Základy pedagogiky zrakovo postihnutých: História, vývoj a súčasné trendy

Úvod

Pedagogika zrakovo postihnutých je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. Je to veda, odbor v systéme špeciálnych vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. Jej história je úzko spätá s vývojom spoločenského vnímania a prístupu k osobám so zdravotným postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vývoj pedagogiky zrakovo postihnutých, so zameraním na historické míľniky, kľúčové osobnosti a súčasné trendy.

Historický kontext

Starostlivosť o zrakovo postihnutých v minulosti

História starostlivosti o zrakovo postihnutých je dlhá a zložitá. V minulosti boli zrakovo postihnuté deti často usmrcované, rovnako ako aj telesne postihnuté deti. Tí, ktorí prežili, sa živili žobraním a prostitúciou. Len výnimočne nadaní nevidiaci sa presadili ako básnici, učitelia a poradcovia.

Prvé dokázateľné prejavy starostlivosti o nevidiacich pochádzajú z roku 358, kedy bol v Cesarei založený útulok pre oslepnutých vojakov. Významným krokom vpred bolo pôsobenie Vivesa, ktorý ako prvý bojoval za právo nevidiacich na výchovu a zamestnávanie v útulkoch. Začal s výchovou nevidiaceho chlapca.

19. storočie: Prvé ústavy pre zrakovo postihnutých

Organizovaná starostlivosť o zrakovo postihnutých má svoje korene v stredoveku, kedy vznikali azylové zariadenia pri kláštoroch. Tieto zariadenia poskytovali útočisko a základnú starostlivosť pre ľudí s rôznymi druhmi postihnutia. S rozvojom humanizmu sa začala objavovať požiadavka na výchovu a vzdelávanie postihnutých detí.

Významným medzníkom v dejinách vzdelávania zrakovo postihnutých bolo založenie prvých ústavov. Na území Uhorska bol prvý ústav založený vo Vacove (dnešný Vác) na podnet Andreja Cházára. A. Cházár, rodák z Jovíc pri Rožňave, zohral významnú úlohu v rozvoji vzdelávania hluchonemých na území Uhorska. Vyštudoval právo, v r. 1767 si otvoril advokátsku kanceláriu v Rožňave. Venoval sa vedeckej činnosti najmä v oblasti práva. Hoci sa venoval svojmu odboru, jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie hluchonemých. Preto sa rozhodol založiť ústav, ale pre nedostatok finančných prostriedkov túto myšlienku nemohol zrealizovať. V roku 1790 sa obrátil na Uhorský snem a na panovníka o pomoc. Spolupracoval s J. Mayom, riaditeľom viedenského ústavu, zorganizoval zbierku v Uhorsku a napokon 15. 8. 1802 sa mu podarilo založiť’ Ústav pre hluchonemých vo Vacove. V ústave sa vyučovalo viedenskou metódou.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na adaptáciu seniorov

Na Slovensku bol druhý ústav pre hluchonemých založený roku 1835 Móricom Maukschom v Liptovskom Mikuláši ako súkromný ústav. Ústav zanikol až v roku 1899 pre nedostatok finančných prostriedkov. Po zániku ústavov pre hluchonemých v Lipt. Mikuláši a v Bratislave, nebola koncom 19. stor. na území Slovenska špeciálna vzdelávacia inštitúcia pre sluchovo postihnuté deti. (V Uhorsku zostal len jeden Ústav pre h1uchonemých vo Vacove). Mnohí sluchovo postihnutí žiaci sa vzdelávali na ľudových školách, ale väčšina z nich do týchto škôl nedochádzala a preto ostali bez vzdelania. Podľa štatistiky z roku 1890 ich počet dosahoval 6133 sluchovo postihnutých detí v Uhorsku, prevažná väčšina z nich do ľudových škôl nedochádzala.

