Zakázané značky v Nemecku: Prehľad a súvislosti

O vodičoch je známe, že s pribúdajúcim počtom rokov od získania vodičského preukazu, čoraz častejšie "berú zákony a nariadenia na cestách do vlastných rúk." Zároveň pre každého vodiča existujú značky, ktoré nepozná alebo pri jazdení ignoruje. Rôzne krajiny postupne zavádzajú procyklistickú legislatívu. Tento článok sa zameriava na prehľad zakázaných značiek v Nemecku a s tým súvisiace aspekty.

Nová dopravná značka zakazujúca predbiehanie

V Nemecku zaviedli novú dopravnú značku, ktorá zakazuje predbiehanie pre určité vozidlá. Zatiaľ sa stáva, že ju vodiči nepoznajú. Neznalosť zákona neospravedlňuje, tak si vodič môže nerešpektovaním nového nariadenia "zarobiť" na pokutu vo výške 70 až 150 eur. Zákaz predbiehania vybraných vozidiel plní bezpečnostnú funkciu. Z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, že na cestách často predbiehame alebo nás predbiehajú iní účastníci premávky. Je viac ako dôležité zabezpečiť bezpečnosť pre všetkých. Odpoveďou na toto bezpečnostné riziko je nová značka. Niektorí vodiči o jej platnosti ešte nevedia.

Ako značka vyzerá? Znázorňuje červené auto na ľavej strane a bicykel a motocykel na pravej strane. Najväčšie motoristické združenie ADAC v Nemecku informuje: „Táto značka vyznačuje, že jednostopové vozidlá nesmú byť predbiehané viacstopovými motorovými vozidlami a motocyklami s postranným vozíkom. Zákaz predchádzania dvojkolesových vozidiel býva zriadený napríklad na úzkych cestách.“ Bude dostačujúcim riešením na zvýšenie bezpečnosti v premávke? Cestné pravidlá stanovujú aj minimálnu bočnú vzdialenosť pri predbiehaní cyklistov a majiteľov elektrických kolobežiek - v mestách je to 1,5 metra a mimo mesta 2 metre. Aký odstup platí u nás? Podľa polície sú cyklisti ako účastníci premávky častými účastníkmi nehôd. Pri jazde by sa mali vyhýbať jazde po chodníkoch a byť ohľaduplní voči ostatným účastníkom cestnej premávky. Rovnako si majú dávať pozor na najčastejšie priestupky cyklistov. Zanedbávajú nutnosť jazdy s povinnými reflexnými prvkami a zvončekom. Za jazdu cez priechod pre chodcov či jazdu vedľa seba hrozí cyklistom v blokovom konaní pokuta do 50 eur.

Zrušená značka "prejazd zakázaný" na Slovensku

V minulosti sme sa s inou zaujímavou situáciou stretli aj u nás. Na slovenských cestách sme sa mohli stretnúť s dopravnou značkou s názvom „prejazd zakázaný.“ Značka zakazovala vodičom prejazd týmto miestom bez zastavenia. Platnosť značky skončila v roku 2020. Napriek tomu to mnohí vodiči nevedia a boli za túto značku pokutovaní. V zákone sú nejasnosti. Mali za porušenie tejto zrušenej značky dostať pokutu aj naďalej? „Aj keď nová vyhláška dopravné značenie ‚prejazd zakázaný‘ nepozná, tak tým nie sú nijako dotknuté povinnosti účastníkov cestnej premávky,“ uviedla vo svojom stanovisku hovorkyňa nitrianskej polície Renáta Čuháková.

