlepší a spornosť peňažných nárokov voči žalovanému neodstráni, keď otázku existencie zásahu žalovaného do jej práva na súkromný a rodinný život si súd ako predbežnú otázku musí aj tak vyriešiť pri rozhodovaní o už podanom nároku na plnenie.

Príklad z praxe: Náhrada škody spôsobenej nezákonným trestným stíhaním

Okresný súd Banská Bystrica uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 12.519,14 eur (škoda pozostávala z trov obhajoby v trestnom konaní v sume 2.519,14 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 10.000 eur) spolu s úrokom z omeškania. Súd uviedol, že boli splnené zákonné podmienky pre ustálenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia voči žalobcovi ako aj rozhodnutia o väzbe, lebo žalobca bol rozsudkom oslobodený. Pokiaľ ide o nárok žalobcu predstavujúci trovy obhajoby a náhradu nemajetkovej ujmy dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalovanou vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k trovám obhajoby za väzbu a k nemajetkovej ujme spôsobenej rozhodnutím o väzbe.

Súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody (trovy obhajoby a nemajetková ujma) spôsobenej nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia premlčaný nie je. Vychádzal pritom z ustanovenia § 22 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Prípad usmrtenia blízkej osoby pri dopravnej nehode

Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur za smrť matky, ktorá zomrela na následky autonehody. Namietal, že poisťovňa mu nepreplatila náklady spojené s pohrebom matky s odôvodnením, že to nie je kryté z PZP. Tvrdil, že strata matky je nenahraditeľná a finančná satisfakcia nemajetkovej ujmy môže len zanedbateľne zmierniť jeho utrpenie.

Žalovaná strana vzniesla námietku premlčania a namietala nepreukázanosť príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom. Tvrdila, že žalobca si uplatňuje právo po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Žalobca argumentoval, že premlčacia lehota sa počíta od okamihu smrti matky. Poukazoval na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej premlčacia doba na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).

Súd prvého stupňa žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy. Dospel k záveru, že žaloba bola podaná v rámci plynutia premlčacej doby.

Kritériá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy

Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy súdy zohľadňujú viaceré kritériá, ako napríklad:

• Závažnosť vzniknutej ujmy
• Okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo
• Intenzita vzťahu medzi žalobcom a nebohými
• Osoba poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje
• Závažnosť následkov, ktoré vznikli žalobcovi v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení
• Povaha trestnej veci
• Celková dĺžka trestného konania
• Vek poškodeného a jeho zdravotný stav

tags: #začiatok #plynutia #premlčacej #doby #náhrady #nemajetkovej