Zánik Rozhodcovského Súdu: Dôvody a Dôsledky

Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa vyznačuje pružnosťou, rýchlosťou a často aj hospodárnosťou. Základná výhoda arbitráže spočíva v jej rýchlosti, konečnosti a všeobecne uznávanom princípe uznávania a vykonateľnosti rozhodcovských rozhodnutí v podstate v celom civilizovanom svete, je pre podnikateľské prostredie podstatnou. V slovenskom právnom poriadku je táto oblasť upravená zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Rozhodcovské konanie a jeho význam

Rozhodcovské konanie je flexibilné a rýchle riešenie sporov. Strany zúčastnené na spore, môžu rozhodnúť o prejednaní sporu vzniknutého z obchodnoprávneho alebo občianskoprávneho sporu v rozhodcovskom konaní za podmienky, že možno takýto spor vyriešiť pred súdom súdnym zmierom. Konanie pred rozhodcami však nie je na rozdiel od občianskeho súdneho konania konaním pred orgánom štátu, ale konaním pred súkromnými osobami (rozhodcami), resp.

Rozhodcovská zmluva

Pre využitie rozhodcovského konania je nevyhnutný prejav vôle zmluvnej strany, aby spor bol prejednaný nie súdom ale v rozhodcovskom konaní. Takýmto prejavom vôle strán sa rozumie uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorú si účastníci môžu dohodnúť aj počas súdneho konania, popri čom platí, že takáto dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu so späťvzatím. Platnosť rozhodcovskej zmluvy sa posudzuje podľa práva, ktoré si účastníci vo svojej rozhodcovskej zmluve vymedzia. Zvolenie si smeru účastníkmi, ktoré vedie k aplikácii iného právneho poriadku než slovenského, ktorým sa má spravovať konkrétny právny vzťah pri vzniknutí sporu a predložení takéhoto sporu rozhodcom nemá za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak sa zmluvné strany dohodnú na riešení vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní podľa pravidiel zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, musia sa tak dohodnúť písomne, inak je takáto zmluva neplatná.

Forma a obsah rozhodcovskej zmluvy

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, poprípade ak je dohodnutá pomocou iného telekomunikačného zariadenia, ktoré umožňuje zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, ako aj osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy je možné nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. V rozhodcovskej zmluve, poprípade v rozhodcovskej doložke, sa zmluvné strany dohodnú na tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovský súd

Rozhodcovský súd sa podľa poňatia slovenského zákona o rozhodcovskom konaní skladá z jedného rozhodcu alebo z viacerých rozhodcov. V prípade, že sa zmluvné strany nedohodnú na počte a osobách rozhodcov, ich spor budú v rozhodcovskom konaní rozhodovať traja rozhodcovia. Strany sa však môžu dohodnúť na predložení svojich sporov stálemu rozhodcovskému súdu. Rozhodcovský súd môže na základe §12 zákona o rozhodcovskom konaní na svoje náklady zriadiť a udržiavať právnická osoba, ktorými sú vo väčšine prípadov združenia podnikov, záujmové organizácie, priemyselné komory a pod. Zriaďovateľ (právnická osoba) je povinný vydať štatút a rokovací poriadok, okrem toho musí v Obchodnom vestníku zverejniť určité skutočnosti o novozriadenom rozhodcovskom súde, a to zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, zriadenie jeho pobočiek a v prípade zrušenia takejto inštitúcie aj zrušenie stáleho rozhodcovského súdu či jeho pobočky štatút a rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu so zmenami a zoznam rozhodcov.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou

Dôvody zániku funkcie rozhodcu

Funkcia rozhodcu môže zaniknúť z rôznych dôvodov, ktoré sú upravené v zákone o rozhodcovskom konaní. Medzi tieto dôvody patrí:

• Smrť rozhodcu: Prirodzený koniec funkcie.
• Vzdanie sa funkcie: Rozhodca sa môže vzdať svojej funkcie, ak zistí, že ju nemôže vykonávať riadne.
• Odvolanie rozhodcu: Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na odvolaní rozhodcu, ak sa stane nespôsobilým vykonávať funkciu alebo ak nekoná bez zbytočného odkladu.
• Zánik spôsobilosti vykonávať funkciu: Ak rozhodca prestane spĺňať podmienky pre výkon funkcie (napr. strata spôsobilosti na právne úkony).
• Rozhodnutie súdu: Súd môže rozhodnúť o zániku funkcie rozhodcu, ak sa stane nespôsobilým vykonávať funkciu alebo ak nekoná bez zbytočného odkladu a nevzdá sa funkcie ani nie je odvolaný.

Zánik stáleho rozhodcovského súdu

Stály rozhodcovský súd zaniká zrušením zriaďovateľa.

Dôsledky zániku funkcie rozhodcu

Ak rozhodcovi zanikne jeho funkcia, je potrebné ustanoviť náhradného rozhodcu. Ak sa zmluvné strany nedohodli na postupe ustanovenia náhradného rozhodcu, postupuje sa primerane podľa § 8 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovský rozsudok a jeho preskúmanie

Rozhodcovský rozsudok, ktorý má všetky náležitosti podľa § 34 zákona o rozhodcovskom konaní a ktorý nemôže byť preskúmaný iným rozhodcom, má pre účastníkov rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Účastník konania sa však môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom, ak sú na to splnené zákonné dôvody.

Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku

Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmanie exekučného titulu bolo v rozsahu právomocí v zmysle ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko predmetným ustanovením zákonodarca upravil postup, ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, súd zruší rozhodcovský rozsudok, ak:

Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd

• a) bol vydaný vo veci, o ktorej nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní;
• b) rozhodcovská zmluva nie je platná alebo bola zrušená, alebo sa vzťahuje len na časť sporu;
• c) v konaní rozhodoval rozhodca, ktorý nebol spôsobilý byť rozhodcom, alebo nebol ustanovený v súlade so zákonom alebo s rozhodcovskou zmluvou;
• d) rozhodcovský súd rozhodol o veci, ktorá nebola predmetom rozhodcovskej zmluvy, alebo prekročil právomoc danú mu rozhodcovskou zmluvou; ak možno rozhodnutie o veci, ktorá bola predmetom rozhodcovskej zmluvy, oddeliť od rozhodnutia o veci, ktorá nebola predmetom rozhodcovskej zmluvy, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v časti, ktorá sa týka veci, ktorá nebola predmetom rozhodcovskej zmluvy;
• e) nebola daná možnosť účastníkovi konania, aby pred rozhodcovským súdom konal;
• f) rozhodcovský rozsudok odporuje verejnému poriadku.
• g) sa zistí, že rozhodcovský rozsudok bol dosiahnutý trestným činom rozhodcu alebo účastníka konania.

Rozhodovacia prax súdov

V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu nachádzame výklad doktríny separácie a doktríny competence - competence. Dovolací súd vyslovil, že akceptuje existenciu princípu „právomoc-právomoc“, podľa ktorého súd nemôže rozhodovať o právomoci skôr, ako bola daná možnosť rozhodcom o nej rozhodnúť.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana

tags: #rozhodcovský #súd #zánik #dôvody