Základná starostlivosť podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti predstavuje vážnu hrozbu pre finančný systém a spoločnosť ako celok. V boji proti tomuto javu boli prijaté rozsiahle inštitucionálne a legislatívne opatrenia na národnej aj medzinárodnej úrovni. Európska únia v tejto oblasti uplatňuje spoločné pravidlá prostredníctvom smerníc vydávaných Európskym parlamentom, ktorých cieľom je zabrániť praniu špinavých peňazí a vytvoriť jednotné regulačné prostredie v celej EÚ.

V Slovenskej republike je boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti upravený zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „Zákon o AML“). Tento zákon definuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Povinné osoby a ich povinnosti

Zákon č. 297/2008 Z. z. vymenúva subjekty, ktorým vznikajú povinnosti v boji proti praniu špinavých peňazí. Tieto subjekty sa označujú ako "povinné osoby" a zaraďujeme medzi ne najmä:

  • Banky a iné subjekty finančného trhu - finančné inštitúcie (poskytovatelia platobných služieb, subjekty kolektívneho investovania, dôchodkové a doplnkové správcovské spoločnosti, finanční sprostredkovatelia a poradcovia, subjekty pôsobiace na trhu s cennými papiermi, poskytovatelia služieb v oblasti virtuálnych mien).
  • Právnické a fyzické osoby vykonávajúce zmenárenskú činnosť, prevádzkujúce hazardné hry, dražby a aukcie.
  • Osoby vykonávajúce tzv. slobodné povolania (advokáti, notári, exekútori, daňoví poradcovia a audítori) pri splnení zákonom stanovených podmienok.

Základnou povinnosťou povinných osôb je vykonávať tzv. starostlivosť vo vzťahu ku klientom. Táto starostlivosť má tri odlišné formy: základnú, zjednodušenú a zvýšenú.

Neobvyklá obchodná operácia

Dôležitým pojmom v kontexte právnej úpravy ochrany proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti je "neobvyklá obchodná operácia". Podľa § 4 zákona sa ňou rozumie „právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu“.

Prečítajte si tiež: Legislatíva pre príspevok na ZŠ

Základná starostlivosť

Základnú starostlivosť musí povinná osoba vykonávať pri každom klientovi, s výnimkou prípadov, keď je oprávnená vykonať zjednodušenú starostlivosť. Základná starostlivosť spočíva v identifikácii klienta a overení jeho identifikácie.

Identifikácia a overenie klienta

Pri identifikácii a overovaní klienta postupuje povinná osoba nasledovne:

  • Fyzická osoba: Overenie totožnosti sa vykonáva na základe dokladu totožnosti predloženého klientom. Overenie údajov sa vykonáva za jej fyzickej prítomnosti. U fyzickej osoby-podnikateľa sa overujú aj údaje podľa § 7 písm. c) Zákona o AML.
  • Právnická osoba: Overenie totožnosti sa vykonáva na základe dokumentov, údajov a informácií získaných z úradných registrov alebo inej úradnej evidencie. Overujú sa údaje podľa § 7 písm. d) Zákona o AML, a v rozsahu údajov podľa § 7 písm. e) aj údaje o osobe, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo je oprávnená konať na základe splnomocnenia.
  • Klient identifikovaný prostredníctvom technických zariadení: Ak už bol klient identifikovaný podľa § 7 písm. a) alebo b) Zákona o AML, môže povinná osoba vykonať overenie prostredníctvom technických zariadení podľa osobitného predpisu, alebo na základe preukázania sa klienta zaručeným elektronickým podpisom.

Zjednodušená starostlivosť

Zjednodušenú starostlivosť môže povinná osoba vykonať, ak zistí, že podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a ide o prípad, kedy je zjednodušená starostlivosť prípustná.

Povinná osoba musí overiť a zaznamenať splnenie všetkých podmienok, ktoré ju oprávňujú na uplatnenie zjednodušenej starostlivosti. Musí tiež zaznamenávať informácie o účele a povahe obchodného vzťahu, ako aj o pôvode finančných prostriedkov, a posúdiť, či klient alebo obchodná operácia nevykazujú znaky neobvyklej obchodnej operácie.

Zvýšená starostlivosť

Zvýšená starostlivosť sa vyžaduje v prípadoch, ak povinná osoba po posúdení rizík dospeje k záveru, že niektorý z klientov, druhov obchodu alebo konkrétny obchod predstavuje vyššie riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu.

Prečítajte si tiež: Sprievodca rehabilitáciou a prevenciou dekubitov

Novela Zákona o AML od 15. januára 2025

Dňa 15. januára 2025 nadobudla účinnosť novela Zákona o AML, ktorá prináša niekoľko významných zmien. Táto novela reflektuje potrebu zosúladenia slovenskej legislatívy s požiadavkami Európskej únie a medzinárodnými štandardmi v oblasti boja proti finančnej kriminalite.

Kryptoaktíva a vysokorizikové krajiny

Novela po prvýkrát zavádza definíciu pojmov "kryptoaktívum" a "prevod kryptoaktív" a zakotvuje definíciu "vysokorizikovej krajiny". Kryptoaktívum je definované ako "digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie". Vysokorizikové krajiny sú tie, ktoré sú identifikované v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2016/1675, alebo krajiny, ktoré určia medzivládna inštitúcia alebo medzinárodná organizácia, ktorá ustanovuje medzinárodne uznávané štandardy na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu.

Konečný užívateľ výhod (KÚV)

Novela zavádza osobitnú kategóriu subjektov, pri ktorých sa určuje KÚV, a to "zverenecké fondy" zriadené podľa právneho poriadku iného štátu. Po novom sa za KÚV považuje aj každá fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, prípadne osoba, ktorá priamo či nepriamo ovláda právnickú osobu, ktorá je spoločníkom.

KÚV sú po novom povinní aktívne spolupracovať a poskytovať súčinnosť pri poskytovaní presných a aktuálnych údajov povinným osobám.

Ďalšie zmeny zavedené novelou

  • Povinnosť zisťovať a evidovať adresu skutočného miesta výkonu podnikateľskej činnosti.
  • Sprísnenie požiadaviek na povinné osoby pri rozhodovaní o odmietnutí uzavretia obchodného vzťahu, jeho ukončení alebo odmietnutí vykonania konkrétneho obchodu.
  • Povinnosť zahrnúť do programu vlastnej činnosti postupy na identifikáciu politicky exponovaných osôb (PEP) a sankcionovaných osôb.
  • Povinnosť zahrnúť do programu vlastnej činnosti postupy na identifikáciu a riadenie rizík spojených s novými produktmi a novými technológiami.
  • Podávanie hlásení o neobvyklých obchodných operáciách výhradne prostredníctvom informačného systému goAML od 1. januára 2025.
  • Zvýšený dôraz na kvalifikáciu a kompetencie osôb zodpovedných za plnenie úloh v oblasti AML (tzv. compliance officer).
  • Zvýšenie pokút za nesplnenie povinností. Udelená pokuta môže dosiahnuť až 10 - násobok mesačného priemeru celkových príjmov sankcionovanej osoby od povinnej osoby za predchádzajúcich 12 mesiacov.

Faktory zvyšujúce riziko legalizácie

Medzi faktory, ktoré môžu zvyšovať riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti, patria:

Prečítajte si tiež: Ako sa započítava vojenská služba do dôchodku

  • Klienti z krajín identifikovaných ako vysokorizikové.
  • Produkty umožňujúce anonymitu.
  • Služby s vysokou mobilitou finančných prostriedkov.
  • Nové alebo rozvíjajúce sa technológie.

tags: #zakladna #starostlivost #podla #zakona #297 #2008