
Znalecký posudok zo zahraničia zohráva v slovenskom súdnom konaní dôležitú úlohu, ak si daný prípad vyžaduje odborné posúdenie špecifických skutočností, ktoré nie je možné dostatočne preukázať inými dôkazmi. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je možné zahraničný znalecký posudok použiť v slovenskom súdnom konaní, a na súvisiace aspekty, ktoré je potrebné zvážiť.
Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti, teda dovŕšením osemnásteho roku života. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Smrťou fyzickej osoby táto spôsobilosť zaniká. Ak súd zistí smrť fyzickej osoby inak, vyhlási ju za mŕtvu.
Zástupcom je osoba oprávnená konať za inú osobu v jej mene. Zastúpenie vzniká na základe právneho predpisu alebo dohody účastníkov. Práva a povinnosti vznikajú priamo splnomocniteľovi, ak splnomocnenec koná v medziach plnomocenstva. Splnomocniteľ je viazaný aj prekročením plnomocenstva, ak ho schválil.
Právne úkony sa môžu vykonať rôznymi spôsobmi, pričom podmienky platnosti úkonu nastanú, ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Ak právny predpis neustanovuje inak, právne úkony nevyžadujú osobitnú formu. Preukazovanie právnych úkonov sa vykonáva rôznymi prostriedkami, vrátane svedeckých výpovedí a úradných zápisníc.
Ten, kto bol dotknutý neplatným právnym úkonom, sa nemôže dovolávať neplatnosti, ak ju sám spôsobil. Právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov, je platný, ak zodpovedá vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti.
Prečítajte si tiež: Relevancia zahraničného posudku
Návrh na uzavretie zmluvy pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Zmluva nadobúda účinnosť okamihom, keď dôjde navrhovateľovi súhlas s obsahom návrhu. Akceptácia návrhu s inými zmenami sa považuje za odmietnutie pôvodného návrhu a nový návrh.
Zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom v neprospech spotrebiteľa, sú neplatné. Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon priznáva, ani sa ich vzdať vopred. Predávajúci je povinný zabezpečiť, aby spotrebiteľ dostal jasné a zrozumiteľné informácie o vlastnostiach predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb, o cene a o spôsobe použitia.
Súd prihliadne na premlčanie len na námietku dlžníka. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak ide o práva proti osobám, ktoré nemajú zástupcu, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca.
Držiteľom oprávneným je ten, kto má vec alebo právo vo svojej moci a domnieva sa, že mu vec alebo právo patrí. Nálezca stratenej veci je povinný ju vydať vlastníkovi, a ak nie je známy, odovzdať príslušnému štátnemu orgánu. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Záložným právom možno zabezpečiť pohľadávku. Záložné právo vzniká písomnou zmluvou, registráciou v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva vydať záložcovi potvrdenie o zániku záložného práva.
Prečítajte si tiež: Sprievodca odpočtom zahraničného dôchodku
Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremeno vzniká písomnou zmluvou, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Ak bola škoda spôsobená pri činnosti, zodpovedá za ňu ten, kto ju spôsobil.
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, je povinný vydať všetko, čo bezdôvodným obohatením získal.
Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. Ak sa dedič nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada.
Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať vec v dohodnutom množstve, akosti a vyhotovení. Ak má vec vady, zodpovedá za ne predávajúci. Kupujúci má právo na bezplatné odstránenie vady alebo na primeranú zľavu z ceny.
Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov v Nórsku
Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať v dohodnutom čase a akosti. Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo.
Prenajímateľ je povinný prenechať nájomcovi vec na dohodnutý čas a nájomca je povinný platiť nájomné. Nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda.
Dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Dôkazom sú všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a preukázať skutkový stav veci.
Znalecký posudok je dôležitým dôkazným prostriedkom v súdnom konaní, ak si daný prípad vyžaduje odborné posúdenie špecifických skutočností. Súd ustanoví znalca, ak zistí, že na zistenie alebo posúdenie určitých skutočností sú potrebné odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje.
Použitie zahraničného znaleckého posudku v slovenskom súdnom konaní je možné, ak sú splnené určité podmienky. V prvom rade je potrebné zabezpečiť, aby bol zahraničný znalec spôsobilý na výkon znaleckej činnosti v danej oblasti v štáte, kde bol posudok vypracovaný. Ďalej je nevyhnutné, aby bol posudok vypracovaný v súlade s uznávanými vedeckými a odbornými metódami a aby bol preloženy do slovenského jazyka.
Súd má právo posúdiť, či je zahraničný znalecký posudok dostatočne spoľahlivý a relevantný pre daný prípad. V prípade pochybností môže súd požiadať o doplnenie alebo overenie posudku, prípadne ustanoviť slovenského znalca, ktorý posúdi správnosť a úplnosť zahraničného posudku.
V praxi sa zahraničné znalecké posudky využívajú najmä v prípadoch, keď na Slovensku nie je k dispozícii znalec s požadovanou špecializáciou, alebo ak ide o posúdenie skutočností, ktoré sa týkajú zahraničného práva alebo technológií.
Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fajstavr proti Českej republike zo dňa 16. októbra 2025 (sťažnosť č. 48303/21) poukazuje na dôležitosť spravodlivého konania a nestranného svedectva. Súd sa zaoberal prípadom, kde odsúdenie žalobcu za obchodovanie s drogami bolo v rozhodujúcej miere založené na výpovedi spoluzalovaného žalobcu, ktorému bol udelený status „spolupracujúceho obžalovaného“. Sudca Serghides kritizoval doterajšiu prax ESĽP pri posudzovaní spravodlivosti konania a zdôraznil, že spravodlivosť by nemala byť „vyvážená“ kompenzačnými zárukami a ochrannými opatreniami.