Nemocenské dávky: Kompletný sprievodca vymeriavacími základmi a podmienkami Sociálnej poisťovne - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

03. November 2025

V tomto článku sa zameriame na nemocenské dávky, vymeriavacie základy, úlohu Sociálnej poisťovne a podmienky, ktoré je potrebné splniť pre nárok na túto dávku.

Úvod do nemocenských dávok

Nemocenské dávky sú peňažné dávky poskytované Sociálnou poisťovňou poistencom v prípade dočasnej práceneschopnosti, tehotenstva, materstva alebo potreby ošetrovania blízkej osoby. Tieto dávky majú zabezpečiť príjem poistencovi v obdobiach, keď nemôže vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zákonom stanovených dôvodov. Medzi najčastejšie vyplácané dávky patrí práceneschopnosť, ošetrovné, materské a tehotenské.

Kto je poistenec?

Poistencom na účely nemocenského poistenia je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Povinne nemocensky poistenými osobami sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Zamestnanec

Zamestnanec má nárok na všetky štyri druhy nemocenských dávok, t. j. nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku. Zamestnancom na účely zákona o sociálnom poistení, a teda aj na účely nemocenského poistenia (ale aj na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti) je zamestnanec podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

fyzická osoba v pracovnom pomere podľa § 11 zákona č. 311/2001 Z. z.
fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z.
fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.
vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

Povinne nemocensky poistená je podľa § 14 zákona taká samostatne zárobkovo činna osoba, ktorej výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 1.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Druhy nemocenských dávok

1. Nemocenské:* Ak sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im je nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

Ak je dobrovoľne nemocensky poistená osoba pri vzniku dočasnej PN, ak spĺňa základnú podmienku, ktorou je to, že bola v posledných 2 rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní.## 2. Materské:* Ak je poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa a bola v posledných 2 rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.## 3. Ošetrovné (OČR):* Dávka, ktorú využívame v prípade potreby ošetrovania blízkej osoby (osoby, o ktoré sa môžete starať sú vymedzené) a existuje v dvoch podobách. Krátkodobej, kedy maximálna doba vyplatenia dávky je 14 kalendárnych dní a pri dlhodobej 90 kalendárnych dní.
Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je podľa § 39 ods. 4 zákona dieťa do desiatich rokov veku.## 4. Tehotenské:* Najnovšia sociálna nemocenská dávka z uvedených. Vypláca ju Sociálna poisťovňa od 13. týždňa spravidla do 32. týždňa tehotenstva.## 5. Vyrovnávacia dávka

Podmienky nároku na nemocenské dávky

V zmysle § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote.

zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 6, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1).

V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk.

Ochranná lehota

Ochranná lehota je spravidla 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Špecificky je určená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy 6 mesiacov, nezávisle od toho, ako dlho trvalo nemocenské poistenie. Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období, keď mu plynie ochranná lehota, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia, ale i tu platí zásada, že ochranná lehota nesmie presiahnuť 42 dní, resp. 6 mesiacov.

Vymeriavacie základy

Základom na určenie výšky nemocenských dávok je tzv. denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky (ďalej aj „DVZ“). Priamo z DVZ sa určuje výška nemocenského, ošetrovného a materského. Vyrovnávacia dávka sa určuje z tzv. mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky (ďalej aj „MVZ“), resp. pomernej časti MVZ na určenie výšky vyrovnávacej dávky (ďalej aj „pomerná časť MVZ“). Mesačný vymeriavací základ a pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu sa vypočítajú z denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa určuje podľa § 55 zákona o sociálnom poistení. Zisťuje sa z rozhodujúceho obdobia podľa § 54 zákona o sociálnom poistení. Je to podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Podľa § 54 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučujú obdobia, za ktoré zamestnanci nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje zaokrúhľovanie denného vymeriavacieho základu na štyri desatinné miesta nahor.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie je teda spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zisťuje sa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote.
ak požiada o materské zamestnankyňa, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu. V tomto prípade sa rozhodujúce obdobie na určenie výšky materského zisťuje ku dňu preradenia na inú prácu.

Príklady určenia rozhodujúceho obdobia:

Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený od 1. 7. 2003, je dočasne PN od 2. 2. 2006. Rozhodujúce obdobie je rok 2005.
Zamestnanec je nemocensky poistený od 15. 9. 2005. Dočasne PN je od 21. 2. 2006. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 15. 9. 2005 do 31. 12. 2005.
Zamestnanec je nemocensky poistený od 1. 1. 2006. Dočasne PN je od 15. 2. 2006. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie 5. 2. 2006. Dočasne PN je od 25. 2. 2006. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 5. 2. 2006 do 24. 2. 2006.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej aj „pravdepodobný DVZ“) v prípade, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (napríklad z dôvodu, že v rozhodujúcom období poberal rodičovský príspevok alebo poistencovi vznikol nárok na nemocenské v deň vzniku nemocenského poistenia). Pravdepodobný denný vymeriavací základ je podľa § 57 zákona o sociálnom poistení u zamestnanca jedna tridsatina mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, z ktorých by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, napríklad 1/30 zo mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve. Takto určený pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Príklad:* Zamestnankyni skončilo po 3 rokoch obdobie poberania rodičovského príspevku 27. 2. 2006. Nasledujúci deň, 28. 2. 2006, do práce nenastúpila, ale predložila zamestnávateľovi potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V pracovnej zmluve má so zamestnávateľom dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 13 000 Sk/mesiac. V tomto prípade sa nemocenské určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý je 13 000 Sk / 30 = 433,3334 Sk.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Podľa § 138 ods. 11 minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda podľa § 6a ods. 1 zákona č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovená nariadením vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ dodržuje zákon o minimálnej mzde, tak dodržuje aj ustanovenia o minimálnych vymeriavacích základoch na účely nemocenského poistenia. Minimálna mzda je na obdobie od 1. 10. 2005 do 30. 9. 2006 ustanovená v sume 6 900 Sk/mesiac. Minimálny vymeriavací základ sa na zamestnanca nevzťahuje. Podľa pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľ je povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona č. 663/2007 Z. z.