20. storočie: Rozvoj špeciálneho školstva a integrácia

Na území Slovenska, v poradí tretí, štátom podporovaný ústav Andreja Cházára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave bol založený dňa 15. 10. 1901. Po viedenskej arbitráži Jelšavu okupovali Maďari a ústav bol v r. 1939 zrušený a presťahovaný do Lučenca. V Lučenci vznikla v r. 1949 prvá škola pre nedoslýchavé deti. V r. Ďalšie ústavy na území Slovenska vznikli v Kremnici a v Bratislave. Tieto ústavy ako maďarské ústavy pôsobili do konca roku 1918.

V Kremnici vznikol Ústav 1. 10. 1903. Od r. 1918 prvým slovenským riaditeľom bol Štefan Sobolovský. Založil viaceré ďalšie ustanovizne pre sluchovo postihnutých, napr. v r.1922 vznikla prvá učňovská ško1a pre SP na Slovensku (pôvodne učebné odbory boli: obuvník, stolár, krajčír) a pričinil sa aj o vybudovanie prvého internátu pre SP žiakov na Slovensku. Dňa 1.10. 1933 bol za riaditeľa ústavu vymenovaný Viliam Gaňo. Bol zakladateľom špeciálnej pedagogiky na Slovensku. Sobolovský a Gaňo sa zaslúžili o rozvoj špeciálnej pedagogiky v oblasti pedagogiky sluchovo postihnutých na Slovensku. V 60-tych rokoch sa zača1a používať prstová abeceda na MŠ pre nepočujúcich v Kremnici. V r. 1974 bola založená Stredná priemyselná škola odevná.

Ústav v Bratislave pre SP pôsobil v rokoch 1905 - 1921. Potom ho presťahovali do Dubnice nad Váhom, ktorý vznikol 16. 11. 1921. Zápasil s nedostatkami priestorov, najmä ubytovacích. Dňa 1.6.1942 bol premiestnený do Prešova. V r. 1956 vznikla materská škola pre nepočujúce deti. Po organizačných zmenách existuje dnes tento ústav ako MŠ a ZŠI pre SP v Prešove.

Ústav pre hluchonemých v Košiciach založila v r. 1924 odbočka Zemského spolku pečlivosti o hluchonemých. Po obsadení Košíc Maďarmi v roku 1938 ústav zanikol. K jeho oživeniu došlo až v roku 1945 a v roku 1947 bol ústav premiestnený do Jasova. Po štvorročnom sťahovaní do Jasova bola v roku 1951 škola umiestnená v Levoči do moderných školských priestorov s internátom. V 60-tych rokoch bola zriadená MŠ pre nedoslýchavé deti.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o výpočte dôchodku

Zásluhou Spolku starostlivosti o h1uchonemých vznikol v rokoch 1929- 1945 štátny ústav pre hluchonemých v Bratislave. Počas II. svetovej vojny evakuoval do Kochanoviec pri Trenčíne, v roku 1945 sa vrátil späť do Bratislavy. Dnes ako MŠ a ZŠI pre sluchovo postihnutú mládež sídli v budove na Hrdličkovej ulici. V r. 1946 vznikla odborná ško1a pre hluchonemých - Stredné odborné učilište pre m1ádež s chybami sluchu. V roku 1955 vznikla škola pre nedoslýchavé deti a tiež v 60-tych rokoch pribudla MŠ pre nedoslýchavé deti. V roku 1920 tiež vznikol ústav v Komárne. Tam sa vyučovalo po maďarsky. V období maďarskej okupácie bol od roku 1942 preložený do Lučenca.

V posledných 10-tych rokoch 20.storočia sa základné školy pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich premenovali na základné školy pre sluchovo postihnutých.

