Vyvlastnenie Vlastníctva: Podmienky a Legislatívny Rámec na Slovensku

Vyvlastňovanie je komplexný právny inštitút, ktorý zasahuje do vlastníckych práv jednotlivcov. Preto je nevyhnutné, aby podmienky vyvlastnenia boli nastavené dôkladne a spravodlivo, čím sa predíde zneužívaniu zo strany štátnej moci alebo iných autorít. Na Slovensku je táto oblasť upravená viacerými právnymi predpismi, pričom kľúčovým je Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o vyvlastnení").

Zákon o vyvlastnení a jeho Kontext

Dňa 22. septembra 2015 bol prijatý Národnou radou SR nový Zákon o vyvlastnení, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Tento zákon nadväzuje na pripravovanú novelu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), resp. na pripravovaný nový zákon o územnom plánovaní. Cieľom je zabezpečiť, aby stavebný zákon neobsahoval komplexnú právnu úpravu vyvlastnenia.

Zákon o vyvlastnení upravuje vyvlastnenie po hmotnoprávnej aj procesnoprávnej stránke, čo ho robí komplexným právnym predpisom v pozícii lex specialis (osobitného zákona).

Účel a Definícia Vyvlastnenia

Nový Zákon o vyvlastnení prenecháva definíciu účelu vyvlastnenia na osobitné zákony, ktoré sa zaoberajú špecifickými druhmi stavieb a účelmi vyvlastnenia.

Podmienky Vyvlastnenia

Podmienky vyvlastnenia sú upravené v ustanoveniach § 2 a § 3 Zákona o vyvlastnení a sú formulované v súlade s právami zakotvenými v Listine základných práv a slobôd a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zákon zohľadňuje aj podmienky vyvlastnenia zakotvené v zákone č. 46/1960 Zb. Občiansky zákonník v platnom a účinnom znení.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Podľa § 2 Zákona o vyvlastnení, vyvlastnenie možno uskutočniť len ak sú splnené nasledovné podmienky:

• Nevyhnutná miera: Vyvlastnenie sa musí uskutočniť len v nevyhnutnej miere.
• Verejný záujem: Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom. Verejný záujem sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.
• Primeraná náhrada: Vyvlastnenie musí byť vykonané vždy za primeranú náhradu.
• Dohoda: Samotnému vyvlastneniu musí v zásade predchádzať dohoda alebo iný spôsob vyporiadania vzťahov. Až následne môže dôjsť k samotnému procesu vyvlastnenia.

Výraz "iný spôsob" vyporiadania vzťahov môže zahŕňať rôzne alternatívne metódy riešenia sporov, napríklad mediáciu alebo arbitráž.

Subjekty Vyvlastňovacieho Konania

Pre osobu, v ktorej prospech sa pozemok vyvlastní, zákon používa legislatívne označenie vyvlastniteľ.

Zákon o vyvlastnení stanovuje, že vyvlastniteľ musí prioritne navrhnúť majiteľovi pozemku uzavretie dohody. Až keď vlastník túto dohodu zamietne alebo neprijme, môže dôjsť k vyvlastneniu.

Primeraná Náhrada za Vyvlastnenie

Zákon o vyvlastnení primárne ustanovuje, že vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota:

• pozemku
• stavby
• práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

Všeobecná hodnota sa určí na základe znaleckého posudku, ktorý nie je starší ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje.

Za účelne vynaložené náklady sa považujú napríklad:

• súdne a správne poplatky
• náklady na presťahovanie majetku

Alternatívne Spôsoby Náhrady

Zákon umožňuje namiesto poskytnutia náhrady v peniažnej forme poskytnúť náhradný pozemok alebo náhradnú stavbu. Tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch, avšak vyžaduje sa súhlas vyvlastneného.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Zákon o vyvlastnení neumožňuje poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku alebo náhradnej stavby v prípade, ak ide o vyvlastnenie tzv. diaľnic.

Vyvlastnenie a Vecné Bremeno

Zákon o vyvlastnení sa vo svojej hmotnoprávnej časti upravuje aj vzťah vyvlastnenia k vecnému bremenu. Ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby spojené vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo inej stavby, poskytne sa oprávnenému z vecného bremena pri jeho obmedzení alebo pri jeho zrušení náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Povinnosť poskytnúť náhradu má osoba, v prospech ktorej sa vyvlastňuje. Náhrada za vyvlastnenie je obligátornou súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení.

Špecifické Situácie

Zákon o vyvlastnení sa zaoberá aj situáciami, kedy nie je možné vyplatiť náhradu za vyvlastnenie. V takom prípade sa náhrada za vyvlastnenie lesných pozemkov zloží vyvlastniteľ správcovi lesných pozemkov podľa osobitného predpisu, ktorý naloží s prijatou náhradou za vyvlastnenie lesných pozemkov rovnako ako Slovenský pozemkový fond.

