Zakázané Mesto: História a Architektúra Cisárskeho Srdca Pekingu

Zakázané mesto, známe aj ako Purpurový cisársky palác, je rozsiahly palácový komplex v srdci Pekingu. Po stáročia bolo sídlom čínskych cisárov a centrom ich moci. Jeho história je plná tajomstiev, intríg a pompéznosti. Dnes je Zakázané mesto prístupné verejnosti ako múzeum a patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky sveta. Peking plní sny o Číne, ktorá je najrozdielnejšou kultúrou sveta v porovnaní so Západom. WC revolúcia, Vtáčie hniezdo, div sveta či kačica s lokšou. Dôvodov, prečo sa sem vybrať, je až-až. My sme neoľutovali!

Pôvod a Výstavba

Zakázané mesto dal postaviť cisár Jung-le z dynastie Ming na začiatku 15. storočia. Cisár Jung-le, tretí panovník rodu Ming, vládol v období 1403-1423. Výstavba prebiehala v rokoch 1406 až 1420 a podieľalo sa na nej odhadom milión robotníkov a stotisíc remeselníkov. Na výstavbu svojho cieľa povolal okolo stotisíc remeselníkov a milión robotníkov, ktorí tu postupne postavili osemsto palácov, sedemdesiatpäť siení, množstvo chrámov, pavilónov, knižníc, ateliérov so záhradami, nádvoriami, cestami a so všetkým, čo k tomu prináleží. Mesto bolo postavené ako nové hlavné mesto ríše po tom, čo cisár Jung-le vyhnal Mongolov z Pekingu. Nevedno, či sa rozhodol postaviť tento skvost na mieste bývalého mongolského paláca, ktorý v roku 1274 urobil mimoriadny dojem na Marca Pola, alebo či si vzal príklad z paláca mongolského cisára Chubilajchána.

Architektúra a Symbolika

Architektúra Zakázaného mesta je majstrovským dielom tradičnej čínskej palácovej architektúry. Rozprestiera sa na ploche 72 hektárov a skladá sa z takmer 1000 budov a viac ako 8700 miestností. Mesto je obklopené 11 metrov vysokým múrom a vodnou priekopou, čo zdôrazňuje jeho izoláciu a exkluzivitu. Zakázané mesto má obdĺžnikový tvar. Po celej dĺžke je obklopený vysokými múrmi, ktoré siahajú do výšky niekoľkých metrov. Široké sú viac ako 8 metrov a tesne za nimi sa nachádza vodná priekopa.

Usporiadanie mesta je prísne symetrické a riadi sa princípmi feng-šuej. Farby použité v Zakázanom meste majú symbolický význam. Žltá farba, ktorá dominuje strechám budov, bola tradične spájaná s cisárom a symbolizovala jeho moc a autoritu. Červená farba, ktorá sa často používa na stenách a stĺpoch, symbolizuje šťastie, spokojnosť a úspech. Známe je napríklad využívanie čísla deväť. Toto číslo v čínskej kultúre predstavuje nadradenosť a večnosť. Pozdĺž hrebeňov striech sú umiestnené zvieracie sochy v podobe drakov, fénixov alebo levov.

Život v Zakázanom Meste

Od roku 1421 až do roku 1911 nesmel do Zakázaného mesta vstúpiť žiaden obyčajný človek. Vládlo v ňom dvadsaťštyri cisárov z rodu Ming a Čching. Až do roku 1911, kedy vypukla Sinchajská revolúcia a vznikla republika, bolo mesto oddelené od sveta pôvodnými múrmi a vodnou priekopou. Po dlhých stáročiach, izolovanosť od okolitého sveta mierne poľavila. Napriek tomu však boli jeho tajomné zákutia pre obyčajného človeka stále neprístupné. Za votrelca sa považoval každý, kto tam nežil a nepracoval pre záujmy tamojších obyvateľov. Podľa chápania mnohých nábožensky orientovaných kultúr stál panovník mezi človekom a bohom. V sakrálnych královstvách starého Orientu, Číny a starej Afriky, ukrývali krála pred jeho poddanými. Nezriedka sídlil v oddelenej časti, obklopený iba svojimi služobníkmi, kterí museli v jeho prítomnosti odvracať zrak. Nebolo tomu inak ani v Zakázanom meste - sídle čínskeho cisára.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne

Výsadu zdržiavať sa za múrmi Zakázaného mesta, mali okrem cisárov a ich rodinných príslušníkov, dvorania, služobníci, kuchári a palácový personál. Samotný cisár mal k dispozícii tisíc služobníkov, šesťtisíc kuchárov a deväťtisíc konkubín, ktoré strážila až sedemdesiattisícčlenná „armáda“ eunuchov.

