Zahraničný znalecký posudok v súdnom konaní: Relevancia a význam

V kontexte prebiehajúcej rekodifikácie trestného procesu na Slovensku, ktorá si kladie za cieľ posilnenie základných občianskych práv a efektívny boj proti kriminalite, zohráva kľúčovú úlohu aj oblasť dokazovania. Medzi dôležité dôkazné prostriedky patrí aj znalecký posudok, ktorý môže mať vplyv na rozhodovanie súdu. Tento článok sa zameriava na relevanciu zahraničného znaleckého posudku v slovenskom súdnom konaní, pričom zohľadňuje aj medzinárodné zmluvy a európske právo.

Nová koncepcia trestného procesu

Navrhovaná rekodifikácia trestného procesu predpokladá viaceré koncepčné a štrukturálne zmeny. Jedným z cieľov je dosiahnuť dôsledné rešpektovanie základných občianskych práv a celospoločenských záujmov na účinnom boji s kriminalitou. Okresný súd by sa mal stať skutočným základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni by sa mali konať na tomto súde vo všetkých veciach. To znamená, že o mnohých trestných činoch, o ktorých doteraz rozhodoval v prvom stupni krajský súd, by mal rozhodovať okresný súd v sídle krajského súdu.

Počíta sa s výrazným odbremenením predsedu senátu od ťarchy vedenia procesu a súčasného vykonávania dôkazov. Rozhodovať by mal predseda senátu (samosudca), avšak samotné dôkazy by mali vykonávať strany, čím sa posilní ich ingerencia pri dokazovaní, teda prokurátora i obhajcu. Obhajca prejavuje svoju aktivitu pri výsluchoch, navrhovaní dôkazov atď. už v prípravnom konaní.

Uprednostňuje sa mimosúdne riešenie sporov, najmä dohodou o priznaní viny a prijatí trestu medzi prokurátorom a obvineným, ktorú by však vždy musel potvrdiť súd. Je možné uzavrieť zmier, pričom by sa mohli využívať nové formy ovplyvňujúce zmierenie medzi obvineným a poškodeným, ktoré sprostredkuje napr. mediácia. Zvyšuje sa zodpovednosť prokurátora za veci predložené súdu. Zmeny nastanú aj v odvolacom konaní, kde sa počíta s obmedzením revízneho princípu i beneficia cohaesionis. Pri rekodifikačných prácach boli využité aj viaceré úpravy z posledných noviel Trestného poriadku, ktoré reagovali na aktuálne problémy boja s kriminalitou a osvedčili sa.

Medzinárodné zmluvy a európske právo

Problematika návrhu zákona je upravená právom Európskej únie, avšak len v primárnom práve, nie v sekundárnej legislatíve - tzv. veci a spravodlivosť, do ktorých patrí aj trestno-právna úprava, sú zaradené do tzv. tretieho piliera, t. j. ich úprava je ponechaná na jednotlivé členské krajiny Európskej únie.

Prečítajte si tiež: Sprievodca odpočtom zahraničného dôchodku

Je dôležité zdôrazniť, že Slovenská republika je viazaná mnohými medzinárodnými zmluvami, ktoré majú vplyv na trestné konanie. Tieto zmluvy sa týkajú rôznych oblastí, ako napríklad vydávanie osôb, právna pomoc v trestných veciach a ochrana ľudských práv. Medzi najdôležitejšie patria:

  • Európsky dohovor o vydávaní
  • Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach
  • Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽS)

V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 385 z 31. mája sa zdôrazňuje zlučiteľnosť existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva.

Relevantnosť zahraničného znaleckého posudku

V slovenskom súdnom konaní je možné použiť aj zahraničný znalecký posudok, avšak jeho relevantnosť a váha závisí od viacerých faktorov. Súd musí posúdiť, či je zahraničný znalecký posudok:

  1. Vypracovaný odborne a nestranne: Súd musí overiť kvalifikáciu znalca, jeho skúsenosti a odbornosť v danej oblasti. Dôležité je aj zistiť, či znalec nebol v konflikte záujmov a či postupoval pri vypracovaní posudku nestranne.
  2. Zrozumiteľný a preložiteľný: Zahraničný znalecký posudok musí byť preložený do slovenského jazyka a musí byť zrozumiteľný pre súd a ostatné strany konania. Ak je posudok príliš komplikovaný alebo používa odbornú terminológiu, ktorá nie je bežne známa, súd môže požiadať o jeho vysvetlenie alebo doplnenie.
  3. V súlade so slovenským právom: Zahraničný znalecký posudok musí byť v súlade so slovenským právom a nesmie odporovať slovenským právnym predpisom. Ak posudok vychádza z právnych noriem, ktoré sú v Slovenskej republike neznáme alebo odlišné, súd ich nemusí zohľadniť.
  4. Overiteľný: Súd musí mať možnosť overiť si správnosť a úplnosť údajov a informácií, z ktorých zahraničný znalecký posudok vychádza. Ak sú údaje nepresné alebo neúplné, súd môže posudok odmietnuť.

Postup pri predkladaní a hodnotení zahraničného znaleckého posudku

Strana, ktorá chce v súdnom konaní použiť zahraničný znalecký posudok, musí ho predložiť súdu spolu s prekladom do slovenského jazyka. Súd následne posúdi jeho relevantnosť a prípustnosť. Ak súd uzná, že posudok je relevantný a prípustný, môže ho použiť ako dôkaz v konaní.

Súd však nie je viazaný závermi zahraničného znaleckého posudku a môže si vyžiadať aj posudok od slovenského znalca. V konečnom dôsledku je na súde, aby posúdil všetky dôkazy a rozhodol o veci na základe svojho presvedčenia.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov v Nórsku

Vplyv EDĽS

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽS) má v slovenskom právnom poriadku prednosť pred zákonom. Článok 6 EDĽS zaručuje každému právo na spravodlivé súdne konanie. To zahŕňa aj právo na predloženie dôkazov a právo na obhajobu. Súd by mal preto pri posudzovaní relevantnosti zahraničného znaleckého posudku zohľadniť aj tieto práva.

Prečítajte si tiež: Zahraničný príspevok - detaily

tags: #zahranicny #znalecky #posudok #v #sudnom #konani

Ďalšie články