Od všeobecného vymeriavacieho základu sa podľa § 138 odvodzujú maximálne vymeriavacie základy, z ktorých sú platitelia poistného povinní platiť poistné na nemocenské poistenie. Maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je od 1. 7. 2005 podľa § 138 ods. 14 písm. a) 1,5-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

Maximálny DVZ nie je stanovený. Suma denného vymeriavacieho základu závisí od sumy vymeriavacích základov a počtu kalendárnych dní v jednotlivých mesiacoch rozhodujúceho obdobia, počas ktorého zamestnanec platil poistné na nemocenské poistenie. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú dni, počas ktorých zamestnanec nemá povinnosť platiť poistné.

v období od 1. 1. 2004 do 30. 6. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002 a počtu kalendárnych dní v roku 2002.
v období od 1. 7. 2004 do 31. 12. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003 a počtu kalendárnych dní v roku 2003.

Toto obmedzenie sa nevzťahovalo na DVZ na určenie sumy náhrady príjmu.

Výpočet nemocenských dávok

Nemocenské

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

od 11. dňa zamestnanca.
od 1. dňa povinne nemocensky poistenej SZČO.
od 1. dňa dobrovoľne nemocensky poistenej osobe.

Nárok na nemocenské zaniká:

uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Materské

Materské sa vypláca za kalendárne dni a poskytuje sa za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi.Nárok na materské zaniká:

aj po uplynutí 34. týždňa
aj po uplynutí 37./43. týždňa
uplynutím 14. dňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ak dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, nie dlhšie ako do konca 34., príp. 37./43. týždňa.Inému poistencovi nárok vzniká odo dňa, od ktorého žiada o priznanie materského, t. j. 28., 31. alebo 37. týždňa.Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské, t. j. z 28 týždňov.

Dávka v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti = DVZ x 50 % x počet dní v danom mesiaci, za ktorý patrí dávka. Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.

Povinnosti poistenca a zamestnávateľa

V zmysle § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu nemocenskej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie nemocenskej dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (Príloha č. 1 - 7). Žiadosť o nemocenskú dávku podáva poistenec v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

K žiadosti o nemocenské je potrebné priložiť:

žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
Zánik nároku na nemocenské a jeho sumu.
iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti).

Ak poistenka porodila na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Veľkej Británie (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na materské si poistenka uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, kde nastal pôrod - musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v materstve - na tlačive musí byť lekárom potvrdený očakávaný deň pôrodu. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom nastal pôrod, nevydáva takéto potvrdenie, je potrebné o vystavenie potvrdenia na účely uplatnenia nároku na materské požiadať príslušnú inštitúciu štátu EÚ, na ktorého území došlo k pôrodu, a táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí vystavenie potvrdenia spravidla na SEDe S 055. K potvrdeniu lekára zo štátu EÚ, zmluvného štátu a nezmluvného štátu je potrebné priložiť neformálnu žiadosť o výplatu dávky a uviesť spôsob jej výplaty a potrebné výplatné údaje v tlačive: Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie sumy dávky.

Ak o otcovské žiada otec dieťaťa, ktorému by sa malo predĺžiť obdobie šiestich týždňov po pôrode o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky (mimo štandardnej dĺžky popôrodnej starostlivosti), ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu, k žiadosti priložte potvrdenie o hospitalizácii dieťaťa, resp. predložením dokladu o narodení dieťaťa v prípade, ak dieťa nie je zapísané v matrike na území SR, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Zánik nároku na dávku a povinnosť vrátenia dávky

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Poistenec je povinný vrátiť dávku alebo jej časť, ak:

si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila.
vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila.

Ak fyzická alebo právnická osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Zmeny v roku 2025

Pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby budú od roku 2025 platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Informáciu zo Sociálnej poisťovne o novej výške poistného dostanú SZČO, ktorých sa to týka, v priebehu januára 2025 listom alebo do elektronickej schránky, ak ju majú aktivovanú. Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 10. februára 2025.

Nové minimálne poistné pre SZČO bude vo výške 237,02 eura, maximálne dosiahne 5 214,49 eura.
Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. januára 2025 bude predstavovať 237,02 eura. Maximálne poistné pre povinne poistenú SZČO bude vo výške 5 214,49 eura.
Minimálne poistné pre DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, bude od 1. januára 2025 predstavovať 237,02 eura.

Od nového roku 2025 budeme mať vyššie maximálne vymeriavacie základy na výpočet sociálnych nemocenských dávok. V mnohých životných situáciách tak môžeme po splnení zákonných podmienok očakávať vyššie dávky. Spomínané zvýšenie vyplýva z každoročného navyšovania všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa dávky vypočítavajú.

Ako postupovať pri žiadosti o nemocenské dávky?

Ak chcete zmeniť spôsob výplaty dávky, alebo ste si dávku nevyzdvihli, použite formulár: Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie neprevzatej sumy.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

tags: #nemocenské #dávky #vymeriavacie #základy #Sociálna #poisťovňa

Nemocenské dávky: Vymeriavacie základy, Sociálna poisťovňa a podmienky