Život v Zakázanom meste bol prísne regulovaný a riadil sa zložitým systémom pravidiel a protokolov. Cisár bol považovaný za Syna nebies a jeho každodenný život bol obklopený obradmi a ceremóniami.

Vnútorné a Vonkajšie Nádvorie

Zakázané mesto sa delí na dve hlavné časti: vonkajšie nádvorie a vnútorné nádvorie. Vonkajšie nádvorie slúžilo predovšetkým na obradné účely a konali sa tu dôležité štátne udalosti, ako napríklad korunovácie, cisárske svadby a audiencie pre zahraničných vyslancov. Vnútorné nádvorie bolo súkromnou rezidenciou cisára a jeho rodiny. Medzi najdôležitejšie miesta vo vonkajšom nádvorí patrí Sieň najvyššej harmónie, Sieň centrálnej harmónie a Sieň zachovania harmónie. V týchto sieniach sa konali najdôležitejšie štátne obrady a cisár tu prijímal vysokých úradníkov a zahraničných hostí. Sieň Najvyššej harmónie sa považuje za stred čínskeho sveta. Na Dračom tróne tu sedával a sledoval všetky významné obrady samotný cisár. O pár metrov ďalej som vkročil do siene Dokonalej harmónie, kde sa cisár pripravoval na audiencie, udeľované zahraničným veľvyslancom. Cisári len málokedy opúšťali Zakázané mesto a významných návštevníkov prijímali v sieni Zachovania harmónie, ktorá bola najsevernejšou budovou komplexu.

Vnútorné nádvorie zahŕňa Palác nebeskej čistoty, Palác pozemského pokoja a Sieň jednoty. Tieto paláce slúžili ako rezidencie cisára a cisárovnej a boli prepojené záhradami a nádvoriami. Paláce Nebeskej čistoty a Pozemského pokoja slúžili ako rezidencie cisára a cisárovnej. Medzi nimi sa nachádza sieň Jednoty, ktorá symbolicky spájal tieto dve najvyššie osobnosti čínskeho cisárstva, v spojení neba so zemou. Paláce sú obklopené nádhernými záhradami. Dokonalú architektúru dopĺňajú jazierka, skalky, chrámy, divadlá, pavilóny a to všetko v tieni borovíc a cyprusov.

Eunuchovia a Konkubíny

Významnú úlohu v živote Zakázaného mesta zohrávali eunuchovia a konkubíny. Eunuchovia boli kastrovaní muži, ktorí slúžili ako služobníci a správcovia v paláci. Mali na starosti rôzne úlohy, od upratovania a varenia až po stráženie cisára a jeho rodiny. Konkubíny boli ženy, ktoré žili v paláci a slúžili ako cisárove milenky. Mali rôzne hodnosti a ich hlavnou úlohou bolo porodiť cisárovi dediča.

Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie

Ochrana a Bezpečnosť

Zakázané mesto bolo prísne strážené a chránené. Múry a priekopy mesta slúžili ako obranné prvky a v paláci pôsobila rozsiahla sieť strážcov a vojakov. Prístup do mesta bol prísne kontrolovaný a neoprávnený vstup sa trestal smrťou.

Zakázané Mesto ako Múzeum

Po zániku cisárstva v roku 1911 sa Zakázané mesto stalo majetkom štátu. V roku 1925 bol palácový komplex otvorený pre verejnosť ako múzeum, známe ako Palácové múzeum. V Zakázanom meste teraz známom ako Palácové múzeum sa nachádza najlepšia zbierka čínskych historických artefaktov na svete. Tisíce rokov čínskej histórie sú obsiahnuté v rôznych predmetoch, budovách, záhradách alebo nádvoriach. Múzeum vystavuje rozsiahlu zbierku artefaktov, vrátane obrazov, keramiky, bronzov, šperkov a ďalších predmetov, ktoré dokumentujú históriu a kultúru cisárskej Číny. V múzeu sa nachádza viac ako 1,8 milióna rôznych predmetov. Vďaka celej zbierke je považované Palácové múzeum za jedno z najlepších múzeí na svete. Medzi najvýznamnejšie artefakty patrí napríklad lakovaná doska, ktorú vyrobil majster Zhang Cheng v 12. alebo 13. storočí. Medzi poklady tiež patrí hodnotný rukopis. Ide o list, ktorý napísal Lu Ji svojmu kamarátovi. Tento list je označovaný za vrchol kaligrafického umenia. Za najväčší poklad je považovaný zlatý pohár na víno, ktorý bol vyrobený pre cisára Qianlonga. Zdobený je zlatom, perlami a drahými šperkami. Pohár mu bol odovzdaný pri príležitosti 30. narodenín 25. Návštevníci si môžu prezrieť paláce, siene, záhrady a nádvoria a získať tak predstavu o živote v Zakázanom meste.