Od 16. storočia doteraz bolo objavených vyše 30 vyučovacích metód sluchovo postihnutých. Presnejšie od 18. storočia, kedy žili učitelia Heinicke a ľ Epée, ktorí viedli medzi sebou ostrú polemiku o správnosti svojich metód, čiže súperenie medzi posunkovou a orálnou rečou o prvenstvo vo vyučovaní, môžeme povedať, že táto polemika v rozličných podobách pretrváva ešte v súčasnosti. Dňa 24.9. 1961 sa otvorili nové možnosti zrakovo postihnutým deťom slávnostným otvorením Základnej deväťročnej školy internátnej pre slabozrakých na Svrčej ul. 6 v Bratislave - Karlovej Vsi. Zásluhu na zriadení tejto školy mali pán Ján Šoltés, Ing. Juraj Mamojka, v tom čase pracovník MsNV - odbor výstavby, nestor československej špeciálnej pedagogiky Viliam Gaňo a Doc.PhDr. Vladimír Predmerský, CSc.

História vzdelávania slabozrakých žiakov na Slovensku samostatne v oddelených triedach sa začína v šk. r. 1945/46. Riaditeľ ZDŠI pre nevidiacich v Levoči pán Ján Šoltés, ktorý mal dlhoročné skúsenosti s výchovou a vzdelávaním zrakovo postihnutých detí a patril medzi najprogresívnejších tyflopedagógov v Československu pochopil, že treba vytvárať triedy, v ktorých sa budú oddelene vzdelávať slabozrakí a nevidiaci žiaci. Treba vysoko hodnotiť túto skutočnosť, pretože ako jeden z prvých v celoštátnom meradle sa snažil diferencovať žiakov aj podľa stupňa zrakového postihnutia. Pochopil, že sú veľké rozdiely v metódach a formách práce s nevidiacimi a slabozrakými žiakmi.

Do roku 1953 sa slabozrakí žiaci vyučovali v ZDŠI v Levoči. V roku 1953 sa triedy 1.- 5. ročníka pre slabozrakých presťahovali do Liptovského Jána. Žiaci 6.- 9. ročníka sa i naďalej vyučovali v Levoči. V r. 1961 sa všetci slabozrakí žiaci presťahovali do novovybudovanej školy v Bratislave-Karlovej Vsi. Bolo veľkou prednosťou, že budova bola účelová a bola postavená aj podľa odborných rád tyflopedagógov. Prvým riaditeľom školy bol menovaný Ján Šoltés. Menovaný patril medzi najskúsenejších tyflopedagógov v Československu a v tom čase už 39 rokov pracoval so zrakovo postihnutými žiakmi. Do funkcie zástupcu riaditeľa bol menovaný Pavol Bohunský,neskôr Jozef Stajník. Výchovnú činnosť v internáte riadil p. Dubík, neskôr p. Boroš. V šk. r. 1961/62 navštevovalo školu 144 žiakov. V r. V r. 1972 bol menovaný do funkcie riaditeľa školy Jozef Stajník, zástupcami riaditeľa Edita Nigová a Gabriela Vagaská, neskôr Veronika Geržová a PhDr. Ondrej Németh. V r. 1988 po odchode p. Jozefa Stajníka do dôchodku bol menovaný do funkcie riaditeľa školy p. PhDr. Ondrej Németh, zástupcami riaditeľa boli Veronika Geržová a PaedDr. Jozef Šimko. Od 1.9. 1991 je riaditeľom školy PaedDr. Jozef Šimko, zástupcami riaditeľa Veronika Geržová a Mgr.Daria Bučová. Od 1. 9. 2001 bola zástupkyňou riaditeľa v škole PhDr. Dagmar Pavlíková. Od 1. 9. 2005 zástupcami riaditeľa sú Veronika Geržová a Mgr.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a nemocenské dávky

