Zákon č. 317/2009 Z. z. a jeho dodatky: Komplexný prehľad pre pedagogických a odborných zamestnancov

Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje významný právny predpis, ktorý upravuje postavenie, práva a povinnosti pedagogických a odborných zamestnancov na Slovensku. Tento zákon bol viackrát novelizovaný, pričom jednou z významných noviel bol zákon č. 390/2011 Z. z. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o zákone č. 317/2009 Z. z., s dôrazom na jeho dodatky a dopady na pedagogických a odborných zamestnancov.

Úvod do problematiky

Dňom 1. novembra 2009 nastala zásadná zmena v odmeňovaní pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorú priniesol nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Tento zákon priniesol zmeny v kvalifikačných predpokladoch, kariérnom raste a odmeňovaní týchto zamestnancov. Dňom 1. januára 2012 nadobudla účinnosť novela tohto zákona - zákon č. 390/2011 Z., ktorá priniesla ďalšie úpravy a zmeny v oblasti pedagogických a odborných zamestnancov.

Kvalifikačné predpoklady

Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 6 určuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti, ktoré musí pedagogický aj odborný zamestnanec spĺňať, aby mohol byť prijatý do pracovného pomeru a zároveň aj po celý čas výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti. Spĺňanie kvalifikačných predpokladov je základom pre odmeňovanie pedagogických aj odborných zamestnancov, ich spĺňanie je základným rozlišovacím znakom pri určení kariérových stupňov a najmä platových tried. Zákon o POZ jednoznačne určuje zamestnávateľom povinnosť prijať do pracovného pomeru iba zamestnancov, ktorí spĺňajú určené kvalifikačné predpoklady. Prijatie „nekvalifikovaného“ zamestnanca je porušením zákona.

Pre týchto pedagogických zamestnancov je samozrejme splnením kvalifikačného predpokladu aj vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, ale okrem toho aj VŠ vzdelanie I. Ministerstvo školstva SR ustanovilo všeobecne záväzným predpisom - citovanou vyhláškou MŠ SR č. 437/2009 Z. z. v znení vyhlášky č. 170/2010 Z. z. a vyhlášky č. 366/2010 Z. z. Osobitné kvalifikačné požiadavky sú členené nielen podľa kategórií jednotlivých zamestnancov, ale aj podľa stupňa vzdelania, ktorý títo zamestnanci získali a u učiteľov sú osobitné kvalifikačné požiadavky uvedené až na jednotlivé predmety, ktoré sú na školách vyučované. Zdôrazňujeme do dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru pedagogického zamestnanca, čiže posudzuje sa celková doba výkonu pedagogickej činnosti, nie iba doba výkonu činnosti pedagogického zamestnanca u príslušného zamestnávateľa. Pre posúdenie, či začal štúdium DPŠ v stanovenej lehote, sa pedagogickému zamestnancovi spočítavajú všetky doby pracovného pomeru u všetkých predchádzajúcich zamestnávateľov.

Špeciálna pedagogická spôsobilosť

Učiteľ základnej školy je plne kvalifikovaný na výkon činnosti v kategórii učiteľ prvého stupňa základnej školy a pôsobí na škole už 10 rokov. Od 1. septembra 2009 vznikne na škole špeciálna trieda (je zaradená do siete špeciálnych škôl) a učiteľ bude v tejto triede vyučovať prevažnú časť svojho týždenného úväzku. Na vyučovanie v špeciálnej triede musí k svojmu vzdelaniu získať špeciálno-pedagogickú spôsobilosť. Podľa citovaného ustanovenia je povinný vzdelanie na jej získanie začať v lehote do štyroch rokov od začiatku výkonu pedagogickej činnosti v špeciálnej triede a do siedmich rokov ho ukončiť.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Zahraničný lektor verzus zahraničný učiteľ

V praxi dochádza často k zámene kategórie „zahraničný lektor“ s pojmom „zahraničný učiteľ“. Podľa § 17 zákona o POZ sa zahraničný lektor iba podieľa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu v oblasti jazykového vzdelávania podľa požiadaviek učiteľa cudzieho jazyka. Pedagogickú činnosť nevykonáva samostatne. Naproti tomu, učiteľ cudzieho jazyka - teda aj zahraničný učiteľ cudzieho jazyka - vykonáva pedagogickú činnosť samostatne.

Kariérny rast

Kariérový rast pedagogických a odborných zamestnancov (vertikálny rast - zaradenie do kariérových stupňov) je zákonom zabezpečený vždy len v príslušnej kategórii pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. Začínajúci pedagogický alebo odborný zamestnanec je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie (§ 5 vyhl. o kontinuálnom vzdelávaní), pri ukončení ktorého preukazuje profesijné kompetencie potrebné na samostatný výkon činnosti.

