Základy sociálnej pedagogiky: Definícia a význam

Sociálna pedagogika je dynamicky sa rozvíjajúca vedná disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním v kontexte sociálneho prostredia. Jej cieľom je nielen pochopiť teoretické východiská, ale aj spoznávať problémové okruhy a špecifikovať obsahové paralely sociálno-pedagogických a výchovných aspektov. Táto interdisciplinárna oblasť sa neustále vyvíja a prispôsobuje potrebám súčasnej spoločnosti, pričom sa zameriava na pomoc jednotlivcom a skupinám pri zvládaní rôznych životných situácií.

Úvod do sociálnej pedagogiky

Publikácia "Základy sociálnej pedagogiky" zdôrazňuje potrebu multidimenzionálneho historicko-súčasného pohľadu na metodologické východiská tohto odboru. Je dôležité poukázať na problematiku sociálnej pedagogiky pre sociálnych pracovníkov a pomenovať oblasti, v ktorých priamo alebo nepriamo pôsobí. Poznanie týchto oblastí je hlavným predpokladom pre úspešné aplikovanie sociálnej pedagogiky v praxi.

Súčasná spoločnosť kladie dôraz na rozvoj sociálnych vied, čo vedie k rozvoju odborov ako sociálna práca, sociálna pedagogika, sociálna andragogika, sociálna antropológia, sociálne lekárstvo, sociálna ekonómia a sociálna informatika. Tieto odbory reagujú na nové paradigmy sociálnych vied a odrážajú súčasné tržné prostredie.

Definícia a charakteristika sociálnej pedagogiky

Sociálna pedagogika je možné charakterizovať ako špeciálnu pedagogickú vednú disciplínu, ktorá sa zameriava nielen na sociálno-pedagogické problémy v rôznych prostrediach, ale aj na nové problémy sociálno-patologického charakteru, ktoré sa vyskytujú v ľudskej spoločnosti. Sociálno-pedagogickú charakteristiku sociálnej pedagogiky pre sociálnych pracovníkov chápeme ako sociálnu výchovnú pomoc pre všetkých ľudských jedincov v spoločnosti. Jej cieľom je ochrániť človeka pred škodlivými vplyvmi, naučiť ho zvládať ťažkosti a orientovať sa v rôznych životných situáciách.

Sociálna pedagogika sa zameriava na oblasť rodinného, školského prostredia, výchovy, vzdelávania a preventívnych aktivít. Je považovaná za "pozitívnu pedagogiku", ktorá sa zameriava na pomoc k svojpomoci, rozvoj osobnosti a zlepšenie životných podmienok. Ťažisko sociálno-pedagogickej práce spočíva v prevencii, ktorá je zameraná na deti, mládež, dospelých, teda na celú ľudskú populáciu.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na adaptáciu seniorov

História a vývoj sociálnej pedagogiky

Sociálna pedagogika má bohatú históriu, ktorá sa odvíja od starovekého Grécka. Termín "pedagogika" pochádza z gréckeho slova "paidagógos", čo označovalo otroka, ktorý sprevádzal dieťa svojho pána do školy. Postupne sa tento termín preniesol do latinčiny ako "paedagogus", ktorý označoval učiteľa a vychovávateľa.

Vplyv filozofických smerov na pedagogiku bol významný už v starom Grécku. Sofisti ako Sokrates, Platón, Demokritos a Aristoteles sa zaoberali otázkami výchovy a vzdelávania. Sokrates kládol dôraz na rozumovú výchovu v službách mravnej výchovy a tvrdil, že kto nekoná dobro, robí tak z neznalosti. Platón založil filozofickú školu Akadémia a vytvoril systém výchovy a vzdelávania, ktorý zahŕňal rôzne stupne vzdelávania a prípravy na vojenskú službu. Aristoteles vytvoril systém trojakej výchovy (telesnej, mravnej, rozumovej) s tromi stupňami vývoja dieťaťa a navrhol školský systém, ktorý sa skladal z troch sedemročných stupňov.

V období humanizmu, renesancie a reformácie sa objavili nové pohľady na výchovu, ktoré sa odlišovali od stredovekých názorov. Predstavitelia tohto obdobia, ako Rabelais, Moore, Campanella a Komenský, zdôrazňovali dôstojnosť človeka a využívali nové metódy vo vyučovaní. J. A. Komenský vypracoval prvý systematický systém pedagogiky a urobil z nej centrum pansofie (vševedy). J. F. Herbart vytýčil pedagogike samostatné vedecké postavenie a vypracoval systém, ktorý vychádza z predpokladu, že základom výchovy je vyučovanie.