Historické kontexty a kontroverzné značky

Šesť rokov bojov, šesť rokov utrpenia, bolesti a ničenia. Druhá svetová vojna si podľa niektorých odhadov vyžiadala až 60 miliónov mŕtvych. Zároveň bola prvou vojnou, kde bol počet civilných obetí vyšší ako tých vojenských. Do histórie sa smutne zapísala aj najväčšou systematickou genocídou postavenou na priemyselných základoch. Nemecká pobočka IBM dodávala nacistom technológiu „dierkovacích štítkov“. Mechanické stroje, predchodcovia dnešných počítačov, umožňovali v krátkom čase spracovať veľké množstvo informácií. Nacisti ju využili pri veľkom sčítaní obyvateľstva v 30.tych rokoch 20.storočia. Obrovská databáza mala byť potom využitá na prenasledovanie Židov, Rómov či iných „neárijcov“ za technickej pomoci IBM. Nacisti navyše počas vojny organizovali presuny miliónov ľudí a ich likvidáciu či nútené pracovné nasadenie. Na to treba bezchybnú logistickú a kalkulačnú podporu. Ako príklad sa uvádza schopnosť nacistov vytvoriť detailnú mesačnú faktúru za otrockú prácu približne 115 tisíc väzňov v továrňach leteckej firmy Messerschmitt len v priebehu 24 hodín. Nacisti využívali tieto dva stroje v roku 1933 a 1939 pri sčítaní obyvateľstva.

Prečítajte si tiež: Nemecké odevné značky a kontroverzie

Americká Coca Cola prestala v roku 1941 súlade s týmto zákonom do nacistického Nemecka dodávať originálne ingrediencie na výrobu svojho najslávnejšieho nápoja. Nemecká pobočka preto zúfalo hľadala inú možnosť, ako uspokojiť nacistický trh. A prišla s Fantou. Tá pôvodne nebola žltá, ale tvorila náhradu originálneho produktu. Reklama na Fantu v nacistickom Nemecku. Značka Fanta na niekoľko rokov zmizla, ale už v roku 1955 sa objavila opäť. Vo februári 2015 pri výročí 75 rokov od vzniku Fanty, sa v Nemecku objavila spomienková edícia, ktorá bola vyrobená podľa vojnovej receptúry aj vo fľašiach podobného dizajnu. V televízii bola táto edícia promovaná ako snaha o návrat „starých dobrých časov„.

S nacistami otvorene sympatizoval zakladateľ najznámejšej americkej automobilky Henry Ford. Na nacistickej strane počas vojny fungovala nemecká pobočka pod názvom Ford Werke AG. Tá ešte pred vstupom USA do vojny proti Nemecku súhlasila s využitím otrockej práce v svojich továrňach. Zároveň do toho okamihu Ford dodával materiál nacistom, ale nechcel dodávať stroje pre britské kráľovské letectvo RAF. Podľa informácií zverejnených až v roku 2003 by bol jediný syn Henryho Forda, Edsel Ford, vyšetrovaný za vojnové obchodovanie s nepriateľom, nebyť faktu, že zomrel v roku 1943. Henry Ford dokonca získal najvyššie nacistické vyznamenanie určené pre zahraničných predstaviteľov. Nemecký vojak pózuje pre nákladiakmi značky Ford.

Podobne ako Ford nacistom pomáhal General Motors. Ich fabrika pod nemeckou značkou Opel v Brandenburgu vyrábala všetko od dielov pre bombardéry, cez pozemné míny až po detonátory torpéd. V roku 1938 jeden z hlavných predstaviteľov GM znepokojeným akcionárom napísal, že to nie je vecou firmy ako nacisti spravujú Nemecko. A že sa treba správať ako nemecká organizácia, ktorá nemá právo uzavrieť továreň. Biznis v Nemecku bol totiž považovaný za „vysoko zárobkový“. Po roku 1941 došlo k „znárodneniu“ zo strany nacistov a preto GM odmieta svoju spoluvinu. Faktom je, že bez GM by nacisti neboli pripravení v roku 1939 napadnúť Poľsko a rozpútať Druhú svetovú vojnu. Oficiálnu kontrolu GM nad Oplom získalo opäť v roku 1948 po dlhom váhaní a s obavami z možnej spoluviny za vojnové činy.

