Zákon o vyvlastňovaní: Podmienky a žaloba

Vyvlastňovacie konanie je komplexný proces, ktorý si vyžaduje splnenie viacerých podmienok a rešpektovanie práv dotknutých strán. Tento článok sa zameriava na podmienky vyvlastnenia, súdny prieskum a s tým súvisiace žaloby v zmysle slovenskej legislatívy.

Úvod do vyvlastňovania

Vyvlastnenie predstavuje zásah do vlastníckeho práva, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky. Je prípustné len za prísne stanovených podmienok a v súlade so zákonom. Cieľom vyvlastnenia je umožniť realizáciu stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme.

Podmienky vyvlastnenia podľa slovenskej legislatívy

Ústava Slovenskej republiky a stavebný zákon č. 50/1976 Zb. a zákon č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len "zákon o vyvlastňovaní") stanovujú štyri základné podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka:

1. Na základe zákona: Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len na základe zákona, predovšetkým stavebného zákona a zákona o vyvlastňovaní, ktoré upravujú podmienky a presný postup pri vyvlastňovaní.
2. V nevyhnutnej miere: Vyvlastnenie môže postihnúť len takú časť nehnuteľností, ktorá je nevyhnutná pre realizáciu zámeru, kvôli ktorému sa vyvlastňuje. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva (napr. zriadením vecného bremena), nie je možné vlastnícke právo odňať v plnom rozsahu. Rovnako platí, že ak na realizáciu účelu, pre ktorý sa vyvlastňuje, stačí vyvlastniť len časť nehnuteľnosti, nemôže úrad rozhodnúť o vyvlastnení celej nehnuteľnosti.
3. Vo verejnom záujme: Vyvlastnenie je možné len vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Treba preukázať, či sa vyvlastňuje pre činnosť, ktorej realizáciu možno považovať za verejný záujem. Ak je daný expropriačný titul - výstavba diaľnice, musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme.
4. Za primeranú náhradu: Za vyvlastnenie patrí primeraná náhrada, ktorá môže byť poskytnutá v peniazoch alebo napr. poskytnutím náhradného pozemku alebo náhradnej stavby. Ak je možné majetkové vyrovnanie pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Problémom však je, že tento spôsob vyrovnania sa nevzťahuje na vyvlastnenie napr. pri stavbe diaľnic, ciest pre motorové vozidlá či letísk.

Primeraná náhrada a vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na účely stavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety stavebného zákona), pričom táto trhová cena má byť určená znaleckým posudkom. Stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy a z umiestenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa rozhoduje. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky.

Vyvlastňovacie konanie

Vyvlastňovacie konanie uskutočňuje príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza vyvlastňovaná nehnuteľnosť. Odvolacím orgánom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Konanie sa začína na návrh subjektu - vyvlastniteľa, ktorý bude vyvlastňovanú nehnuteľnosť využívať pre účely, pre ktoré sa vyvlastňuje. Môže to byť štátny orgán, fyzická osoba alebo právnická osoba.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Konanie o vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva je samostatným návrhovým konaním (§ 112 ods. 2 stavebného zákona), predmetom ktorého je skúmanie podmienok podmieňujúcich vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva v intenciách §§ 108 a nasl. za účelom preukázania, že vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, ktoré musí byť platné. Platnosť územného rozhodnutia je zákonnou podmienkou pre vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva, na ktorú stavebný úrad v konaní o vyvlastnení prihliada.

V praxi sa táto podmienka realizuje zvyčajne tak, že vlastníkovi zašle navrhovateľ návrh kúpnej zmluvy. Ak vlastník na ponuku neodpovie, alebo ak ju odmietne, predpokladá sa, že podmienka je splnená a môže začať vyvlastňovacie konanie. Vzhľadom na zákonné znenie je však takýto „dôkaz“ skôr formalitou - navrhovateľ totiž preukazuje doručenkou, že vyvlastňovanému zaslal písomnú výzvu na kúpu predmetnej nehnuteľnosti či na zriadenie práva vecného bremena aj s uvedením navrhovanej odplaty a s upozornením, že ak vyvlastňovaný do 90 dní odo dňa doručenia neodpovie, bude sa predpokladať, že dohodu odmietol. Takáto podmienka však neprispieva k tomu, aby navrhovateľ skutočne vyvinul úsilie na odkúpenie nehnuteľnosti od vlastníka, a teda aby sa reálne pokúsil uzavrieť dohodu.