Vyvlastnenie Pozemkov pod Pozemnými Komunikáciami

S účinnosťou od 1. decembra 2013 dával zákon č. 368/2013 Z. z. možnosť vyvlastniť pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie.

Účelom tejto právnej úpravy bolo zefektívniť a zjednodušiť proces majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami, ktorý je vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov na Slovensku veľmi zdĺhavý.

Problém spočíva v tom, že po delimitácii majetku štátu obciam začiatkom 90. rokov a samosprávnym krajom o desať rokov neskôr došlo k prevodu vlastníctva miestnych ciest obciam a ciest druhej a tretej triedy samosprávnym krajom, avšak vo veľkom množstve prípadov bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva pozemkov pod touto cestou. Tieto cesty boli totiž často od začiatku postavené na cudzích pozemkoch bez toho, aby došlo k vysporiadaniu s ich vlastníkmi, pričom vtedajší (socialistický) právny poriadok takýto postup umožňoval.

Z právneho pohľadu tak došlo k situácii, kedy sú takéto stavby na cudzích pozemkoch a bez právneho dôvodu. Z toho vyplývajú početné (a pre obec často neúspešné) súdne spory, iniciované vlastníkmi pozemkov, na ktorých je dlhé roky postavená cesta (pre úplnosť treba dodať, že nejde len o prípad ciest).

Od 1. decembra 2013 do 31. decembra 2020 mali obce a samosprávne kraje možnosť požiadať o vyvlastnenie týchto pozemkov.

Pre porovnanie, v prípadoch iných už existujúcich stavieb vo vlastníctve obcí a samosprávnych krajov na cudzích pozemkoch (napríklad školy, kultúrne domy…) sa postupuje podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.

S účinnosťou od 1. júna 2021 sa zákonom č. 149/2021 Z. z. do zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vkladá nový § 24h, podľa ktorého pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi cestami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej cesty podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať do 31. decembra 2030.

Ide teda o totožnú úpravu, aká platila od 1. decembra 2013. Došlo ňou fakticky k predĺženiu možnosti požiadať o vyvlastnenie pozemkov pod existujúcimi pozemnými komunikáciami (nielen samospráv, ale aj štátu) do 31. decembra 2030.

Proces Majetkovoprávneho Usporiadania Pozemkov pod Cestami z Pohľadu Obce

Slovenské obce a mestá sa dlhodobo boria so situáciou, keď stavby ciest vo vlastníctve a v správe obcí sú postavené na pozemkoch iných osôb. To znamená, že cesty, miestne komunikácie alebo účelové komunikácie sa nachádzajú na pozemkoch súkromných fyzických alebo právnických osôb. Obce tento stav „zdedili“ ako dôsledok historického vývoja a recepcie právnych poriadkov uhorského obyčajového práva a socialistického práva. Pre recipované uhorské právo bolo typické rozdrobené pozemkové spoluvlastníctvo. Po prechode majetku štátu na obce k účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") sa uvedený problém preniesol zo štátu na obce. Dôsledkom je faktický a právny stav, keď množstvo inžinierskych verejnoprospešných stavieb vo vlastníctve obcí je postavených na súkromných pozemkoch veľkého počtu podielových spoluvlastníkov.

Slovenské obce a mestá mali tento historický problém vyriešiť do konca roka 2020, čo sa však nepodarilo. Ministerstvo spravodlivosti SR preto pripravilo návrh novely zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z. n. p. (ďalej len "cestný zákon"), ktorým sa s účinnosťou od 1. júna 2021 prekluzívna lehota na majetkovoprávne usporiadanie predlžuje o ďalších 10 rokov, a to do 31. decembra 2030. Proces majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod cestami zo strany obce je náročný. Zákon č. 149/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb.

"Z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych ciest vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť."

Cestný zákon ako podmienky vyvlastnenia ustanovuje existenciu verejného záujmu a obmedzenie vlastníckeho práva za náhradu alebo vyvlastnenie za odplatu. Vo vzťahu k podrobnému postupu vyvlastnenia zákonodarca odkazuje na zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n.

Podmienky vyvlastnenia pre účel usporiadania pozemkov pod cestou sú upravené v cestnom zákone v novelizovanom § 24h cestného zákona (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2021).

"Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi cestami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej cesty podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať do 31. decembra 2030."

Zákonodarca tak oproti pôvodnému § 24e cestného zákona predĺžil prekluzívnu lehotu o 10 rokov z 31. decembra 2020 na 31. decembra 2030.

Ustanovenie § 3d ods. 3 cestného zákona upravuje vlastníctvo a správu pozemných komunikácií takto: „Miestne cesty sú vo vlastníctve obcí.“

Ustanovenie § 17 cestného zákona upravuje osobitný postup doručovania písomnej výzvy na uzavretie dohody pre účely následného vyvlastňovania. Podľa § 17 ods. 2 cestného zákona:

„Písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb:

Uvedené podmienky vyvlastnenia sú následne konkretizované v § 2 ods. 2 až § 6 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Naplnenie podmienok vyvlastnenia skúma vo vyvlastňovacom konaní vyvlastňovací orgán, ktorým je podľa § 7 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb okresný úrad, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

Treba však rozlišovať vyvlastňovacie konanie (konanie o vyvlastnení) a tzv. predvyvlastňovacie konanie.