Zaujímavosti a Fakty o Zakázanom Meste

• Najväčší palácový komplex na svete: Zakázané mesto je najväčší palácový komplex na svete, ktorý sa rozprestiera na ploche 72 hektárov. Budovy a priľahlé záhrady Zakázaného mesta sa rozliehajú na ploche 720 000 m2 . Pre porovnanie s inými známymi mestami Vatikán ma rozlohu 440 000 m2 a ruský Kremeľ 275 000 m2. Na dokončení stavieb pracoval približne 1 milión pracovníkov. Tvorí ho viac ako 90 palácových štvrtí a nádvorí, 980 budov a viac ako 8 700 izieb. Zakázané mesto dal vystavať cisár Jung-le z dynastie Ming v roku 1406. Jeho stavba trvala 14 rokov a náklady boli obrovské. Mesto bolo za celú dobu jeho existencie viackrát poškodené. Vystriedali sa tu spolu 24 panovníkov z dvoch dynastií. Z dynastie Ming 14 panovníkov a z dynastie Čching 10 panovníkov. Vznik Čínskej republiky sa datuje v roku 1912 a vtedy sa skončila vláda cisárov. V roku 1987 bolo Zakázané mesto zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zakázané mesto tvorí najväčšia zbierka zachovaných stredovekých drevených konštrukcií na svete. Okrem veľkosti celého komplexu je zaujímavá aj jeho architektúra. Každý jej detail odráža prvky tradičnej čínskej architektúry a bohatej čínskej kultúry.

• Počet miestností: Hovorí sa, že Zakázané mesto má 9999,5 miestností. Toto číslo je symbolické a odkazuje na nebeský palác, ktorý má podľa legendy 10 000 miestností.

• Symbolické farby: Žltá a červená sú dominantné farby v Zakázanom meste. Žltá symbolizuje cisára a jeho moc, zatiaľ čo červená symbolizuje šťastie a prosperitu.

  Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol

• Zvieracie motívy: Zakázané mesto je plné sôch zvierat, ktoré majú symbolický význam. Draci symbolizujú cisársku moc, levy odháňajú zlých duchov a žeriavy a korytnačky symbolizujú dlhovekosť.

• Ochrana pred požiarmi: Zakázané mesto bolo postavené z dreva, čo predstavovalo vysoké riziko požiaru. Preto bol v paláci vybudovaný rozsiahly systém protipožiarnej ochrany, ktorý zahŕňal vodné nádrže, hasičské stanice a špeciálne hasičské jednotky.

• Mačky v Zakázanom meste: Mačky žijú v Zakázanom meste už po stáročia. Pôvodne boli chované na lov myší, ale stali sa aj symbolom paláca a obľúbenou atrakciou pre návštevníkov.

• UNESCO: V roku 1987 bolo Zakázané mesto zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

• Najnavštevovanejšia pamiatka: Zakázané mesto patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky na svete. V roku 2018 ho navštívilo viac ako 17 miliónov návštevníkov.

• Filmové kulisy: Zakázané mesto slúžilo ako kulisy pre mnohé filmy a televízne seriály, vrátane slávneho filmu "Posledný cisár" od Bernarda Bertolucciho. Jedna z mnohých nezabudnuteľných sekvencií svetoznámeho filmu „Posledný cisár“, v ktorom jeho tvorcovia pôsobivo zobrazili autentické prostredie cisárskeho Zakázaného mesta. Po prvý raz tak výnimočným spôsobom poodhrnuli stáročný závoj tajuplnosti tohto skvostného palácového komplexu, skrytého za jedenásť metrov vysokým múrom a vodnou priekopou, ukrytého pre dotieravými zrakmi votrelcom z okolitého sveta.

