
Tento článok sa zameriava na problematiku odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie v kontexte rodičovského príspevku, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a ich dopad na zamestnancov a živnostníkov na Slovensku.
Platenie odvodov do zdravotnej poisťovne upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ má povinnosť mesačne platiť odvody za svojich zamestnancov do zdravotnej poisťovne. Rozoznávame dva typy odvodov:
Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie spočíva v znížení vymeriavacieho základu zamestnanca o jej výšku, čím sa zníži aj výška preddavkov do zdravotnej poisťovne. Vymeriavací základ zamestnanca na účel výpočtu odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie predstavuje jeho hrubú mzdu.
Dôležitá zmena: Od 1. januára 2018 sa odpočítateľná položka vzťahuje iba na odvody zamestnanca. Pre odvody zamestnávateľa za zamestnanca bola zrušená. To znamená, že zamestnávateľ vyčísli odvody za zamestnanca priamo z jeho hrubej mzdy. Vymeriavací základ zamestnanca sa teda naďalej o odpočítateľnú položku znižuje, vymeriavací základ zamestnávateľa už nie.
Zamestnávateľ Richard zamestnáva zamestnanca Antona s hrubou mzdou 500 €. Anton odovzdal písomné oznámenie na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku, keďže jeho príjem je nižší ako 570 €. Vplyvom zrušenia odpočítateľnej položky pre zamestnávateľa, stúpli odvody do zdravotnej poisťovne pri hrubej mzde 500 € celkovo o 14 €.
Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku/manžela?
Odpočítateľnú položku si môžu uplatniť zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť v pracovnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak ich príjem z tejto činnosti je nižší ako 570 € mesačne. Pri príjme nad 570 € je výška odpočítateľnej položky 0 €. Nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky má zamestnanec bez ohľadu na výšku jeho pracovného úväzku, ak spĺňa všeobecné podmienky.
Zamestnanec, ktorý si chce uplatniť odpočítateľnú položku mesačne, musí zamestnávateľovi odovzdať písomné Oznámenie zamestnanca na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku do 8 dní od vzniku pracovného pomeru.
Odpočítateľnú položku si nemôžu uplatniť zamestnanci pracujúci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, živnostníci, osoby dosahujúce príjmy z podnikania alebo vykonávania inej samostatne zárobkovej činnosti, zamestnanci s odvodovou úľavou alebo konatelia vyplácajúci si odmenu konateľa za výkon funkcie.
Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky na uplatnenie odpočítateľnej položky, si ju môže uplatniť:
Maximálna mesačná výška odpočítateľnej položky je 380 € a závisí od výšky príjmu zamestnanca. Výšku odpočítateľnej položky vypočítame podľa vzorca:
Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku?
Ak si zamestnanec nárok na odpočítateľnú položku počas roka neuplatní a možnosť uplatniť si odpočítateľnú položku mal mať, zdravotná poisťovňa na tento fakt prihliadne pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia, v ktorom tak môže vyjsť zamestnancovi preplatok. Príslušná zdravotná poisťovňa zamestnancovi vyhotoví ročné zúčtovanie automaticky bez toho, aby žiadal o uplatnenie odpočítateľnej položky, a to najneskôr do 30. septembra 2018 (pri odloženom daňovom priznaní do 31. októbra 2018). Ak si zamestnanec, naopak, uplatňovať počas roka odpočítateľnú položku bude a následne sa zistí, že presiahol výšku príjmov a pod., tak môže dôjsť k situácii, že mu vyjde nedoplatok, ktorý bude musieť naraz doplatiť.
Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie bude vo výške 0 € v prípade, ak zamestnanec dosiahol počas roka príjem vyšší ako 6 840 € (570 € x 12 mesiacov).
Ak zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky počas celého rozhodujúceho obdobia, odpočítateľná položka sa znižuje pomerne podľa počtu kalendárnych dní, keď zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky.
Anna v roku 2018 zarába minimálnu mzdu vo výške 480 €, uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nemá žiadne deti. Pri uplatnení odpočítateľnej položky Anna zaplatí síce na zdravotnom poistení o 7,20 € menej, avšak jej čistá mzda sa zvýši iba o 5,83 €. Ak by si Anna počas roka odpočítateľnú položku neuplatňovala, ale na základe ročných príjmov by jej na ňu vznikol nárok (napríklad by mala iba tento jeden pracovný pomer), tak v ročnom zúčtovaní jej vznikne preplatok a navyše zaplatené preddavky sa jej vrátia.
Jozef má hrubú mesačnú mzdu vo výške 700 €. Keďže jeho hrubá mzda je vyššia ako 570 €, nemá nárok na uplatnenie si odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie. Jozef preto musí zaplatiť do zdravotnej poisťovne zdravotné odvody vo výške 4 % z jeho hrubej mzdy 700 €, ktorú si nemôže znížiť o odpočítateľnú položku. Jeho odvody do zdravotnej poisťovne sú vo výške 28 €.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a manželka
Zamestnanec Anton zarába hrubú mzdu 550 €. Anton odovzdal písomné oznámenie na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku, ktorú si môže uplatniť, keďže jeho príjem je nižší ako 570 €. Výška jeho odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie sa vypočíta ako: 380 - (550 - 380) x 2 = 40 €. Preddavok na zdravotné poistenie odvedie vo výške 20,40 € (4 % z 550 - 40).
