
Pracovné voľno je dôležitou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov a jeho úprava je obsiahnutá v Zákonníku práce a v kolektívnych zmluvách. V tomto článku sa zameriame na problematiku posudzovania pracovného voľna v kontexte rôznych kolektívnych zmlúv, a to najmä v oblasti verejnej správy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú tému a zodpovedať na otázky týkajúce sa rozsahu pracovného voľna v špecifických situáciách.
Základným pracovnoprávnym predpisom, ktorý upravuje obsah kolektívnych zmlúv, je Zákonník práce. V kolektívnych zmluvách, ktoré sú predmetom kolektívneho vyjednávania, možno upraviť mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. V kolektívnych zmluvách modifikované a upravované ustanovenia Zákonníka práce, ako je právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti, právo na odmenu za vykonanú prácu a na odpočinok a zotavenie po práci, ako aj právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sa stávajú záväznými.
V kolektívnej zmluve môžu byť dojednané bližšie podmienky tých ustanovení Zákonníka práce, ktoré ukladajú zamestnávateľovi povinnosť prerokovať s príslušným odborovým orgánom najmä. Upraviť možno tiež formu, rozsah, obsah a frekvenciu povinnosti zamestnávateľa informovať odborový orgán najmä o zásadných otázkach rozvoja a o hospodárskych výsledkoch a perspektívach. Zamestnávateľ má podľa svojich možností poskytnúť odborovej organizácii pre jej nevyhnutnú prevádzkovú činnosť bezplatne a v primeranom rozsahu miestnosť s nevyhnutným vybavením a uhrádzať náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou. Konkretizácia zabezpečenia týchto materiálnych podmienok pre činnosť odborovej organizácie sa dohodne pri kolektívnom vyjednávaní. S odborovou organizáciou sa dohodne rozsah, frekvencia a spôsob vykonávania kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a záväzkov kolektívnych zmlúv, z ktorých vznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Pri posúdení skutočnosti, čo má obsahovať kolektívna zmluva, vychádzame z jednotlivých ustanovení Zákonníka práce.
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe je záväzná pre všetkých štátnych zamestnancov a pre všetky služobné úrady podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jej obsahom je priaznivejšia úprava podmienok vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami.
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa vo verejnej službe je záväzná pre všetkých zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak v súlade s týmto zákonom nepostupujú pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, a pre ich zamestnancov. Jej obsahom je priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnávania.
Prečítajte si tiež: Zákonník práce a ukončenie zamestnania
V konkrétnom prípade organizácie verejnej správy, ktorá má uzatvorenú kolektívnu zmluvu platnú pre roky 2024-2025, je situácia nasledovná:
V roku 2025 je potrebné posudzovať pracovné voľno v dvoch obdobiach:
Záver: V roku 2025 má zamestnanec nárok na celkovo 3 dni pracovného voľna s náhradou platu. 1 deň podľa kolektívnej zmluvy organizácie (možné čerpanie v prvom polroku) a 2 dni podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (možné čerpanie v druhom polroku).
Kolektívna zmluva upravuje vzájomné vzťahy medzi zmluvnými stranami, ich práva a povinnosti v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi a určuje zvýšené a rozšírené pracovnoprávne nároky zamestnancov. Táto zmluva je záväzná pre obidve zmluvné strany. Je tiež záväzná pre všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere k zamestnávateľovi, a to bez ohľadu na ich príslušnosť k odborom. Túto kolektívnu zmluvu možno zmeniť alebo doplniť len na základe kolektívneho vyjednávania.
Zamestnávateľ zabezpečí vydanie kolektívnej zmluvy a jej dodatkov. Zamestnávateľ poskytne na činnosť odborovej organizácie miestnosť s vybavením. Na účely konania členských schôdzí poskytne zamestnávateľ na požiadanie zasadaciu miestnosť.