Zakázané Mesto v Súčasnosti

Dnes je Zakázané mesto prístupné verejnosti ako múzeum a patrí medzi najvýznamnejšie turistické atrakcie v Pekingu. Možnosť navštíviť Zakázané mesto v centre Pekingu sa mi naskytla pred niekoľkými rokmi. Bolo to presne desať rokov potom, ako som videl film „Posledný cisár“ priamo v Singapúre a zažil som tak nezabudnuteľne spontánnu atmosféru divákov v tunajšom „Čínskom meste“. Dnes už pri vchodoch nestoja patroly, ale kontrolóri vstupeniek. Poludňajšou bránou denne prechádzajú tisíce domácich a zahraničných zvedavcov. Je ich toľko, že všetky brány a dvere praskajú v pántoch. Hneď potom, ako sa mi podarilo predrať touto najvyužívanejšou vstupnou bránou, viedli moje kroky k piatim kamenným mostom nad Zlatou riekou a veľkým nádvorím som sa dostal k bráne Najvyššej harmónie, za ktorou sa otvára veľkolepé nádvorie pred sieňou Najvyššej harmónie. Práve tu, na tomto obrovskom, kameňmi vydláždenom priestranstve, vznikali najatraktívnejšie zábery „Posledného cisára“. Návštevníci si môžu prezrieť paláce, siene, záhrady a nádvoria a získať tak predstavu o živote v cisárskom paláci.

Zakázané mesto je nielen historickou pamiatkou, ale aj živým kultúrnym centrom, ktoré organizuje výstavy, prednášky a ďalšie podujatia. Kedysi slúžilo Zakázané mesto ako politické centrum a sídlo cisára. Stihlo sa v ňom vystriedať 24 panovníkov, no pre obyčajných ľudí bol vstup viac ako 500 rokov prísne zakázaný. Povolenie k vstupu mali okrem cisárskej rodiny aj členovia cisárskeho dvora a konkubíny. 1. Prvou zaujímavosťou je názov mesta. V čínštine je nazývaný ako „Zijin Cheng“ čo v doslovnom preklade znamená fialové zakázané mesto. Podľa starovekej čínskej astronómie sa hviezda Polaris nachádzala v strede oblohy. Hviezda Polaris bola označovaná ako fialová a predstavovala srdce oblohy. Prívlastok zakázané vychádza priamo zo zákazu návštevy tohto mesta. Ten platil po dobu 500 rokov pre všetkých obyčajných ľudí. Ak ktokoľvek tento zákon porušil riskoval ním popravenie.

Ďalšie miesta v Pekingu, ktoré stoja za návštevu

Okrem Zakázaného mesta ponúka Peking množstvo ďalších historických a kultúrnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu.

• Veľký čínsky múr: Neexistuje návšteva Pekingu bez výletu k tomuto kolosálnemu dielu. Dnes sa jeho dĺžka odhaduje na vyše šesťtisíc kilometrov, no podľa niektorých zdrojov meria až takmer 22-tisíc kilometrov. No práve úsek pri Pekingu je jeden z najzaujímavejších - strategicky opevnený, aby chránil cisárske mesto. Keď po ňom kráčame, s každým schodom sa naše nohy dvíhajú vyššie a vyššie - ako keby sme ich posielali rovno k nebesám. Je to poriadna fyzická výzva, no výhľady na nekonečné kopce a zalesnené údolia sú tou najlepšou odmenou.

• Letný palác: Letný palác sa nachádza trochu bokom od samotného centra, čo má svoj dôvod - cisári sem totiž prichádzali oddychovať a uniknúť ruchu hlavného mesta. Cisár Čchien-lung z dynastie Čching chcel takto osláviť 60. narodeniny svojej matky. Rozhodol, že sa v roku 1750 začne budovať palác, čo trvalo dlhých štrnásť rokov. Dnes nesie pôvodné meno Čching-i-jüan. Jeho brány prvý raz otvorili v roku 1764. Najvýraznejšie nás ohromila veža Fo-siang-ke - vysoká, majestátna, so schodiskom vedúcim k nebu. Tam chodievala cisárovná uctievať Budhu každý mesiac. A potom je tu legendárny krytý koridor dlhý 728 metrov, zdobený stovkami malieb. Dostal sa aj do Guinnessovej knihy rekordov.

• Námestie nebeského pokoja (Tchien-an-men): Tchien-an-men sa rozprestiera v samotnom centre Pekingu a je miestom, ktoré svojím priestorom aj históriou vyráža dych. Hoci prvé námestie na tomto mieste vzniklo už v roku 1651, to, čo vidíme dnes, je výsledkom niekoľkých zásadných premien. Dnes má úctyhodné rozmery 765 krát 282 metrov a zmestí sa naň viac než pol milióna ľudí.

• Národný štadión (Vtáčie hniezdo): Až keď ho vidíme naživo, pochopíme tú prezývku. Jeho konštrukcia naozaj pripomína prepletené konáriky, z ktorých si vtáky stavajú domovy - len v gigantickom, futuristickom ponímaní. Štadión dokončili v júni 2008, krátko pred začiatkom olympiády.

tags: #zakazane #mesto #história #a #architektúra