Pripomíname, že do kariérového stupňa „začínajúci ….. Postup do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nie je určený časovo, základná podmienka je úspešné ukončenie adaptačného vzdelávania. Kategória zamestnanca, v ktorej sa kontinuálne vzdeláva a vykoná atestáciu, je rozhodujúca pre jeho ďalší kariérový rast. Atestáciu môže pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec vykonať iba v tej kategórii alebo podkategórii, v ktorej je zaradený a atestácia platí iba pre túto kategóriu. Pri zmene vykonávanej činnosti (výkon činnosti v inej kategórii, napr. vykonal druhú atestáciu pre príslušnú kategóriu, do ktorej je zaradený.

Zaradenie do kariérového stupňa s druhou atestáciou

Novela zákona nerieši v prechodných ustanoveniach situáciu, čo s tými zamestnancami, ktorí boli už do 31. 12. 2011 zaradení do kariérového stupňa s druhou atestáciou na základe skutočnosti, že mali šesť rokov pedagogickej alebo odbornej praxe a získali tretí stupeň vysokoškolského vzdelania. Odporúča sa týmto zamestnancom vydať oznámenie, podľa ktorého v zmysle § 27 ods. 5 zákona o POZ s účinnosťou od 1. januára 2012 splnili podmienku pre zaradenie do kariérového stupňa pedagogický alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou a považujú sa za zamestnancov, ktorí vykonali prvú atestáciu. Toto oznámenie je potrebné založiť do osobného spisu zamestnanca. Na základe množstva opakujúcich sa otázok uvádzame, že tretí stupeň vysokoškolského vzdelania je doktorandské štúdium, po absolvovaní ktorého je absolventom udelený titul, ktorý sa píše za menom, napríklad PhD., ArtD.

Atestácie

Tak ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, do kariérových stupňov pedagogický alebo odborný zamestnanec „s prvou atestáciou“ alebo „s druhou atestáciou“ môžu byť zamestnanci zaradení najmä po vykonaní atestácie. Čo je atestácia, kde, ako a kedy možno vykonať atestáciu, upravuje § 49 a § 50 zákona o PZ a § 14 až § 17 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. Podľa § 50 ods. 1 zákona o POZ o vykonanie atestácie sa môže uchádzať pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý získal 30 kreditov a absolvoval prípravné atestačné vzdelávanie v rozsahu 60 hodín alebo ktorý získal 60 kreditov.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Získavanie, priznávanie a uznávanie kreditov

Najväčší problém v aplikačnej praxi spôsobuje rozlišovanie pojmov získavanie, priznávanie a uznávanie kreditov. Každý z týchto pojmov v oblasti kreditov má úplne iný význam a je potrebné ich rozlišovať. O overenie profesijných kompetencií získaných výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním môže požiadať pedagogický alebo odborný zamestnanec s minimálne tromi rokmi pedagogickej alebo odbornej činnosti (podmienka troch rokov činnosti je stanovená od 1. januára 2012). Úspešné overenie profesijných kompetencií sa považuje za absolvovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania.

Od 1. januára 2012 kredity za uvedené aktivity priznáva riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorý vydá pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi s najmenej trojročnou pedagogickou alebo odbornou praxou osvedčenie o získaní 60 kreditov podľa smernice MŠVVaŠ SR č. 4/2012, ktorou sa vydávajú vzorové osvedčenia o priznaní kreditov za absolvovanie rozširujúceho štúdia, za vykonanie rigoróznej skúšky, za vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka, za absolvovanie vzdelávania v zahraničí a za tvorivé aktivity pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Smernica nadobudla účinnosť 1. februára 2012 a platí do 31. decembra 2012. Osvedčenie sa vydáva osobitne za každý druh vykonanej skúšky.

Za štátnu jazykovú skúšku z cudzieho jazyka sa považuje iba štátna jazyková skúška vykonaná na jazykových školách, ktoré majú na to oprávnenie. Nie je možné získať kredity za vykonanie štátnej záverečnej skúšky na vysokej škole, ktorou zamestnanec získava požadovaný stupeň vzdelania. Ak zamestnanec absolvuje dve štátne jazykové skúšky na jazykovej škole z rôznych jazykov, vzniká mu právny nárok na získanie 60 kreditov za každú skúšku osobitne. Podmienkou na získanie kreditov pritom nie je skutočnosť, či zamestnávateľ štátnu jazykovú skúšku od zamestnanca vyžaduje na splnenie kvalifikačných predpokladov alebo či zamestnávateľ tvrdí, že zamestnanec štátnu jazykovú skúšku „nepotrebuje“ k výkonu svojej činnosti.

