Zákonník práce a celozávodná dovolenka v kontexte práceneschopnosti

Letné obdobie je charakteristické zvýšeným čerpaním dovoleniek. Nárok zamestnanca na dovolenku je jednou zo základných podmienok zamestnávania, ktorá slúži na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu. Právo určovať nástup na dovolenku má zamestnávateľ, avšak s ohľadom na Zákonník práce a oprávnené záujmy zamestnanca.

Určovanie čerpania dovolenky zamestnávateľom

Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, ak tomu nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Toto právo sa vzťahuje na celú výmeru dovolenky, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok. Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť vypracovať s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov plán dovoleniek, podľa ktorého by sa malo určovať čerpanie dovolenky zamestnancom. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ vypracuje plán dovoleniek na základe jednostranného rozhodnutia, pričom prihliada na oprávnené záujmy zamestnancov. Dôležité je, že plán dovoleniek nie je záväzný, a preto je možné termíny naplánovaných dovoleniek meniť.

Celozávodná dovolenka: Podmienky a obmedzenia

Mnohí zamestnávatelia sa snažia ohľadom dovoleniek vyjsť zamestnancom v ústrety a umožňujú čerpanie dovolenky podľa vzájomnej dohody. Určenie termínu čerpania dovolenky je však zákonným právom zamestnávateľa. Postačí, ak termín s vami prerokuje a pri jeho stanovení by sa mal riadiť plánom dovoleniek vyhotoveným s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov.

Pre celozávodnú dovolenku platí, že ju možno nariadiť len v prípade, ak to odôvodňujú nevyhnutné prevádzkové dôvody. Týmito dôvodmi sa rozumie napr. pravidelné čistenie a údržba strojov či pracovných nástrojov, ale aj prechodný nedostatok práce s ohľadom na útlm čerpania služieb kvôli prebiehajúcim sviatkom. Na nariadení hromadnej dovolenky sa zamestnávateľ zároveň musí dohodnúť s príslušnými zástupcami zamestnancov. Ak na vašom pracovisku zástupcovia zamestnancov nepôsobia, môže zamestnávateľ o hromadnom čerpaní dovolenky rozhodnúť autoritatívne sám - aj v tomto prípade musí byť samozrejme splnená podmienka nevyhnutnosti čerpania hromadného voľna z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie trvať dlhšie ako 2 týždne. Predĺženie tejto doby je prípustné len v prípade vážnych prevádzkových dôvodov, ktorými sa v praxi rozumejú okolnosti týkajúce sa technickej, organizačnej či ekonomickej činnosti zamestnávateľa, ktoré by mohli byť priamo ohrozené, ak by k čerpaniu hromadného voľna nedošlo. Z vážnych prevádzkových dôvodov môže zamestnávateľ nariadiť celozávodnú dovolenku až na 3 týždne.

Iný režim hromadného čerpania dovolenky platí v umeleckej sfére. V umeleckých súboroch z povolania predstavuje maximálna dĺžka hromadnej dovolenky 4 týždne; v divadle a v inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti je interpretovanie hudobného diela, je zamestnávateľ oprávnený určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere.

Prečítajte si tiež: Zákonník práce a ukončenie zamestnania

Každé čerpanie dovolenky vám zamestnávateľ musí oznámiť aspoň 14 dní vopred. Táto lehota platí aj pre celozávodnú dovolenku. Lehota môže byť skrátená len výnimočne a len s vaším súhlasom. Pre hromadné čerpanie dovolenky z vážnych prevádzkových dôvodov v dĺžke troch týždňov vám však zamestnávateľ musí oznámiť predmetné dôvody až šesť mesiacov vopred.

Práceneschopnosť a celozávodná dovolenka

Nútený režim hromadnej dovolenky vám zamestnávateľ nemôže nariadiť ani v dobe vašej dočasnej práceneschopnosti pre chorobu či úraz. Zákaz určenia čerpania kolektívneho voľna platí aj pri materskej či rodičovskej dovolenke. V prípade ostatných prekážok v práci vám môže zamestnávateľ určiť režim čerpania celozávodnej dovolenky len na vašu žiadosť.

Ak zamestnanec bol počas čerpania dovolenky uznaný za práceneschopného pre chorobu, dovolenka sa mu prerušuje. Prekážka na strane zamestnanca z dôvodu vyšetrenia u lekára dovolenku nepreruší, ale zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na tento čas.

Čo ak zamestnávateľ nariadi voľno, keď už nemáte dovolenku?

Pokiaľ zamestnávateľ v priebehu roka určil čerpanie dovolenky tak, že vám na hromadné voľno už dovolenka nezvýšila, nemôže vás nútiť, aby ste si vzali neplatené voľno. Ak sa s ním nebudete chcieť dohodnúť na inom prijateľnom riešení, mal by vám prideliť prácu v súlade s vašou pracovnou zmluvou. V prípade, že táto možnosť neprichádza do úvahy (napr. kvôli odstaveným strojom), je potrebné tento stav vnímať ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa, kvôli ktorej nemôžete vykonávať prácu. Zamestnávateľ by vám teda mal vyplatiť náhradu mzdy v sume vášho priemerného zárobku. Toto sa nemusí týkať celozávodnej dovolenky, ktorej čerpanie bolo určené z vážnych prevádzkových dôvodov.

Prémie a celozávodná dovolenka

V súvislosti s vyplácaním prémií počas celozávodnej dovolenky je potrebné vychádzať z pracovnej alebo kolektívnej zmluvy. Na prémie nie je zákonný nárok, preto si zamestnávatelia môžu stanoviť vlastné podmienky, kedy vzniká nárok na ich vyplatenie. Jedným z nárokov môže byť napríklad odpracovanie určitého počtu hodín za mesiac alebo vykonanie určitého počtu úkonov.

Prečítajte si tiež: Zákonná Starostlivosť o Zamestnancov

Ďalšie dôležité aspekty dovolenky

• Prekážky v práci: Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna.
• Stará dovolenka: Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
• Dovolenka po práceneschopnosti: Pri splnení predpokladov na vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok zamestnancovi vzniká nárok na celú dovolenku za kalendárny rok, pričom jej základná výmera sa určí podľa ustanovenia § 103 Zákonníka práce. Ak zamestnanec, ktorý splnil tieto podmienky, nepracoval po určitý čas, prichádza do úvahy len krátenie dovolenky, a to za podmienok uvedených v ustanovení § 109 Zákonníka práce.
• Pružný pracovný čas: Ak dovolenku čerpá zamestnanec s pružným pracovným časom, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
• Hromadné čerpanie dovolenky: Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky môže zamestnávateľ určiť najviac na dva týždne. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov pri starostlivosti o rodinu

tags: #zákonník #práce #počas #celozávodnej #dovolenky #práceneschopnosť