Ak zamestnanec mal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky u viacerých zamestnávateľov v rozhodujúcom období, odpočítateľná položka sa uplatní pomerne podľa výšky príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa.
Pomer uplatnenia odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa sa určí ako podiel príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u zamestnávateľa k celkovému príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky, zaokrúhlený na šesť desatinných miest nahor. Ak je príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky v rozhodujúcom období nižší ako odpočítateľná položka v sume 4 560 eur, odpočítateľná položka sa znižuje na hodnotu tohto príjmu.
Článok sa venuje aj situácii matky - živnostníčky, ktorá poberá rodičovský príspevok a zároveň podniká.
Živnostníčka nemá nárok na rodičovskú dovolenku, ale po splnení určitých podmienok môže mať nárok na rodičovský príspevok. Aby mala živnostníčka nárok na rodičovský príspevok musí splniť tieto podmienky:
Vyplatenie rodičovského príspevku nezávisí od toho, či pred poberaním rodičovského príspevku živnostníčka platila odvody, v akej výške platila odvody alebo neplatila odvody.
Živnostníčka, ktorá si chce uplatniť nárok na rodičovský príspevok, musí doručiť vyplnenú žiadosť o rodičovský príspevok príslušnej pobočke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa miesta jej trvalého pobytu. Nárok na poberanie rodičovského príspevku vzniká živnostníčke dňom narodenia dieťaťa (ak nemala nárok na materské) alebo dňom nasledujúcom po dni, kedy skončil nárok na materskú dávku. Nárok na poberanie rodičovského príspevku zaniká živnostníčke od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo vek troch rokov, resp. vek šiestich rokov (ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).
Výška rodičovského príspevku pre rok 2018 je 214,70 Eur.
Živnostníčka môže naďalej podnikať aj počas poberania rodičovského príspevku a nemusí pozastavovať či zrušiť živnosť, nakoľko o nárok na rodičovský príspevok nepríde.
Počas poberania rodičovského príspevku platí za živnostníčku zdravotné poistenie štát. Z uvedeného dôvodu sa na živnostníčky v období poberania rodičovského príspevku nevzťahuje minimálny vymeriavací základ, a preto v tomto období nemusia platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia môže vyjsť živnostníčkam, ktoré poberajú rodičovský príspevok aj nižší preddavok ako je ten minimálny (pre rok 2018 je to 63,84 Eur).
Živnostníčka Petra v roku 2017 poberala rodičovský príspevok a dosiahla základ dane príjmov vo výške 3 000 Eur. Zdravotná poisťovňa jej vykoná za rok 2017 v roku 2018 ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a vypočíta preddavky na zdravotné poistenie na obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019. Preddavok na zdravotné poistenie je vypočítaný na rok 2019 vo výške 23,55 Eur/mesačne. Túto výšku mesačného preddavku na zdravotné poistenie bude Petra povinná platiť v roku 2019. Ak by Petra nepoberala rodičovský príspevok (resp. by nemala iný súbeh platiteľov poistného), vzťahoval by sa na ňu minimálny vymeriavací základ a minimálna suma mesačného preddavku na rok 2019, t. j. 66,78 Eur.
Je dôležité pripomenúť, že zdravotná poisťovňa vykoná živnostníčke ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia môže byť preplatok alebo nedoplatok na zdravotnom poistení. Vo výsledku ročného zúčtovania zdravotná poisťovňa oznámi aj výšku preddavku na zdravotné poistenie, ktoré je živnostníčka povinná platiť od nasledujúceho roka.
Živnostníčke sa v období poberania rodičovského príspevku prerušuje sociálne poistenie v období, v ktorom má nárok na jeho poberanie, iba v tom prípade, ak podľa čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne sociálne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. To znamená, že živnostníčka nie je povinná platiť sociálne poistenie počas poberania rodičovského príspevku, ale nesmie v tomto období ani podnikať.
Počas poberania rodičovského príspevku platí štát za živnostníčku sociálne poistenie mesačne zo sumy určenej ako 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. V roku 2018 teda štát platí sociálne poistenie za živnostníčky, ktoré poberajú rodičovský príspevok a nepodnikajú zo sumy 547,20 Eur.
Ak chce živnostníčka naďalej podnikať popri poberaní rodičovského príspevku, vznikne jej povinnosť platiť sociálne odvody ako bežnej samostatne zárobkovo činnej osobe.
Samostatnej zárobkovej činnej osobe vzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1.7., resp. od 1.10. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom živnostníčka presiahla zákonom stanovenú hranicu príjmov. Od 1.7.2018, resp. od 1.10.2018 bude živnostníčka povinná platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ak jej príjem za rok 2017 presiahol hranicu 5472 Eur a viac (t. j. 5472,01 Eur a viac). V roku 2019 sa bude posudzovať na vznik povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne príjem za rok 2018 prevyšujúci sumu 5724 Eur.
