
Článok sa zaoberá problematikou žalôb na nezákonné rozhodnutia orgánov verejnej moci, s dôrazom na rozhodnutia generálneho prokurátora a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Analyzuje predpoklady úspešnej žaloby, relevantnú legislatívu a judikatúru, ako aj práva a možnosti jednotlivcov v prípade, ak sa domnievajú, že orgán verejnej moci rozhodol nezákonne.
Ak sa jednotlivec domnieva, že orgán verejnej moci vydal nezákonné rozhodnutie alebo konal inak nezákonne v súvislosti s jeho právami alebo povinnosťami, má právo napadnúť toto rozhodnutie alebo postup orgánu na správnom súde. Môžu existovať určité požiadavky na prístup k súdu, ale nemôžu byť tak náročné, aby ich nebolo možné splniť. Jednotlivec má právo podať žalobu proti štátnej inštitúcii a aby bola jeho žaloba preskúmaná správnym (administratívnym) súdom. Toto právo má však určité podmienky.
Pre svoj nárok si musí jednotlivec správne zvoliť súd. Správne (administratívne) súdy sa zaoberajú spormi medzi súkromnými osobami a orgánmi verejnej moci (napr. Na Slovensku slúžia predovšetkým krajské súdy ako správne súdy prvého stupňa. Napríklad, rozhodnutie Finančnej správy Slovenskej republiky je možné žalovať na krajskom súde. Predtým, ako bude možné žalovať rozhodnutia Daňového úradu na súde, je potrebné sa proti nim odvolať na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Pri podaní žaloby na správny súd je potrebné splniť aj ďalšie požiadavky, napríklad podať žalobu v určitom vymedzenom období alebo zaplatiť súdne poplatky. Za podanie žaloby na správny súd bude potrebné zaplatiť pevne stanovený súdny poplatok. Lehoty sa líšia podľa druhu nároku, ktorý má súd preskúmať. Napríklad lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci je dva mesiace. Pri dodržiavaní týchto lehôt je potrebné byť opatrný. Ak však jednotlivec nestihol lehotu bez vlastného zavinenia, môže požiadať súd o odpustenie zmeškania tejto lehoty.
Na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím treba splniť určité predpoklady, ktorými sú v prvom rade nezákonné (protiprávne) rozhodnutie (t.j. rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť na to oprávneným orgánom), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Správny je preto záver súdov nižšieho stupňa, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Teda existencia nezákonného rozhodnutia, škoda vzniknutá žalobkyni vynaložením nákladov spojených s poskytnutím euro flexihypotéky.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Sťažovateľ, ktorý bol v tom čase sudcom, bol spolu s ďalšími osobami trestne stíhaný v rámci rozsiahleho vyšetrovania korupcie, zneužitia právomoci verejného činiteľa a zasahovania do nezávislosti súdu. Sťažovateľovi bolo v marci 2020 vznesené obvinenie pre trestný čin prijímania úplatku a bol zadržaný. Prvá námestníčka generálneho prokurátora podala ústavnému súdu žiadosť o súhlas so vzatím sťažovateľa do väzby. Sťažovateľ mal možnosť sa k tomuto návrhu v konaní pred ústavný súdom vyjadriť a 12. marca 2020 ústavný súd vyslovil súhlas so vzatím sťažovateľa do väzby. Následne na návrh príslušného prokurátora Špecializovaný trestný súd vzal sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku (tzv. kolúzna väzba a tzv. Sťažovateľ sa obrátil na ESĽP a sťažoval sa na porušenie svojich práv podľa článku 5 ods. 3 a 4 (právo na osobnú slobodu a bezpečnosť) a článku 6 ods. 1 (právo na spravodlivé súdne konanie) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu z 12. ESĽP rozhodol o sťažnosti aj bez jej oznámenia žalovanej strane (Slovenskej republike). Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie ústavného súdu bolo predpokladom pre následné rozhodnutie o vzatí sťažovateľa do väzby a teda nepredstavovalo „rozhodovanie o občianskych právach a záväzkoch sťažovateľa alebo o jeho trestnom obvinení“. Netýkalo sa priamo ani obmedzenia jeho osobnej slobody. Preto je námietka sťažovateľa podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, podľa názoru ESĽP, nezlučiteľná s ustanoveniami Dohovoru. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa podľa článku 5 Dohovoru, ESĽP zdôraznil, že argument o nesplnení zákonných podmienok z dôvodu nedostatku oprávnenia prvej námestníčky generálneho prokurátora na podanie žiadosti preskúmal a odmietol najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vzatí do väzby. Podobný argument odmietol ako nepodložený aj sám ESĽP v inom prípade proti Slovenskej republike. Ďalej bol ESĽP toho názoru, že nič nenasvedčuje tomu, že by rozhodnutie ústavného súdu bolo svojvoľné alebo nebolo dostatočne odôvodnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rámci svojej činnosti zaoberá rôznymi prípadmi, v ktorých posudzuje zákonnosť rozhodnutí nižších súdov a orgánov verejnej moci. Nasledujúce príklady ilustrujú rôznorodosť právnych otázok, ktorými sa Najvyšší súd zaoberá:
Najvyšší súd Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu v slovenskom právnom systéme. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečovať jednotný výklad zákonov a chrániť práva a slobody občanov. Rozhodnutia Najvyššieho súdu majú precedensný charakter a sú záväzné pre všetky nižšie súdy.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
tags: #zaloba #na #nezakonne #rozhodnutie #generalneho #prokuratora