Prečítajte si tiež: Zákonná Starostlivosť o Zamestnancov
Zamestnávateľ poskytne odborovej organizácii raz ročne informácie o dosiahnutých hospodárskych výsledkoch a rozdelení zisku, o zásadných otázkach rozvoja a perspektíve podniku, o plánovanom mzdovom vývoji a o personálnej a sociálnej politike. Zamestnávateľ prerokuje s odborovým orgánom raz za štvrťrok opatrenia na vytváranie podmienok pre zamestnávanie zamestnancov so zameraním na matky, mládež, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, zamestnancov vo veku nad 50 rokov. V prípade pripravovaných organizačných alebo iných zmien, v dôsledku ktorých dôjde k uvoľňovaniu zamestnancov, prerokuje zamestnávateľ dôvody a dôsledky týchto zmien s odborovým orgánom najneskôr do 30 dní pred ich uplatnením.
Zmluvné strany vytvoria stálu paritnú zmierovaciu komisiu na riešenie sporov vzniknutých medzi zamestnancami a zamestnávateľom.
Zamestnancom pracujúcim v prostredí, v ktorom dochádza pri výkone práce k silnému znečisteniu, sa čas potrebný na osobnú očistu započítava do pracovného času bez zníženia mzdy. Na základe žiadosti zamestnancov sa upraví začiatok a koniec pracovného času v letných a zimných mesiacoch. Základný pracovný čas je určený. Úseky voliteľného pracovného času sú.
Nárok na dovolenku sa predlžuje o jeden týždeň nad výmeru štyroch, resp. Riadnu dovolenku bude v rozsahu 10 pracovných dní čerpať každý zamestnanec v čase od 1. júla do 31. Nad rámec § 137 ods. 5 a § 141 ods. 2 Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z. z.
Odstupné zvýšené maximálne o trojnásobok priemerného zárobku sa poskytne zamestnancovi, ktorý rozviaže pracovný pomer výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a c) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. Zamestnancovi študujúcemu popri zamestnaní sa poskytujú úľavy a zabezpečenie podľa § 140 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. Zamestnanec sa zaviaže po štúdiu, ktorým dosiahne vyšší stupeň vzdelania, zotrvať u zamestnávateľa nasledujúci počet rokov alebo splatiť výšku záväzku, resp. Povinnosť uhradiť náklady podľa uvedenej tabuľky nevzniká vtedy, ak žena alebo osamelý zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o dieťa mladšie ako desať rokov, skončí pracovný pomer z dôvodov starostlivosti o toto dieťa.
Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov pri starostlivosti o rodinu
Ak školenie usporiada odborový orgán, poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas pracovné voľno, ak mu to umožňujú prevádzkové dôvody. Zamestnancovi patrí po dobu školenia náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Odborový orgán vyplatenú mzdu zamestnávateľovi refunduje. Nad rámec zákona o cestovných náhradách (č. 283/2002 Z. z.
Ak nemôže zamestnanec vykonávať prácu pre prestoj, ktorý nezavinil, alebo pre poveternostné vplyvy, preradí ho zamestnávateľ na výkon inej práce, ako bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Mzda je splatná dozadu za mesačné obdobie, a to v 15. deň nasledujúceho mesiaca. Zamestnávateľ zabezpečí preventívne lekárske prehliadky všetkých zamestnancov raz za dva roky, a to onkologické, kardiologické a gynekologické.
Zo zisku sa poskytuje príspevok na jedného zamestnanca. V prípade podpísania dohody sa zamestnávateľ a zamestnanci zúčastnia na doplnkovom dôchodkovom poistení. Zamestnancom sa poskytujú dopravné prostriedky a mechanizmy alebo iný hmotný majetok, ak sa tým nenaruší plnenie úloh zamestnávateľa. V prípade ťažkých, hromadných alebo smrteľných úrazov, resp. Hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovných procesov a zoznamy na poskytnutie OOPP aktualizuje zamestnávateľ v spolupráci s odborovým orgánom každý rok.
Kontrolu plnenia záväzkov tejto kolektívnej zmluvy budú vykonávať zmluvné strany polročne, a to do 15. júla a do 15. Vyjednávanie o kolektívnej zmluve na ďalšie obdobie sa začne najneskôr do konca novembra t. r. (dva mesiace pred vypršaním platnosti kolektívnej zmluvy).