V 20. storočí sa pedagogika rozvíjala pod vplyvom psychológie a vznikli dva hlavné smery: naturalistické (psychologické) a sociologické smery. Naturalistické smery zdôrazňovali význam dieťaťa a jeho schopností, zatiaľ čo sociologické smery zdôrazňovali vplyv spoločenského prostredia a výchovy.

Pedagogika ako veda

Pedagogika je veda, ktorá rieši otázky výchovy a vzdelávania z praktickej aj teoretickej stránky. Označuje teóriu, ale aj prax výchovy, vyučovania a vzdelávania. Účel pedagogiky je v prvom rade v rozvíjaní seba samej ako vedy, samozrejme pri orientácií na predmet, ktorý je svojou povahou praktický. Má byť „normálnou vedou”, to znamená mať rozvinuté atribúty, ktoré vedu charakterizujú.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o výpočte dôchodku

Medzi hlavné charakteristiky vedy patria: jasne vymedzený predmet, výskum a jeho metodológia, infraštruktúra s podpornými inštitúciami pre fungovanie vedy. Pedagogika je veda o výchove, skúmajúca podstatu a zákonistosti výchovy ako spoločenského javu. V modernej pedagogike sa pojem výchova a vzdelávanie označuje pojmom edukácia - činnosť ľudí, pri ktorej sa nejaký subjekt učí a iný objekt mu toto učenie sprostredkuje. Edukačné procesy prebiehajú v prostredí, ktoré je dané fyzikálnymi podmienkami a zúčastnenými subjektami a ich psychosociálnymi vzťahmi, toto prostredie sa nazýva edukačné prostredie.

Pri klasifikácií pedagogických vied možno vychádzať z viacero hľadísk: z hľadiska vekových osobitostí objektu výchovy (pedagogika predškolského, predbubertálneho, adolescentného a dospelého veku), z hľadiska oblasti spoločenskej činnosti, ktorej výchovnú problematiku skúma (pedagogika priemyselnej výchovy, poľnohospodárstva, voľného času, podnikového vzdelávania a pod.), z hľadiska charakteru výchovného zariadenia, ktorou sa zaoberá daná oblasť výchovnej teórie (školské hľadisko) - špeciálne výchovné zariadenia.

Základné pojmy pedagogiky

K základným pojmom pedagogickej teórie, ako aj pedagogickej praxe patrí výchova. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že výchova je činnosť, ktorá smeruje k získaniu a zdokonaľovaniu duševných (rozumová výchova, mravná, estetická), telesných (pracovná, telesná, zdravotná) a duchovných (náboženská, mravná) vlastností človeka. Podľa Bokošovej je výchova zložitý proces, v ktorom sa uskutočňuje vzťah (interakcia) vychovávajúci-vychovávaný. Výchova má mať svoj cieľ. Pôsobenie bez cieľa je funkciované, ktoré vedie k procesu socializácie. Predmetom výchovy je človek a jeho psychické procesy a funkcie. Úlohou výchovy je rozvoj možností človeka.

Sociálny pedagóg v školskom prostredí

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, my však očakávame a odporúčame, aby sa v blízkej budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno-patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. V príspevku poukazujeme na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov. Každého jednotlivca motivuje hlavne to, čo má pre neho nejaký zmysel.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a nemocenské dávky

Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70 rokoch 20. storočia. V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb.

Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1. 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva. V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno-patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícií pedagóga. Súvisí to najmä s narastajúcimi problémami ľudí v spoločnosti.

Ciele a úlohy sociálnej pedagogiky

Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Definície sociálnej pedagogiky sa počas svojho vývoja rozlične menili a vyvíjali v súlade s problémami danej doby. Otázkami sociálnej pedagogiky sa zaoberali viacerí odborníci napr. O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S Klapilová, P. Klíma a ďalší.

Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti. Ďalej ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu.

Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže. V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom.

Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a jednotlivých žiakov. Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená. Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.

Význam a profesia sociálneho pedagóga

Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období napr. Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. Hroncová spája túto činnosť s prevenciou kriminality, Bakošová s rezortom školstva, rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortom vnútra, spravodlivosti i zdravotníctva, Selická ju dáva do súvislosti s rómskou rodinou, Jusko s prevenciou drogových závislostí, Miňová so syndrómom CAN. Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.

Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť. Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga. Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce.

Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno-pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno-pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno-patologických javov, ako aj reedukáciu nežiadúceho správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriám edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.

Sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.

Výzvy a limity sociálnej pedagogiky

Pri tejto profesii sa vyskytujú určité limity. Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.

V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia. Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich.

Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Sociálny pedagóg podľa §27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študijný program sociálna pedagogika.

Metódy sociálnej pedagogiky

Sociálna pedagogika využíva rôzne metódy na dosiahnutie svojich cieľov:

• Metóda prevencie: Zameraná na predchádzanie nežiadúcich sociálnych javov a nežiadúceho správania. Môže byť primárna, sekundárna a terciárna.
• Metóda výchovného a sociálneho poradenstva: Zameraná na to, aby človek pochopil, čo má zmeniť v živote. Vychádza z poradenských teórií a stratégii, ktoré môžu byť kognitívne, emotívne a psychosociálne.
• Metóda konzultácie: Forma poskytnutia odborných informácií odborníkom z iných profesii (psychológ, právnik, sociálny pracovník, sociológ).
• Metóda supervízie: Metóda poskytnutia spätnej väzby. Spätnú väzbu poskytuje ďalší odborník, ktorý sleduje interakciu medzi sociálnym pedagógom a klientom.
• Metóda intervencie: Odborný zásah, alebo prijatie takých opatrení, ktoré majú zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu problému. Je zámerné pôsobenie na procesy učenia a socializácie z cieľom premeniť, alebo pretvárať človeka. Je plánovité, cieľavedomé a zámerné pôsobenie na tvorbu hodnotových postojov, mravné konanie a presvedčenie.

Faktory ovplyvňujúce sociálnu pedagogiku

Na sociálnu pedagogiku vplývajú rôzne faktory, ako napríklad dedičnosť, povaha, prirodzené výchovné pôsobenie (prostredie) - rodina, rovesnícke skupiny - lokálne prostredie, internacionálne výchovne pôsobenie (prostredie) - škola, mimoškolské výchovné inštitúcie, prostriedky hromadnej spoločnosti. Prostredie predstavuje celý systém vonkajších podmienok, ktoré obklopuje človeka, pôsobia na neho ako systém vývinových podnetov a ku ktorým si vytvára interakčné vzťahy. Môže byť prírodné (usporiadanie zemského povrchu, klimatické podmienky, fauna, flóra) alebo spoločenské (makro prostredie - celá spoločnosť, spoločenské vzťahy, spoločenské bytie).

Rodina je najstaršou spoločenskou inštitúciou, má v štruktúre spoločnosti prvé miesto, je dôležitým spojovacím článkom medzi jednotlivcom a spoločnosťou, je základnou bunkou spoločnosti a je prvým socializačným činiteľom. Socializácia je najdôležitejšia a ide tu o vštepovanie kultúry.

Prevencia v sociálnej pedagogike

Prevencia v sociálnej pedagogike sa delí na:

• Všeobecná prevencia: Komplex sociálno-ekonomických, kultúrno-výchovných, organizačno-riadiacich a právnych opatrení zameraných na boj proti nežiadúcim javom, uskutočňujú ju školy, kultúrno osvetové zariadenia, spoločenské komunikačné prostriedky.
• Špeciálna prevencia: Komplex opatrení špecificky zameraných na určité skupiny alebo jednotlivcov ohrozených sociálnymi problémami.

Vzťah sociálnej pedagogiky a sociálnej práce

Vzťah sociálnej pedagogiky a sociálnej práce je komplexný a existujú rôzne prístupy k ich vzájomnému prepojeniu:

1. Diferencovaný prístup: Pre anglicky hovoriace krajiny, oddeľovanie sociálnej pedagogiky a sociálnej práce.
2. Identifikačný prístup: Pre nemecky hovoriace krajiny, stotožňuje sa sociálna pedagogika a sociálna práca.
3. Vzťah sociálnej pedagogiky a sociálnej práce:
   • Identita - dve strany tej istej mince, pomoc k tomu, aby si človek pomohol sám
   • Nezlučiteľnosť - sociálna pedagogika = výchova, sociálna práca = sociálna starostlivosť, sociálna starostlivosť je niečo iné než výchova
   • Zdôraznenie - spoločný pojem sociálnej pedagogiky a sociálnej práce - pomoc, sociálna pedagogika zdôrazňuje dosiahnutie zrelosti, sociálna práca zdôrazňuje zdravie, blaho
   • Konvergencia - vývin sociálnej práce a sociálnej pedagogiky smeruje k vzájomnému zbližovaniu.

tags: #základy #sociálnej #pedagogiky #definícia