Firma, ktorá mala v roku 2017 príjem viac ako 271 miliónov eur a ktorej tržba bola viac ako 2 a pol miliardy eur, vyrábala pred vojnou aj počas nej neslávne preslávenú uniformu najbrutálnejšej zložky nacistických ozbrojených síl - najčastejšie uvádzaných pod skratkou SS. Zakladateľ dnes nadnárodnej firmy Hugo Boss sa stal členom nacistickej strany v roku 1931 s členským preukazom pod číslom 508 889. Okamžite sa mu začalo dariť a bol dodávateľom širokého spektra uniforiem. Najznámejšia z nich ale patrila SS. Veliteľ jednotiek SS Heinrich Himler v uniforme vyrábanej Hugom Bossom v koncentračnom tábore Dachau. Na práci pre nemeckú „tretiu ríšu“ sa vo fabrike Huga Bossa podieľali aj desiatky nútene nasadených. To a jeho členstvo v nacistickej strane viedlo k tomu, že po vojne Hugo dostal zákaz podnikať.

Antidieselová horúčka v Nemecku

Bol to veľký humbug, keď ekologická organizácia Deutsche Umwelthilfe v roku 2018 dosiahla svoje a cez žaloby na nemecké mestá presadila zákaz vjazdu starších naftových áut do ich centier. V súčasnosti je takýchto zón 48. Hamburg či Berlín ich však už rušia. Hamburg bol prvým nemeckým mestom, ktoré vytvorilo antidieselovú zónu. Majitelia starších naftových áut s emisnou normou Euro 4 a staršou či dokonca aj s normou Euro 5 sa od roku 2018 museli zmieriť s tým, že so svojimi autami nemôžu vojsť do centier niektorých miest. Prvá takáto zóna vznikla v Hamburgu a potom začali rásť ako huby po daždi v ďalších metropolách. Dôvodom boli žaloby ekologickej organizácie Deutsche Umwelthilfe (DUH), ktorá dôvodila tým, že v centrách miest sú prekračované Európskou úniou povolené limity oxidov dusíka (NOx) a že ich zdrojom sú práve dieselové motory.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne

Nepomohla kritika, že obchádzaním antidieselových zón musia naftové autá prejsť viac kilometrov, čo znamená viac emisií, ani kritika metodiky merania NOx. Stačilo prekročiť povolený limit v jednom dni a na jednom úseku a DUH už začalo „úradovať“. Ukázalo sa tiež, že počas pandémie, keď utíchla doprava, emisie NOx nijako zvlášť neklesli, pretože ich najväčším producentom bol i tak priemysel a nie staršie dieselové vozidlá. Efekt zákazov bol sporný aj preto, že kvôli zásobovaniu či bezpečnosti (polícia, hasiči) museli miestne úrady vydávať výnimky. Tieto sa týkali aj rezidentov, remeselníkov či zdravotne postihnutých občanov.

Nakoniec sa radnica v Hamburgu rozhodla, že zákaz vjazdu starým dieselom zruší. Od 13. septembra tak môžu cez Max-Brauer-Allee prejsť všetky naftové autá bez ohľadu na to, akú emisnú normu spĺňajú. A urobil tak dokonca aj Berlín. Naftové motory však z toho ešte nie sú vonku, pretože len tento rok vznikli nové zóny v Mníchove či Darmstadte. A môžu pribúdať ďalšie, pretože vo viacerých mestách stále prebiehajú rokovania o urovnaní, alebo sa čaká na súdne rozhodnutia. Navyše, Svetová zdravotnícka organizácia WHO navrhla, aby sa povolený limit oxidu dusičitého (NO2) na kubický meter, ktorý dnes predstavuje 40 mikrogramov, znížil na 10 mikrogramov.