V r. 1961 pedagogický kolektív tvorilo 18 učiteľov a 16 vychovávateľov, ktorí mali veľmi málo skúseností s prácou so slabozrakými deťmi. S veľkou dávkou nadšenia, obetavosti a príkladného vzťahu k zrakovo postihnutým deťom prekonávali ťažkosti spojené s prípravou pomôcok a s uplatňovaním nových progresívnych metód a foriem práce. Prostredníctvom týchto nadšencov sa tvorila metodika výchovnovyučovacieho procesu slabozrakých žiakov. Postupne v ďalších rokoch pribúdali ďalší špeciálnopedagogickí pracovníci, ktorí aktívne nadväzovali na prácu svojich starších kolegov. V škole sa tak postupne vytváral kolektív pedagogických pracovníkov, ktorý sa spoločnými silami snažil plniť úlohy a ciele spojené s prípravou slabozrakých žiakov na ďalšie štúdium a uplatnenie sa v pracovnej činnosti a v živote vôbec. Vďaka za splnenie týchto úloh patrí väčšine obetavých, snaživých, trpezlivých, vytrvalých a húževnatých pracovníkov, ktorí sa snažili vytvoriť rodinné prostredie pre svojich zverencov, ktorých rodičia priviedli zo všetkých kútov Slovenska.

Kontakty so školami pre zrakovo postihnutých sa postupne rozširovali nielen v rámci Československa, ale aj Maďarska, Nemecka a Holandska. Získavali sa nové skúsenosti z práce so zrakovo postihnutými žiakmi. V prvých rokoch bol nedostatok špeciálnych pomôcok, pedagógovia si vo väčšej miere zhotovovali pomôcky sami. V prvých rokoch používali žiaci osobné optické pomôcky - ručné lupy, príložné lupy, ďalekohľadové okuliare a turmóny. Neskôr učitelia začali vo väčšej miere používať spätné projektory. V druhej polovici sedemdesiatych rokov a v osemdesiatych rokoch v spolupráci s pracovníkmi Očnej optiky p. Ing. Mušitzom a p. Bôžikom sme začali používať lupy anglickej firmy COIL, ktoré boli asférické a vyrobené zo špeciálnych tvrdených umelých hmôt, ktoré nemali takmer žiadne skreslenie. Začiatkom deväťdesiatych rokov zásluhou pochopenia našich potrieb pracovníkmi MŠ SR, hlavne pracovníkmi oddelenia špeciálnej pedagogiky sme mohli školu vybaviť špičkovými elektronickými kompenzačnými pomôckami. Zriadili sme špeciálnu učebňu s čiernobielymi televíznymi lupami, neskôr boli triedy vybavené aj farebnými TV lupami. Pre deti, ktoré mali problémy s veľkosťou písma sme mali k dispozícii zväčšovací kopírovací stroj, kde sme zväčšovali texty. Keďže sa v tomto období začali u nás vzdelávať aj nevidiace deti, boli sme nútení aj pre ne zabezpečiť kompenzačné pomôcky - napr. hovoriace kalkulačky, OPTACON-y, EURÉKY, Braille´n Speak, ARIE. Rozšírením používania PC sa aj v našej škole začali používať aplikované programy pre slabozrakých a nevidiacich, zväčšené zobrazovanie, hlasový výstup a dynamický hmatový display.

Kategorizácia zrakového postihnutia

Zrakové postihnutie sa delí do niekoľkých kategórií:

