Zakladajúca Zmluva EHS: Dokument pre Európsku Integráciu

Zakladajúca zmluva EHS (Európske hospodárske spoločenstvo) je významný dokument v histórii európskej integrácie. Táto zmluva, spolu s ďalšími zakladajúcimi zmluvami, položila základy pre vytvorenie Európskej únie, ako ju poznáme dnes.

Historický Kontext a Vznik EHS

V povojnovom období európske štáty hľadali spôsoby, ako zabezpečiť mier a prosperitu na kontinente. Jedným z prvých krokov bola iniciatíva francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana, ktorý 9. mája 1950 predstavil myšlienku Európskeho spoločenstva. Táto myšlienka viedla k podpísaniu Parížskej zmluvy 18. apríla 1951, ktorou vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO). ESUO založilo Francúzsko, Nemecko, Taliansko a štáty Beneluxu (Belgicko, Holandsko a Luxembursko).

Rímske Zmluvy a Vznik EHS

Dňa 25. marca 1957 boli podpísané tzv. Rímske zmluvy. Medzi ne patrila Zmluva zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Zmluva zakladajúca Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM). Zmluva o EHS, vo svojej preambule, vyhlásila odhodlanie signatárskych štátov položiť základy čoraz užšieho zjednocovania národov Európy.

Ciele a Princípy EHS

Európska hospodárska zmluva definovala princípy spoločného trhu, ktorý je založený na niekoľkých kľúčových slobodách:

  • Voľný pohyb tovarov: Odstránenie ciel medzi členskými štátmi a zavedenie spoločnej tarify voči tretím krajinám.
  • Voľný pohyb osôb: Umožnenie občanom členských štátov pracovať a žiť v ktoromkoľvek inom členskom štáte.
  • Voľný pohyb kapitálu: Umožnenie investícií a finančných transakcií medzi členskými štátmi.
  • Voľný pohyb služieb: Umožnenie poskytovania služieb cez hranice členských štátov.

Zmluva o EHS taktiež definovala konkrétne ciele v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, dopravnej politiky a spoločnej obchodnej politiky.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Inštitucionálny Rámec EHS

Už ESUO kreovalo štyri hlavné orgány, ktoré v modifikovanej podobe doteraz tvoria základnú štruktúru orgánov Únie:

  1. Vysoký úrad (neskôr premenovaný na Komisiu): Zastupoval záujmy spoločenstva ako celku a mal výkonné právomoci.
  2. Zhromaždenie (ktoré sa zmenilo na Európsky parlament): Pôvodne poradný orgán, ktorý postupne získaval väčšie právomoci.
  3. Rada ministrov (neskôr len Rada): Zastupovala záujmy členských štátov a mala rozhodovacie právomoci.
  4. Súdny dvor (neskôr Súdny dvor ES a v súčasnosti Súdny dvor EÚ): Zabezpečoval dodržiavanie práva spoločenstva a riešil spory medzi členskými štátmi a inštitúciami.

Vývoj a Transformácia EHS

Dňa 8. apríla 1965 bola v Bruseli podpísaná Zlučovacia zmluva, ktorá spojila ESUO, EURATOM a EHS pod spoločný názov Európske spoločenstva. Krátko na to došlo k vytvoreniu colnej únie medzi účastníckymi štátmi.

Jednotný Európsky Akt a Maastrichtská Zmluva

Následne došlo k prvej väčšej revízii Rímskych zmlúv Jednotným európskym aktom, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1987. Jednotný európsky akt priniesol aj inštitucionálne zmeny. Zvýšil význam Európskeho parlamentu a zaviedol Európsku radu ako stálu súčasť organizačnej štruktúry.

Žiadna z uvedených zmlúv, tvoriacich primárne právo Európskych spoločenstiev sa nedotýkala spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Všetky boli zamerané len na oblasť hospodársku. Až Zmluva o Európskej únii, tzv. Maastrichtská zmluva, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. novembra 1993, priniesla zmeny aj v tejto oblasti.

Maastrichtská zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo (ďalej len „ES“), zhrnula oblasti dovtedajšej spolupráce do tzv. troch pilierov. Týmto sa začalo európske právo deliť na komunitárne a úniové. Komunitárnym právom, nazývame právo Európskych spoločenstiev, teda právo z oblasti 1. piliera a úniovým právom nazývame právo Únie, teda právo z oblasti 2. a 3. piliera.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Amsterdamská Zmluva a Schengenský Systém

Dňa 2. októbra 1997 bola podpísaná Amsterdamská zmluva, ktorá menila zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty, aj číslovanie ich článkov. Táto zmluva nadobudla platnosť dňa 1. mája 1999.

Významným právnym nástrojom a historicky prvým významnejším doteraz platným právnym aktom sú Schengenské dohody. Schengenské dohody nevznikli ako súčasť primárneho práva Únie. Vznikli ako medzištátne dohody v rámci medzinárodného práva verejného v dobe, kedy ešte neexistovala Únia a teda ani tretí pilier spolupráce. Až Amsterdamskou zmluvou bol tzv. Schengenský systém začlenený do rámca Únie.

Zmluva z Nice a Lisabonská Zmluva

Zmluva z Nice bola podpísaná 26. februára 2001 a účinnosť nadobudla 1. februára 2003. Táto zmluva previedla agendu zanikajúceho ESUO na ES a zmenila spôsob rozhodovania, keď namiesto jednomyseľného rozhodovania sa začalo o mnohých otázkach hlasovať kvalifikovanou väčšinou.

Lisabonská zmluva, ktorá bola podpísaná dňa 13. decembra 2007 a je účinná od 1. decembra 2009, priniesla prevratné zmeny takmer vo všetkých oblastiach. Zrušila pilierovú štruktúru Únie, zmenila a doplnila existujúcu Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva premenovala na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom.

Vplyv EHS na Slovensko

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004 bol spojený so zmenami nielen v ekonomickej a politickej oblasti, ale aj v oblasti právnej. Prameňmi práva v Slovenskej republike sa stali aj pramene komunitárneho práva a úniového práva. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov, vrátane justičných orgánov, je postupovať pri tvorbe a uplatňovaní práva v súlade s európskou legislatívou a používať pri rozhodovacej činnosti aj európske právo.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zakladajuca #zmluva #ehs #dokument