Zakázané kombinácie na evidenčných číslach

Extrémistické symboly si už Rakúšania na evidenčné čísla nedajú. Slovenský zákon taký presný nie je. Extrémisti obľubujú rôznu symboliku. V Rakúsku až natoľko, že tamojšie ministerstvo dopravy sa rozhodlo sprísniť zákon, v ktorom presne vymenovali, aké skratky, symboly a číselné kombinácie si už Rakúšania nebudú môcť dať na evidenčné čísla vozidiel, vyrobených na želanie. Slovenský zákon však až taký presný nie je. Rakúska novela vstúpila do platnosti 23. júla tohto roku a bola rozšírením už pôvodne neželanej symboliky. K dlhoročne zakázaným skratkám ako SS (elitné nacistické bojové oddiely), NSDAP (Národnosocialistická nemecká strana pracujúcich), či HJ (mládežnícka organizácia Hitlerjugend) najnovšie pribudla číselná kombinácia 420, označujúca 20. apríl, deň narodenia Adolfa Hitlera.

Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky Denisy Baloghovej pracovník polície, ktorý príjme žiadosť o vyhotovenie voliteľného evidenčného čísla, kontroluje dodržiavanie zákona. Predpis síce nehovorí tak konkrétne ako ten rakúsky, ale slovenskí policajti by mali mať k dispozícii príručku. V roku 2014 bolo na Slovensku vydaných spolu 1843 voliteľných EČV.

Slovensko v minulosti zaznamenalo prípad s odevnou značkou Eighty Eight (po anglicky Osemdesiatosem), keď polícia urobila raziu v bratislavskom obchode s oblečením a majiteľom zhabala tovar pre podozrenie z propagovania neonacizmu. Jej tričko mal na sebe oblečené napríklad herec Rasťo Rogel v markizáckom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Značka sa postupne vytratila. Pravicoví extrémisti však menia stratégiu.

Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie

Vodič si v Nemecku zaplatil EČV. Zakázané kombinaćie písmen a čísel sú aj na Slovensku. Šialené evidenčné čísla máme aj u nás, nielen v Nemecku. Vzhľadom na včerajší deň víťazstva nad fašizmom však prichádza tematicky vhod minulotýždňové rozhodnutie nemeckého súdu v Düsseldorfe. Súd riešil sťažnosť občana na evidenčné číslo vozidla podporujúce extrémizmus. Vyšetrovanie preukázalo, že nemenovaný vodič si za danú kombináciu znakov dokonca priplatil. Nemecký región Hamburg je na poznávacích značkách totiž označovaný kombináciou HH, ktorá sama o sebe evokuje nacistickú tematiku. Aj z historického hľadiska sú Nemci potom o to háklivejší na akékoľvek podozrivé kombinácie. Kuriozitou však bolo, že vodičovi najprv kombinácia HH1933 prešla.

Otázku šírenia nacizmu a extrémizmu celkovo berú nemecké úrady veľmi vážne. Zo zákona sú na značkách zakázané akékoľvek kombinácie, ktoré môžu už len náznakom odkazovať na obdobie tretej ríše. Zakázané sú napríklad skratky HJ, NS, KZ, SS, SA a v niektorých regiónoch aj SD. Čísla 18 a 88 samozrejme tiež nepripadajú do úvahy. Zákony obmedzujúce vulgarizmy a šírenie extrémizmu pomocou vlastnej ŠPZ máme aj na Slovensku. U nás bol najmedializovanejší prípad malackého vodiča, ktorému sa podarilo obhájiť pred úradmi kombináciu MA-MPICI. Na prvý pohľad vulgárne EČV má vraj v skutočnosti úplne iný význam. V záhoráčtine totiž spojenie "mám picí" v dôsledku znamená, že piatková zábava bude naozaj ako sa patrí.