Podľa stavebného zákona (§ 109) vyvlastnením nezanikajú práva užívať byty a nebytové priestory, preto podľa niektorých interpretácií nie sú nájomcovia účastníkom vyvlastňovacieho konania. Domnievame sa, že takáto interpretácia nie je správna. Je pravdou, že právo užívať byt/nebytový priestor vyvlastnením priamo nezaniká. To však neznamená, že nájomcove práva zostanú nedotknuté - jedným z dôvodov výpovede nájmu bytu je totiž skutočnosť, že „je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať“ (§ 711 ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka). Znamená to, že nájomca bytu práve z dôvodu vyvlastnenia bytového domu môže dostať (resp. dostane) výpoveď z nájmu bytu. Jeho užívacie práva sú teda priamo dotknuté (keďže vyvlastňovacie konanie bezprostredne ovplyvní dĺžku (a existenciu) nájmu bytu.

Ústne pojednávanie a námietky

Vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie o návrhu. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. - účel, pre ktorý sa vyvlastňuje- existenciu verejného záujmu- preukázanie, že prechod vlastníckeho práva (teda cieľ vyvlastnenia) nemožno dosiahnuť dohodou- súlad vyvlastnenia s územným rozhodnutím, ktoré predchádza vyvlastňovaciemu konaniu; na základe územného rozhodnutia úrad skúma, či je vyvlastňovanie v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania (t.j. či navrhovaná činnosť, pre ktorú sa vyvlastňuje, sa má realizovať v súlade so záväznou časťou platného územného plánu). Ak sa na účel, pre ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania sa skúma priamo vo vyvlastňovacom konaní- rozsah vyvlastnenia: vyvlastniť možno len v nevyhnutnom rozsahu, a teda ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva (napr. zriadením vecného bremena), nie je možné vlastnícke právo odňať v plnom rozsahu.

Rozhodnutie o vyvlastnení

Ak sú splnené zákonné podmienky, vyvlastňovací orgán rozhodne o vyvlastnení a zároveň:

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

• určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods.

Súdny prieskum rozhodnutia o vyvlastnení a žaloba

Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Z uvedených ustanovení zákona č. 282/2015 Z. z. vyplýva súdny prieskum na základe podanej správnej žaloby rozhodnutia vo vzťahu k výške náhrady.

O odvolaní proti výrokom o vyvlastnení je príslušné rozhodnúť Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Na preskúmanie výrokov o náhrade je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

V prípade, ak účastník konania nesúhlasí s rozhodnutím o vyvlastnení, má právo podať žalobu na súd. Súdny prieskum rozhodnutia o vyvlastnení je dôležitý mechanizmus ochrany práv vlastníkov nehnuteľností.

Dôvody podania žaloby

Žaloba proti rozhodnutiu o vyvlastnení môže byť podaná z rôznych dôvodov, napríklad:

• Nedodržanie zákonných podmienok vyvlastnenia
• Nesprávne zistenie skutkového stavu
• Porušenie procesných práv účastníka konania
• Neprimeraná výška náhrady za vyvlastnenie

Lehoty a náležitosti žaloby

Je dôležité dodržať lehotu na podanie žaloby, ktorá je spravidla 30 dní od doručenia rozhodnutia o vyvlastnení. Žaloba musí obsahovať všetky potrebné náležitosti, ako sú označenie súdu, označenie účastníkov konania, opis skutkového stavu, dôvody žaloby a návrh na rozhodnutie.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Osobitná úprava vyvlastnenia podľa zákona č. 669/2007 Z.z.

V decembri 2007 začal platiť zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorého účelom bolo urýchliť výstavbu konkrétnych úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tento zákon zjednodušuje konania, skracuje lehoty a predovšetkým - umožňoval začať stavať cesty a diaľnice na pozemkoch, ktoré ešte neboli vyvlastnené a boli vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Naďalej však platia niektoré osobitné ustanovenia regulujúce vyvlastňovanie v prípade výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Predovšetkým, dňom právoplatnosti územného rozhodnutia (rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice / cesty) vzniká zo zákona predkupné právo štátu na pozemok, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice / cesty. Znamená to, že takýto pozemok nemôže jeho vlastník predať inej osobe ako štátu. Toto predkupné právo sa zapíše aj do katastra nehnuteľností.

Okrem toho platia ďalšie špecifiká:

• náhrada za výkup pozemku / stavby je 1,2 násobok náhrady v peniazoch, ktorý by vlastník dostal vo vyvlastňovacom konaní (t.j.

Verejný záujem a vyvlastňovanie

Podľa stavebného zákona možno vyvlastniť len pre účely stavieb alebo iných opatrení v dotknutej lokalite, ktoré sú uvedené v zákone. To, že vyvlastňovacie konanie sa uskutočňuje pre niektorú z uvedených stavieb, ešte automaticky neznamená, že ide o stavbu vo verejnom záujme. Podľa zákona treba verejný záujem preukázať vo vyvlastňovacom konaní.

tags: #zákon #o #vyvlastňovaní #žaloba #podmienky