V tejto súvislosti upozorňujeme na § 47 ods. 3 zákona o POZ, podľa ktorého kredity nemožno získať za vzdelávanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) - teda za vzdelávanie, ktorým pedagogický zamestnanec získava špeciálno-pedagogickú spôsobilosť rozširujúcim štúdiom na vysokej škole alebo zamestnanec so stredným vzdelaním ukončeným maturitou získa špeciálno-pedagogickú spôsobilosť formou pomaturitného kvalifikačného štúdia. Tieto dva druhy získavania špeciálno-pedagogickej spôsobilosti sa považujú za získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pedagogickej činnosti na školách a školských zariadeniach pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Rovnako nemožno získať kredity ani za vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti (DPŠ). Toto vzdelávanie nie je považované za rozširujúce štúdium.

Kredity za tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti priznáva od 1. januára 2012 riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorý vydá pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi osvedčenie o počte získaných kreditov. Kredity možno priznať iba za tie aktivity, ktoré sú konkrétne v § 47 ods. 1 písm. e) uvedené. Nemôžu to byť žiadne iné aktivity na základe posúdenia riaditeľom. Pri autorstve alebo spoluautorstve je potrebné zamerať dôraz na slovné spojenie „schválených alebo odporúčaných“ učebných pomôcok. Podmienkou priznania kreditov je doloženie schvaľovacej alebo odporúčacej doložky MŠVVaŠ SR v súlade s § 13 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 37/2009 Z. z. (školský zákon). Do 31. 12. 2011 mala kompetenciu priznávať tieto kredity akreditačná rada, ktorá postupovala podľa vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Keďže táto kompetencia prešla na riaditeľov škôl a školských zariadení a vyhláška nebola do dnešného dňa novelizovaná (novelu pripravuje MŠVVaŠ SR), preto sa v časti priznávania kreditov za tvorivé aktivity na riaditeľov škôl nevzťahuje. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia si musí upraviť podmienky, počty kreditov a postup pri ich priznávaní za tvorivé aktivity interným predpisom, ktorý by mal byť spracovaný v intenciách citovanej vyhlášky č. 445/2009 Z. z. Riaditeľ školy môže žiadateľovi kredity za tvorivé aktivity nepriznať v prípade, ak nesúvisia s výkonom pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti a vtedy mu nevydá osvedčenie o získaní kreditov.

Ako z citovaného znenia zákona vyplýva, riaditeľ má možnosť iba od 1. januára 2012 uznať, prípadne neuznať iba kredity za programy kontinuálneho vzdelávania, aj to iba pre účel priznania kreditového príplatku. Riaditeľ školy môže kredity za tvorivé aktivity pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi nepriznať podľa § 47a ods. 9 a vystaviť o tom písomné vyjadrenie s odôvodnením. Ak kredity prizná, nemôže mu ich na účel vyplácania kreditového príplatku neuznať. Podľa § 47a ods. 4 a 5 riaditeľ prizná kredity za uvedené skúšky a vydá o tom pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi osvedčenie o získaní 60 kreditov. V tomto prípade riaditeľ školy podľa znenia zákona nemá možnosť kredity nepriznať.

Do procesu priznávania kreditov riaditeľ vstupuje iba tým, že na základe predloženého dokladu o vykonaní skúšky vydá pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi osvedčenie o získaní kreditov s uvedením doby ich platnosti. Rovnako nemôže tieto kredity neuznať na účel vyplácania kreditového príplatku, pretože vykonanie uvedených skúšok nie je súčasťou kontinuálneho vzdelávania. Nie, kredity nestrácajú platnosť, iba zamestnancovi za ne nie je vyplácaný kreditový príplatok.

Platové triedy a odmeňovanie

Druhým nevyhnutným krokom k správnemu odmeňovaniu pedagogických a odborných zamestnancov je určenie správnej platovej triedy. Podľa § 5 zákona č. 553/2003 Z. z. Od 1. novembra 2009podľa novelizovaného znenia § 5 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní toto neplatí pre pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca, vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca, ktorí sa do platovej triedy zaraďujú podľa dosiahnutého kariérového stupňa podľa osobitného predpisu (zákona č. 317/2009 Z. Do platových tried sa zaraďujú pedagogickí a odborní zamestnanci od 1. novembra 2009 podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 423/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. Pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon svojej činnosti, sa zaradia do kariérových stupňov a následne podľa kariérových stupňov sa zaradia do platových tried.