Bizarné dopravné predpisy vo svete

Niektoré sú historické relikvie, iné majú svoje logické opodstatnenie, no všetky majú jedno spoločné - sú fascinujúcim pohľadom na to, ako rôzne krajiny riešia dopravnú bezpečnosť pomocou bizarných zákonov. Dopravné predpisy majú za cieľ udržiavať poriadok a bezpečnosť na cestách, no niektoré z dopravných zákonov sú tak zvláštne, že by ste neverili, že naozaj existujú. V rôznych krajinách platia pravidlá, ktoré sú výsledkom historických okolností, starých zvyklostí alebo jednoducho bizarných legislatívnych prešľapov.

1. Tento zákon vychádza z tradičného rešpektovania nedeľného pokoja v krajine. Od roku 1970 sú v Švajčiarsku v nedeľu zakázané činnosti, ktoré môžu narušiť verejný pokoj, vrátane umývania auta na ulici alebo vo dvore.
2. Ak počas dažďa autom ošpliechate chodca, môžete v Japonsku dostať pokutu.
3. V Moskve a niektorých ďalších mestách môžete dostať pokutu, ak je vaše auto príliš špinavé.
4. Tento zákon platí od roku 1935 a vychádza z filozofie nemeckých diaľnic (Autobahn), kde je plynulá premávka kľúčová pre bezpečnosť.
5. Tento zákon nemá priamy súvis s cestnou premávkou, no patrí do kategórie dopravných predpisov. Bol prijatý pravdepodobne na ochranu zvierat a predchádzanie neetickému zaobchádzaniu s divou zverou, keďže Aljaška je známa svojou bohatou populáciou losov.
6. V niektorých častiach Floridy platil kedysi zákon, podľa ktorého bolo zakázané parkovať na diaľnici, ak ste mali vozidlo ťahané slonom, koňom alebo ťavou.
7. Tento zákon, známy ako ‚Number Coding Scheme‘, bol zavedený v roku 1995 s cieľom znížiť preťaženie ciest v Manile.
8. Spojené Kráľovstvo - Opitý na koni? Tento zákon pochádza z roku 1872 a je stále platný. Podľa neho je nezákonné viesť akýkoľvek dopravný prostriedok, vrátane koňa, pod vplyvom alkoholu.

Tieto predpisy ukazujú, aké bizarné a nečakané môžu byť dopravné predpisy po celom svete. Niektoré zo spomenutých dopravných zákonov, ako zákaz špliechania chodcov v Japonsku alebo povinnosť čistého auta v Rusku, sú stále aktívne vymáhané. Každá krajina má svoje vlastné cestné zákony. Niektoré z nich sú vskutku netradičné. Až tak, že ani netušíte, že sa práve dopúšťate priestupku. Toto sú ony. Ak v Spojenom kráľovstve náhodou ošpliechate chodca vodou z kaluže, môže vás to stáť od 100 do 5 000 libier a pridelenie trestných bodov. Vo Švajčiarsku je nočný pokoj priam posvätný, preto je v čase od 22:00 do 7:00 zakázané robiť väčší hluk vrátane hlasného zatvárania dverí auta alebo prudkého zrýchľovania.

V meste Youngstown, Ohio, je nezákonné, aby vám došiel benzín. V štáte New Jersey môžu úrady zakázať používanie personalizovaných evidenčných čísiel vodičom, ktorí boli prichytení pri šoférovaní pod vplyvom alkoholu alebo inak porušovali zákony. Na Fenwick Island v štáte Delaware platí prísny zákaz spánku, varenia a prezliekania sa v aute. V Austrálii je zakázané vystrkovať ruky alebo iné časti tela z okna auta, s výnimkou situácie, keď vodič signalizuje zmenu smeru v prípade nefunkčných smeroviek. Vo Francúzsku je od roku 2015 zakázané používanie slúchadiel počas šoférovania. V hlavnom meste Filipín Manile sú vodiči obmedzení v používaní určitých ciest podľa evidenčných čísel ich vozidiel. Napríklad autá s poznávacími značkami končiacimi sa na čísla 1 alebo 2 nemôžu využívať niektoré cesty v pondelok od 7:00 do 19:00. V Jakarte, hlavnom meste Indonézie, môžu určité ulice a cesty využívať iba vozidlá s minimálne tromi pasažiermi. V Rumunsku môžu policajti pokutovať vodiča za špinavé okná, ktoré obmedzujú výhľad. V Estónsku sú počas zimy sprístupnené tzv. ľadové cesty, ktoré vedú cez zamrznuté jazerá alebo rieky. Na týchto cestách je zakázané používať bezpečnostné pásy, čo má zvýšiť šancu na únik z vozidla v prípade, že by sa prepadlo do vody.

