
Zahraničný veriteľ je subjekt, ktorý má pohľadávku voči dlžníkovi v inom členskom štáte Európskej únie, ako je štát, v ktorom prebieha insolvenčné konanie. Táto situácia si vyžaduje špecifický prístup a znalosť platných právnych predpisov, najmä nariadení EÚ o insolvenčnom konaní. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, kto je zahraničný veriteľ, aké má práva a povinnosti, a ako postupovať pri uplatňovaní svojich pohľadávok v insolvenčnom konaní.
Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, prepracované znenie (ďalej len „Nariadenie“), sa za zahraničného veriteľa považuje veriteľ, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie. To platí aj pre daňové orgány a orgány sociálneho zabezpečenia členských štátov.
Dôležité je, že táto definícia sa neviaže na občianstvo, ale na miesto pobytu alebo sídla veriteľa. Rozhodujúce pre posúdenie statusu veriteľa je miesto jeho bydliska a miesto začatia konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania (lex loci concursus). V prípade, že sa tieto miesta líšia, hovoríme o zahraničnom veriteľovi.
Správca je povinný bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka jeho známych zahraničných veriteľov podľa čl. 54 Nariadenia. Táto povinnosť vyplýva zo snahy zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými veriteľmi a umožniť im efektívne uplatňovanie svojich práv.
Informácie sa poskytujú prostredníctvom štandardného formulára, ktorý je uverejnený na Európskom portáli elektronickej justície pod názvom „Oznam o insolvenčnom konaní“ vo všetkých úradných jazykoch Únie. Tento oznam obsahuje dôležité informácie o lehotách, pokutách, orgáne oprávnenom prijímať prihlášky pohľadávok a ďalších opatreniach stanovených právom štátu, v ktorom sa začalo konanie.
Prečítajte si tiež: Sprievodca odpočtom zahraničného dôchodku
V súlade s článkom 54 Nariadenia si každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Pohľadávku možno prihlásiť prostredníctvom štandardného formulára prihlášky v zmysle čl. 55 Nariadenia, alebo inými prostriedkami.
Na samotné prihlasovanie pohľadávok sa nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického povolania. To má za cieľ minimalizovať náklady a uľahčiť prístup zahraničných veriteľov k insolvenčnému konaniu.
Štandardný formulár prihlášky pohľadávok, ktorý môžu zahraniční veritelia použiť na prihlasovanie pohľadávok, ako sa uvádza v článku 55 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/848, sa ustanovuje v prílohe II k Vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/1105 z 12. júna 2017, ktorým sa ustanovujú formuláre uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní.
Ak veriteľ prihlási pohľadávku inak ako prostredníctvom štandardného formulára, prihláška musí obsahovať nasledovné údaje:
K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje (§ 29 ods. 6 ZKR).
Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov v Nórsku
Pohľadávky sa prihlasujú v lehote, ktorú stanovuje právo štátu, v ktorom sa začalo konanie. V prípade zahraničného veriteľa nesmie byť táto lehota kratšia ako 30 dní od uverejnenia oznamu o začatí insolvenčného konania v insolvenčnom registri štátu, v ktorom sa začalo konanie.
V slovenskom práve sa prihláška podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd (§ 28 ods. 2 ZKR).
Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy (§ 28 ods. 3 ZKR).
Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne (§ 28 ods. 4 ZKR). Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate (§ 28 ods. 8 ZKR).
Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku (§ 29 ods. 8 ZKR).
Prečítajte si tiež: Zahraničný príspevok - detaily
Podľa § 28 ods. 2 ZKR: „Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad Prihláška musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae sa nepoužijú.