Platové triedy pre pedagogických zamestnancov

• 7. platová trieda - pedagogický zamestnanec s I. alebo „nekvalifikovaný“ pedagogický zamestnanec (do splnenia podmienok podľa osobitného predpisu - § 7 a § 8 zákona č. 317/2009 Z.
• 8. platová trieda - pedagogický zamestnanec s I. alebo „nekvalifikovaný“ pedagogický zamestnanec (do splnenia podmienok podľa osobitného predpisu - § 7 a § 8 zákona č. 317/2009 Z.
• 9. platová trieda - pedagogický zamestnanec s I. alebo „nekvalifikovaný“ pedagogický zamestnanec (do splnenia podmienok podľa osobitného predpisu - § 7 a § 8 zákona č. 317/2009 Z.
• 10. platová trieda - pedagogický zamestnanec s I. alebo „nekvalifikovaný“ pedagogický zamestnanec (do splnenia podmienok podľa osobitného predpisu - § 7 a § 8 zákona č. 317/2009 Z.
• 11. platová trieda - pedagogický zamestnanec s I.
• 12. platová trieda - pedagogický zamestnanec s II.

Riešenie situácií s nekvalifikovanými učiteľmi

V súvislosti so zákonom č. 317/2009 Z. z. sa často vyskytujú otázky týkajúce sa učiteľov, ktorí nemajú doplnenú kvalifikáciu. Ak učiteľ nespĺňa kvalifikačné predpoklady, je dôležité, aby si ich doplnil v stanovenom termíne. V opačnom prípade môže dôjsť k rozviazaniu pracovného pomeru.

Dodatok k pracovnej zmluve

V prípade, že učiteľ nemá doplnenú kvalifikáciu, je potrebné vypracovať dodatok k pracovnej zmluve. Tento dodatok by mal obsahovať informáciu o povinnosti učiteľa doplniť si kvalifikáciu v stanovenom termíne a upozornenie na možné následky nedodržania tejto povinnosti. Je dôležité, aby dodatok podpísal zamestnanec aj zamestnávateľ.

Termíny na doplnenie kvalifikácie

Podľa § 61 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z., ak pedagogický zamestnanec doteraz nesplnil kvalifikačné predpoklady, doplní si ho do 31.12.2013. Ak zamestnanec nespĺňa požadovanú kvalifikáciu pri uzatvorení pracovného pomeru, musí na štúdium nastúpiť do 2 rokov od uzatvorenia prvého pracovného pomeru.

Výklad ustanovenia § 61 ods. 11 zákona č. 317/2009 Z. z.

Ustanovenie § 61 ods. 11 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov hovorí, že: „Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktoré sa podľa doterajších predpisov uznávalo ako náhrada prvej kvalifikačnej skúšky alebo druhej kvalifikačnej skúšky a ktoré sa ukončí po 1. Na vysvetlenie uvedeného ustanovenia je potrebné zadefinovať, čo je možné považovať za ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktoré sa uznávalo podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Legislatíva MŠ SR č. 41/1996 Z. z. Ustanovenie § 9 ods.

Náhrady prvej kvalifikačnej skúšky podľa Legislatívy MŠ SR č. 41/1996 Z. z.

a) získanie titulu po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky alebo bez vykonania štátnej rigoróznej skúšky absolventom, ktorí počas celého štúdia na vysokej škole dosahovali výborné študijné výsledky, vykonali štátnu záverečnú skúšku s výborným prospechom a absolvovali štúdium s vyznamenaním, alebo získanie titulu na vysokých školách a fakultách podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred 1.c) absolvovanie postgraduálneho štúdia zakončeného záverečnou skúškou pred skúšobnou komisiou podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred 1.

Z uvedeného vyplýva, že nie všetky náhrady sú ďalším vzdelávaním pedagogických zamestnancov. Odpoveď, ktoré to sú, nájdeme vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý definoval ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Týmto predpisom bola vyhláška MŠ SR č. 42/1996 Z. z.

V zmysle uvedeného môžeme konštatovať, že na účely uplatnenia § 61 ods. 11 zákona č. 317/2009 Z. z. možno za ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktoré sa podľa doterajších predpisov považovalo za náhradu prvej kvalifikačnej skúšky považovať len špecializačné inovačné štúdium, špecializačné kvalifikačné štúdium a rozširujúce štúdium. Získanie titulu po vykonaní rigoróznej skúšky, doplňujúce pedagogické štúdium, tvorba učebných pomôcok, autorstvo učebníc a pedagogické čítanie sa za takéto vzdelávanie nepovažujú, a teda nemožno za ne, s použitím ustanovenia § 61 ods. 11 zákona č. 317/2009 Z. z., po 1.

Podľa § 9 ods. 2 Legislatíva MŠ SR č. 41/1996 Z. z. po desiatich rokoch pedagogickej praxe a po absolvovaní prvej kvalifikačnej skúšky alebo po uznaní náhrady prvej kvalifikačnej skúšky podľa ods. Ak bola pedagogickému zamestnancovi pred účinnosťou zákona č. 317/2009 Z. z. priznaná náhrada druhej kvalifikačnej skúšky podľa § 9 ods. 2 citovanej Legislatíva, považuje sa takýto zamestnanec od 1.

tags: #zákon #317 #z #roku #2009 #dodatok