Zákaz používania aplikácií upozorňujúcich na radary v Nemecku

Máte v telefóne aplikáciu, ktorá vás upozorní na rýchlostné radary? V Nemecku sa to môže poriadne predražiť! Policajti tam totiž nezohľadňujú, či aplikáciu použil vodič alebo spolujazdec. Stačí, že ju máte v mobile, a pokuta vás neminie. V dnešnej dobe má väčšina vodičov vo svojom smartfóne nainštalované navigačné aplikácie, ktoré ich okrem iného upozornia na blížiace sa rýchlostné radary. Podľa nemeckého cestného zákona je zakázané používať akékoľvek zariadenie, ktoré priamo či nepriamo detekuje alebo varuje pred prostriedkami na monitorovanie premávky. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ak vodič aplikáciu nepoužíva, ale má ju zapnutú spolujazdec, všetko je v poriadku. Omyl! Podľa rozhodnutia Vyššieho súdu v Karlsruhe sa zákaz vzťahuje aj na spolujazdcov. Tento precedens vznikol na základe prípadu 64-ročného vodiča, ktorého zastavila polícia kvôli rýchlej jazde. Policajti počas kontroly zistili, že spolujazdec mal v mobile aktívnu aplikáciu na varovanie pred radarom.

Čo je ešte prekvapivejšie, pokutu môžete dostať aj v prípade, že aplikáciu na varovanie pred radarom vôbec nepoužívate. Stačí, že ju máte nainštalovanú v telefóne v stave „pripravenom na použitie“. Za tento priestupok vodičovi hrozí pokuta vo výške 75 eur a jeden bod do evidencie priestupkov. Dôvodom je predovšetkým bezpečnosť na cestách. Nemecké úrady sa domnievajú, že aplikácie na varovanie pred radarom motivujú vodičov k prekračovaniu rýchlosti tam, kde si myslia, že nie sú sledovaní. Podľa nemeckých úradov má byť monitorovanie rýchlosti nástrojom na prevenciu, nie predmetom obchádzania. Ak plánujete cestu do Nemecka, radšej si overte, aké aplikácie máte nainštalované vo svojom telefóne. Ak obsahujú funkcie upozorňujúce na radary, najlepšou voľbou je ich deaktivácia alebo úplné odstránenie.

Pravidlá pre elektrické kolobežky

Drvivá väčšina majiteľov elektrickej kolobežky vám potvrdí, že sa veľmi rýchlo stane ich neodmysliteľnou súčasťou každodennej dopravy. No tak ako sú z nich niektorí ľudia nadšení, druhým už toľko radosti robiť nemusia. Keďže popularita elektrických kolobežiek stále stúpa, rastie tiež riziko nehôd, ktorých príčinou sú práve ich nezodpovední jazdci. Aj preto sa naprieč štátmi uzákoňujú pravidlá pre elektrické kolobežky, ktoré jasne vymedzujú, za akých podmienok sa môžu používať. A tak nech už idete na dovolenku, za prácou či sa sťahujete do iného štátu, určite by ste neradi dostali pokutu za nesprávnu jazdu na elektrickej kolobežke. Podmienky a pravidlá v článku platili v januári 2023.