1. Nevidiaci: Kategória s najťažším zrakovým postihnutím, do ktorého patria deti, mládež a dospelí, ktorí majú zrakové vnímanie narušené do stupňa slepoty.
   • Slepota: Úplná strata zrakového vnímania, môže byť:
     • totálna - úplná strata videnia,
     • Podľa doby vzniku môže byť:
       • vrodená
       • osoby neskôr oslepnuté - kategória osôb, ktoré sa stali nevidiacimi v priebehu života, až po ukončení školskej dochádzky a prípravy na povolanie.
       • osoby so zvyškami zraku - kategória osôb, ktoré sa nachádzajú na hranici medzi slabozrakosťou a slepými. Môže dochádzať k zlepšovaniu, ale aj zhoršovaniu schopnosti vidieť.
2. Čiastočne vidiaci: Kategória osôb, ktoré majú čiastočne obmedzené zrakové funkcie zvyčajne jedného oka.
3. Slabozraký: Príčiny môžu vrodené a získané. Trpia ňou osoby, ktoré majú postihnuté zrakové vnímanie na stupni slabozrakosti, ide o nižšiu schopnosť zrakovej ostrosti oboch očí, aj pri kompenzácii okuliarmi, ktoré je takého rozsahu, že postihnutí robí problémy v bežnom živote. Funkčná porucha zraku, pri ktorej ide o zníženie zrakovej ostrosti zvyčajne jedného oka spôsobené útlmom zrakového vnímania.

Etiológia zrakových porúch

Zrakové poruchy môžu byť vrodené alebo získané. Podľa doby vzniku poškodenia rozlišujeme prenatálne, perinatálne a postnatálne poškodenia. Podľa trvania zrakového poškodenia rozlišujeme poruchy krátko¬dobé, opakujúce sa a dlhodobé. Z etiologického hľadiska rozlišujeme poruchy orgánové a funkčné. Časť vrodených chýb je spojená s dedičnosťou (šeroslepota, Usherov syndróm a i.). Väčšinou sú však násled¬kom chorobných zmien plodu, ktoré vznikli pri ochoreniach matky, pod vplyvom rôznych faktorov vonkaj¬šieho a vnútorného prostredia. Najrozsiahlejšie a najťažšie poruchy zraku alebo zrakového orgánu zapríčiňuje pôsobenie choroboplodných vplyvov v najranejšom štádiu života, teda v obdo¬bí, keď sa ešte neuzavreli očné poháriky (asi do 5 týždňa embryonálneho života). Obzvlášť nebezpečná je rubeola matky preko¬naná do tretieho mesiaca tehotenstva. Tiež musíme zdôrazniť toxický vplyv alkoholu a tabakových výrobkov užívaných počas tehotenstva. Poškodenia zrakového orgánu môžu byť aj prvým prejavom niektorej celkovej choroby organizmu, napr. cukrovky. Veľmi veľa poškodení zraku vzniká následkom úrazov.

Súčasný systém vzdelávania zrakovo postihnutých na Slovensku

Škola zabezpečuje komplexnú starostlivosť. Koncepcia zahrňuje oblasti: výchovno-vzdelávaciu, diagnostickú, preventívnu, terapeuticko-liečebnú, oblasť reedukácie a kompenzácie zraku a poradenskú činnosť. Obsah vzdelávania jednotlivých typov škôl je totožný s obsahom vzdelávania škôl bežného typu. Odlišné sú metódy a formy práce pri zníženom počte žiakov v triede. Už od prvých ročníkov pracujú deti s modernými korekčnými a kompenzačnými pomôckami.

Špeciálna materská škola pre slabozrakých a nevidiacich

Program výchovnej práce v materskej škole vychádza z programov MŠ bežného typu a je rozšírený o špeciálne výchovy: individuálna tyflopedická starostlivosť, priestorová orientácia a mobilita zrakovo postihnutých, základy Braillovho písma. Príprava je zameraná na lepšiu adaptáciu a bezproblémový prechod zrakovo postihnutých žiakov do základnej školy. Keďže sme internátnou školou, môžeme prijímať aj mimobratislavské deti a ubytovať ich v internáte. Počet žiakov v triede: 6 - 8 žiakov.

Základná škola pre slabozrakých

V ZŠ pre slabozrakých je učebný plán rozšírený o povinný predmet písanie na stroji a nepovinné predmety individuálna tyflopedická starostlivosť a individuálna logopedická starostlivosť, bodové Braillovo písmo. Určité odlišnosti sú vo výučbe telesnej výchovy podľa druhu a stupňa zrakového postihnutia a podľa predpísaného pohybového obmedzenia. Z cudzích jazykov sa vyučuje angličtina.