To, aké sociálne odvody bude platiť, závisí od toho, či sa rozhodne podnikať v priebehu poberania rodičovského príspevku, či mala také príjmy zo živnosti v poslednom podanom daňovom priznaní, ktoré presiahli alebo nepresiahli stanovenú hranicu a podobne. Je dôležité, aby živnostníčka neodkladne oznámila Sociálnej poisťovni začiatok, či koniec poberania rodičovského príspevku.
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v tzv. „súbehu“ viacerých skutočností (§3 ods.2 písm. a,b,c,d,e,f zákona o zdravotnom poistení), a to konkrétne:
Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba - nezaopatrené dieťa/manžel/manželka nevykonávajú žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby. Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.
Osoba, ktorá bola posúdená, ako nezaopatrený rodinný príslušník manžela/manželky/otca/matky, v zmysle §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. f).
Príklad: Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter. Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Mama Viera - je osobou podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení. Deti Tomáš a Peter - sú osobami podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. f). Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Nezaopatreným rodinným príslušníkom, v zmysle zákona o zdravotnom poistení, sú, okrem nezaopatrených detí, len osoby manžel - manželka.
Príklad: Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Nakoľko prácu vykonáva len Českej republike, podlieha českým právnym predpisom. Mama Zuzana - nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení. Deti Tomáš a Peter - sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. f). Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby - manžel/manželka/otec/matka, ktorá z dôvodu výkonu činnosti, ako zamestnanec, SZČO alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V prvom rade je nevyhnutné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby. Je treba mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, tie nemusia byť rovnaké, ako máme na území Slovenskej republiky. Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky.
Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo, podliehajú slovenským právnym predpisom v zmysle čl.11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Pobyt je charakterizovaný dočasným charakterom a úmyslom osoby vrátiť sa späť do miesta bydliska, hneď po dosiahnutí účelu pobytu v inom štáte.
Žiadajúca osoba je nezaopatreným dieťaťom v zmysle §11 ods.7 písm. f) zákona o zdravotnom poistení. Žiadajúca osoba vie predložiť doklad preukazujúci formu bývania (bývanie v nájme, vlastná nehnuteľnosť…). Existenciu skutočného bydliska v dotknutom štáte vie najlepšie posúdiť inštitúcia v štáte bydliska, to jest zahraničná zdravotná poisťovňa v štáte bydliska. VšZP má právo požiadať túto zahraničnú inštitúciu, ktorú určí osoba žiadajúca PD S1, o posúdenie skutočného bydliska na ich území.
Zamestnankyňa v pracovnom pomere je od roku 2018 na rodičovskej dovolenke a zamestnávateľ jej v mzde za marec 2019 vypláca ročnú odmenu za minulý rok. V mesiaci, za ktorý sa vypláca zamestnankyni na rodičovskej dovolenke odmena, sa zamestnankyňa prihlási do zdravotnej poisťovne kódom 2 - zamestnanec na posledný deň mesiaca. Podľa usmernenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne osoba počas rodičovskej dovolenky síce v zmysle zákona nie je považovaná za zamestnanca, ale v prípade, že jej počas rodičovskej dovolenky bude vyplatený príjem z pracovného pomeru, tak sa za zamestnanca považuje. Pri prihlásení zamestnanca kódom 2 sa vo výkaze vypĺňa položka Suma príjmu pre uplatnenie odpočítateľnej položky (OP). Ak by zamestnávateľ prihlásil zamestnankyňu s kódom 2Y, zamestnankyňa by z tohto príjmu stratila nárok na odpočítateľnú položku.
Podľa Metodického usmernenia č. 12/7/2014 Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni sa kód 2Y používa na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu nepravidelných príjmov alebo príjmov vyplatených po skončení pracovného pomeru, v ktorom „2“ vypovedá o skutočnosti, že ide o zamestnanca a „Y“ o tom, že ide o situáciu, ktorá je uvedená v § 11 odsek 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení.
Podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR sa do položky Celková výška ďalších príjmov mesačného výkazu majú zahŕňať iba ďalšie príjmy zamestnanca, ktoré vstupujú do vymeriavacieho základu, a nie je možné na ne uplatniť odpočítateľnú položku. Podľa rovnakého usmernenia ministerstva odpočítateľná položka sa neuplatní na príjem za práce vykonávané na základe dohody o prácach mimo pracovného pomeru, na príjem za práce vykonávané na základe príkaznej zmluvy, na príjem žiakov a študentov na odbornej praxi, a pod. a neuplatní sa pri zamestnancoch podľa § 11 ods. 7 písm. v) zákona č. 580/2004 Z. z. (tzv. odvodová úľava pre dlhodobo nezamestnané osoby).
Daňovník - zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela len od základu dane z tzv. aktívnych príjmov.
Výška nezdaniteľnej časti na manželku závisí od vlastného príjmu manželky, do ktorého sa nezapočítava rodičovský príspevok (štátna sociálna dávka), avšak materské sa do vlastného príjmu započítava.
tags: #odpocitatelna #polozka #zdravotne #poistenie #rodicovsky #prispevok