Vo väčšine štátov je síce jazda povolená, no existujú aj výnimky. Naopak, v Albánsku, Holandsku, Litve, či v Maďarsku nemajú presne dané pravidlá. Rozdiely pri jednotlivých štátoch nastávajú tiež v otázke, od koľkých rokov smú jazdci používať elektrické kolobežky. Veková hranica sa líši pomerne výrazne, a to od 10 až po 18 rokov. Od 10 rokov si jazdu bez sprievodu na elektrickej kolobežke môžu užiť osoby v Estónsku a v Poľsku, kde však až do 18. roku musíte mať pri sebe cyklo preukaz. Ten istý prípad platí aj pre desaťročných v Rakúsku. Dvanásťroční kolobežkári si podľa zákona môžu zajazdiť vo Francúzsku a v Chorvátsku. V Dánsku a na Slovensku je hranica posunutá do 15. roku života. V prípade Slovenska však táto hranica platí len v prípade, že kolobežkári jazdia po cestách. Pre iné komunikácie hranica neexistuje.

Rozdielne formulované zákony naprieč európskymi štátmi neminuli ani otázku povinnej výbavy. Zatiaľ čo v Portugalsku povinná výbava ratifikovaná nie je, v Nemecku zase musíte jazdiť spolu s dokumentami a licenčnou značkou. V Estónsku je povinné nosenie prilby, ale len do 16 rokov. V Luxembursku zase musíte mať bližšie nešpecifikované osvetlenie vpredu a vzadu. Takéto osvetlenie spolu s nosením prilby do 18. Na ešte prísnejšie pravidlá povinnej výbavy sa pripravte v Bulharsku, Rumunsku a v Španielsku, kde okrem vyššie spomenutého musí kolobežka disponovať brzdovým svetlom. V mestách ako Barcelona, Alicante či Benidorm musíte mať tiež uzatvorené poistenie kolobežky. V Nemecku musí byť vaša kolobežka vybavená brzdami, predným a zadným svetlom, a odrazkami po bokoch, no okrem toho musíte mať pri sebe doklady ako certifikát kolobežky a návod na jej obsluhu. Európsky parlament prijal novú smernicu, ktorá členským štátom Európskej Únie nariaďuje od 1. januára 2024 dať do platnosti zákon o uzatvorení povinného zmluvného poistenia pre elektrické kolobežky.

Pálčivým problémom viacerých veľkých miest v Európe je fakt, že po chodníkoch a peších zónach jazdia kolobežkári vo veľkých skupinách či nebezpečnou rýchlosťou. V ktorých štátoch teda môžete jazdiť po chodníku a v ktorých je to zakázané? Vo Švédsku a Taliansku je parkovanie elektrických kolobežiek na chodníku zakázané. Ostatné krajiny túto otázku v legislatíve ustanovenú nemajú. K bezpečnosti kolobežkárov, ale aj ostatných účastníkov na ceste prispieva tiež uzákonenie maximálnej povolenej rýchlosti. V niektorých prípadoch dokonca štáty pristúpili aj k zastropovaniu výkonu, ktorým elektrické kolobežky môžu disponovať.

Otázka, ktorá isto zaujíma nejedného kolobežkára, ktorý sa počas víkendovej jazdy či po ceste z práce plánuje zastaviť na pivo či pohár vína. Ako už zrejme tušíte, aj to, či na kolobežke môžete jazdiť s alkoholom v krvi sa líši od každého štátu. V ostatných štátoch jazdu na kolobežke pod vplyvom alkoholu buď zákon priamo neupravuje, alebo je len v procese prípravy na jeho prijatie. Či už však zákony prikazujú jazdu zatriezva, s prilbou na hlave alebo danou maximálnou rýchlosťou, Max Blinker odporúča jediné - bezpečnosť musí byť vždy na prvom mieste.

tags: #zakázané #značky #v #Nemecku