Základná škola internátna pre nevidiacich

V ZŠI pre nevidiacich je učebný plán rozšírený o bodové Braillovo písmo, prácu s OPTACON-om, EURÉKOU, ARIOU a o priestorovú orientáciu. Určité odlišnosti sú v predmetoch Tv, Pv, Vv vzhľadom k zrakovému postihnutiu. Z cudzích jazykov sa vyučuje angličtina.

Špeciálna základná škola internátna pre slabozrakých

V ŠZŠI pre slabozrakých (bývalá osobitná škola) učebné plány a učebné osnovy sú totožné ako na bežnej ŠZŠ. Dôraz sa kladie na výučbu pracovného vyučovania. telesná výchova je prispôsobená možnostiam a schopnostiam kombinovane postihnutých detí.

Špeciálna základná škola internátna pre nevidiacich

V ŠZŠI pre nevidiacich sú taktiež učebné plány a učebné osnovy totožné s bežnými ŠZŠ .Zatiaľ v týchto typoch škôl môžeme zabezpečiť odbornú tyflopedická starostlivosť len v individuálnych formách výučby, ak zrakovo postihnuté dieťa v kombinácii s mentálnou retardáciou je zbavené povinnosti dochádzať do školy a nie je schopné sa vzdelávať kolektívnou formou výučby.

Základná umelecká škola pre zrakovo postihnutých

V ZUŠ pre zrakovo postihnutých - smer hudobný postupujeme taktiež podľa bežných uč. plánov a osnov pre ZUŠ. Výučba je poskytovaná bezplatne. Jedným z cieľov je príprava talentovaných detí na štúdium na konzervatóriu. Konzervatórium v Bratislave na Tolstého ul. otvorilo oddelenie pre zrakovo postihnutých. Žiaci, ktorí majú hudobný sluch a dobré manuálne zručnosti sa v tejto škole môžu vyučiť aj za ladičov klavírov.

Špeciálno-pedagogická poradňa

Špeciálno-pedagogická poradňa poskytuje poradenskú činnosť pre zrakovo postihnuté deti predškolského a školského veku, deťom integrovaným v bežných školách, ich rodičom a učiteľom. Naše zariadenie navštevujú deti z celého Slovenska. Zabezpečujeme starostlivosť dennú, týždennú, mesačnú a celoročnú starostlivosť. Metódy a formy sú prispôsobené zrakovému postihnutiu detí. Škola je vybavená modernými pomôckami, bez ktorých by zrakovo postihnuté deti pracovali len s veľkou námahou. Okrem klasických lúp, špeciálnych okuliarov (napr.

Sme zapojení do projektu INFOVEK. Slabozraké a nevidiace deti pracujú s PC (Internet). Máme špeciálny software pre slabozrakých (programy LUNAR a MAGIC - zväčšujú text na monitore až 40-krát). Pre nevidiacich máme software JAWS - hovoriaci program, ale aj hmatový display (tzv. Braillovský riadok), aby slabozrakí, ale aj nevidiaci mohli získavať od malička zručnosti v práci s počítačmi a v práci s Internetom. Spolupracujeme s Podporným centrom pre zrakovo postihnutých pri MFF UK, študenti uvedenej fakulty vedú krúžky práce s PC. Vo výchove mimo vyučovania máme veľa moderných pomôcok a hier, ktoré využívajú zrakovo postihnuté deti vo voľnom čase. Každá výchovná skupina má televízor, rádio, kazetový a kotúčový magnetofón, taktiež gramofóny, v niektorých miestnostiach sú klavíre, kde sa môžu deti pripravovať na hodiny individuálnej hry na hudobné nástroje, ďalej máme herňu s LEGO-m a učebňu s počítačmi.

tags: #základy #pedagogiky #zrakovo #postihnutých