Pri zamýšľanom vyvlastnení sa musí primárne skúmať primeraný rozsah vyvlastnenia. Zákonodarca uprednostňuje miernejší zásah do vlastníckych práv, a to obmedzenie vlastníckeho práva alebo prechod vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo stavby. Je potrebné vyhodnotiť, či účel nie je možné dosiahnuť obmedzením vlastníckeho práva, a nie prechodom vlastníckeho práva. Zákon upravuje situáciu, v ktorej by síce obmedzenie vlastníckeho práva bolo postačujúce, no pre vyvlastňovaného by to bolo nepriaznivejšie ako prechod vlastníckych práv. Zákonodarca upravuje rovnaký postup aj v prípade, ak by sa vyvlastňovala len časť pozemku alebo stavby, no vyvlastňovaný by vzniesol námietku, že takéto čiastočné vyvlastnenie by vylúčilo užívanie zvyšnej časti jeho vlastníctva, resp. bolo by to spojené s neprimeranými ťažkosťami. Zákonodarca demonštratívne upravuje v § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, že ak je účelné vyvlastniť len časť pozemku alebo stavby, vyvlastní sa len táto časť.

Ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb upravujú prípad, ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako vyvlastnenie.

Ďalší krok je snaha o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku dohodou s vlastníkmi dotknutých pozemkov. Výzva na uzavretie dohody musí byť písomná a musí obsahovať náležitosti vymedzené v § 3 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Podmienky doručenia výzvy na uzavretie dohody upravuje osobitne cestný zákon v § 17. Vyžaduje sa doporučené doručenie s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Splnenie dohodovej časti predvyvlastňovacieho konania zákon nevyžaduje v taxatívne stanovených prípadoch (výnimky) podľa § 3 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb:

„Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.“

Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb vyžaduje preukázanie verejného záujmu.

Z hľadiska preukázania verejného záujmu je nevyhnutné preukázať vo vyvlastňovacom konaní súlad účelu vyvlastnenia s územnoplánovacou dokumentáciou, a to na základe územného rozhodnutia alebo územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce alebo mesta (ako orgánu samosprávy) o súlade účelu vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania.

Ako prvý krok pri vyvlastnení je vždy potrebné zhodnotiť situáciu v obci, najmä určenie rozsahu a druhu miestnych komunikácií obce. Následne treba určiť počet a druh miestnych komunikácií, v prípade ktorých pozemky pod nimi nie sú vo vlastníctve obce a ktoré je potrebné majetkovoprávne usporiadať. Následne sa určí pre obec najvhodnejší spôsob majetkovoprávneho usporiadania. Až na základe kvalifikovaného vyhodnotenia uvedených údajov a skutočností sa môžu pripraviť ponuky na nadobudnutie vlastníckeho práva obcou k dotknutým pozemkom, prípadne už aj s návrhom kúpnej zmluvy. Na preukázanie splnenia snahy nadobudnúť predmetné pozemky dohodou je potrebný písomný nesúhlas vyvlastňovaného.

Historický Kontext a Staršie Právne Predpisy

Významným dokumentom v historickom kontexte vyvlastňovania je nariadenie Vlády republiky Československej zo dňa 30. novembra 1948, ktoré upravovalo časové rozvrhnutie stavieb zaradených do vykonávacích plánov. Toto nariadenie zaviedlo evidenčné lístky, aby sa zaistilo vykonanie ustanovení týkajúcich sa pozemných novostavieb a stavebných obvodov.

Podľa tohto nariadenia, pre každú obec, v ktorej budú uskutočňované pozemné novostavby mimo stavebného obvodu, bolo možné povoliť stavby a vyvlastňovať potrebné stavebné pozemky len pre účely poľnohospodárstva, lesníctva, baníctva, energetiky, dopravy, zdravotníctva alebo cestovného ruchu.

Vlastníci boli povinní postúpiť za primeranú náhradu nehnuteľnosti, ak boli potrebné pre stavby verejných zariadení súvisiacich s nimi. Zadovážiť nehnuteľnosti pre bytovú výstavbu bola povinnosťou miestnych národných výborov. Nehnuteľnosti sa postúpili buď prevodom vlastníckeho práva, alebo zrušením vecného práva, ktoré bráni tomuto použitiu, alebo obmedzením týchto práv, alebo pokiaľ ide o stavbu budov, tiež zriadením práva stavby.

Ak nedôjde k dohode o postupe nehnuteľností, rozhodoval o vyvlastnení okresný národný výbor. Za právo odňaté alebo obmedzené vyvlastnením prislúchala náhrada, o ktorej rozhodol okresný národný výbor.

tags: #zákon #o #vlastníctve #vyvlastnenie #podmienky