Po prihlásení sa na portál slovensko.sk si vyhľadáte službu - prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania, následne vyplníte adresáta - správcu konkurznej podstaty a potom už priamo vypisujete prihlášku, teda údaje o dlžníkovi, o Vás ako veriteľovi, výšku pohľadávky, úroky a opisujete právny dôvod vzniku pohľadávky a následne pripojíte listinné dôkazy.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadmi, keď okresný súd neprihliadal na prihlášky pohľadávok zahraničných veriteľov v reštrukturalizačnom konaní z dôvodu, že neboli podané na predpísanom tlačive. Išlo o prípady, keď zahraniční veritelia podali prihlášky prostredníctvom elektronického formulára dostupného na ústrednom portáli verejnej správy.
Ústavný súd v týchto prípadoch rozhodol, že ak sa zahraničný veriteľ rozhodne prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania podľa lex fori concursus (prihláškou podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii) prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bol vytvorený portálom, a tento elektronický formulár bol riadne vyplnený, autorizovaný a následne doručený správcovi, tak potom túto prihlášku podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkami (zahraničnými veriteľmi) na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní reflektuje na osobitné postavenie zahraničného veriteľa úpravou unifikovaných hmotnoprávnych pravidiel, ktoré majú jeho postavenie vyvážiť oproti vnútroštátnym veriteľom.
Čl. 53 Nariadenia zakotvuje právo každého zahraničného veriteľa prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania. Toto právo vyplýva z princípu rovnakého zaobchádzania s veriteľmi a princípu univerzality.
Čl. 53 Nariadenia zahŕňa aj daňové úrady a orgány sociálneho zabezpečenia vrátane garančných fondov. Právo prihlasovať pohľadávky má aj každý veriteľ pohľadávky vzniknutej na základe verejného práva.
Nariadenie umožňuje zahraničným veriteľom prihlásiť svoje pohľadávky prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie.
Nariadenie v záujme minimalizovania nákladov prihlasovania pohľadávok stanovuje, že na prihlasovanie pohľadávok členské štáty nemôžu stanoviť podmienku obligatórneho zastúpenia advokátom.
Čl. 54(1) Nariadenia stanovuje súdu alebo správcovi povinnosť hneď po začatí insolvenčného konania okamžite informovať známych zahraničných veriteľov o začatí insolvenčného konania. Dôvodom stanovenia takejto povinnosti je predpoklad, že zahraniční veritelia nemajú prístup k lokálnym médiám a registrom, prípadne taký prístup by bol finančne nákladný, čo by bolo v rozpore so zákazom ich diskriminácie.
Podľa čl. 54(2) Nariadenia sa na oznámenie o začatí insolvenčného konania známym zahraničným veriteľom vyžaduje individuálny oznam. Súčasťou oznamu sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky ostatné opatrenia stanovené lex fori concursus. V tomto oznámení sa musí tiež uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok alebo informácia o tom, kde je takýto formulár k dispozícii.
Ustanovenie čl. 55(5) Nariadenia vylepšuje Pôvodné nariadenie v dvoch smeroch, po prvé, každý členský štát uvedie, či na účely prihlasovania pohľadávok akceptuje iný úradný jazyk inštitúcie EÚ, než svoj úradný jazyk, a po druhé, veriteľ už nie je limitovaný úradným jazykom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie alebo členského štátu, v ktorom má pobyt, trvalé bydlisko alebo sídlo (čl. 42(2) Pôvodného nariadenia), ale pohľadávky bude môcť prihlasovať v ktoromkoľvek úradnom jazyku inštitúcií Únie.
Čl. 55(6) Nariadenia zdôrazňuje, že lehoty na prihlasovanie pohľadávok sa spravujú lex fori concursus ale súčasne ho deroguje a stanovuje, že v prípade zahraničného veriteľa nesmie byť lehota na prihlásenie pohľadávky kratšia ako 30 dní od uverejnenia oznamu o začatí insolvenčného konania v insolvenčnom registri štátu, v ktorom sa začalo konanie.
Vytvorenie insolvenčných registrov (čl. 24 až 28 Nariadenia) bez pochýb prinesie veriteľom prospech, pretože vyhľadávanie informácií o insolvenčných konaniach v zdrojoch iného členského štátu je zložité.
tags: #zahranicny #veritel #co #to #je