Ako podať sťažnosť na postup Sociálnej poisťovne a brániť sa proti jej rozhodnutiam

Sociálna poisťovňa, ako orgán verejnej správy, rozhoduje o rozsiahlej agende týkajúcej sa sociálneho poistenia. Ak nesúhlasíte s jej postupom alebo rozhodnutím, máte právo podať sťažnosť alebo sa proti rozhodnutiu odvolať. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri podávaní sťažnosti a ako sa brániť proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne.

Sťažnosť na postup Sociálnej poisťovne

Pri podávaní a vybavovaní sťažnosti sa postupuje podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa osobitného predpisu, čo v tomto prípade znamená vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím vydaným Sociálnou poisťovňou v príslušnom konaní.

Dôležité je rozlišovať medzi sťažnosťou a riadnym opravným prostriedkom. V prípade nesúhlasu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne je potrebné použiť riadny opravný prostriedok, ktorým je odvolanie.

Na to, aby mohla byť sťažnosť prešetrená, t. j. aby nemusela byť odložená, je potrebné, aby ju sťažovateľ do 5 pracovných dní od jej podania písomne potvrdil. Podľa zákona o sťažnostiach s klientom nie je možné spísať sťažnosť. Sociálna poisťovňa je však povinná sťažnosť prijať.

Prijatú sťažnosť, na ktorej vybavenie nie je príslušná, postúpi najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie a zároveň o tom upovedomí sťažovateľa.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Obrana proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Agenda, o ktorej rozhoduje Sociálna poisťovňa, je pomerne rozsiahla. Pre laika môže byť mätúce už to, že o niektorých záležitostiach rozhodujú v 1. stupni jednotlivé pobočky, zatiaľ čo iné sú zverené priamo ústrediu Sociálnej poisťovne.

Pre ilustráciu možno uviesť, že prvostupňové rozhodovanie o nemocenských dávkach či o dávke v nezamestnanosti patrí do pôsobnosti pobočky; ústredie naproti tomu v 1. stupni vydáva rozhodnutie o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente či o pozostalostnej úrazovej rente.

Pri podávaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne teda záleží aj na tom, kto vo vašej veci vlastne rozhodol. V zásade platí, že proti podstatnej časti rozhodnutí Sociálnej poisťovne sa možno brániť odvolaním. Proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne rozhoduje v druhom stupni ústredie. O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.

Poučenie o opravnom prostriedku

V prípade, že s akýmkoľvek rozhodnutím Sociálnej poisťovne nesúhlasíte, treba si pre správnu voľbu obrany v prvom rade prečítať tzv. poučenie, ktoré by sa malo nachádzať v závere rozhodnutia. Poučenie musí obsahovať údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa proti nemu dá odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

Čo ak je poučenie nesprávne alebo chýba?

V drvivej väčšine prípadov bude poučenie formulované správne a výber vašich ďalších krokov v danej veci vám značne zjednoduší. V praxi sa však môžu vyskytnúť aj prípady, v ktorých poskytnuté poučenie nezodpovedá zákonu.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Ak:

1. ste sa pri podávaní odvolania riadili nesprávnym poučením alebo
2. ste poučenie nedostali vôbec,

bude sa vaše odvolanie považovať za podané riadne a včas aj vtedy, ak ho podáte po uplynutí zákonnej lehoty alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Aj v prípade nenáležitého či absentujúceho poučenia to však musíte stihnúť najneskôr do troch mesiacov odo dňa, v ktorom vám bolo rozhodnutie oznámené.

Lehoty na podanie odvolania

Štandardne sa odvolanie podáva v lehote do 30 dní od oznámenia rozhodnutia. V skrátenej lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia treba podať odvolanie proti rozhodnutiu o:

• poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,
• uložení pokuty a penále.

Zvýhodnené podmienky pri odvolaní

V niektorých veciach platia pri odvolaní zvýhodnené podmienky. Dve zvýhodnenia ohľadom odvolania môžete využiť, ak sa odvolávate proti rozhodnutiu o:

• dôchodkových dávkach, zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku, úrazovej rente či pozostalostnej úrazovej rente alebo proti rozhodnutiu o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť neprávom vyplatené sumy na uvedených dávkach,
• povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.

Vo vyššie označených veciach:

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

1. si môžete predĺžiť odvolaciu lehotu. K faktickému predĺženiu lehoty pre odvolanie dôjde, ak ešte pred jej uplynutím požiadate o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo. Nová odvolacia lehota začne plynúť odo dňa, v ktorom vám podklady budú doručené.
2. môžete využiť benefit ohľadom doručenia odvolania. Štandardne sa odvolanie podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Vo vyššie označených veciach ho ale môžete podať aj v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

Rozhodovanie o odvolaní

Včas podané odvolanie má (až na ďalej uvedené výnimky) odkladný účinok. Znamená to, že až do rozhodnutia o odvolaní nebude mať rozhodnutie vplyv na v ňom riešené záležitosti, pretože sa odkladá jeho právoplatnosť.

Odkladný účinok však nemá odvolanie proti rozhodnutiu o:

• priznaní, znížení, zastavení výplaty a odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti,
• dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente.

Podané odvolanie môžete vziať aj späť; ak tak ale urobíte, nemôžete ho už podať znovu.

Po podaní odvolania príslušná zložka Sociálnej poisťovne upovedomí ostatných účastníkov konania o jeho obsahu a určí im lehotu, v ktorej sa k nemu môžu vyjadriť. Podľa potreby môže doplniť konanie o nové dôkazy.

Odvolanie môže vybaviť aj organizačná zložka, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Tento postup je však prípustný len vtedy, keď odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa netýka iného účastníka konania, prípadne ak s tým ostatní účastníci súhlasia. V ostatných prípadoch sa odvolanie predkladá odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolací orgán môže rozhodnúť tak, že rozhodnutie:

1. zmení,
2. zruší (a tým pádom vráti organizačnej zložke, ktorá ho vydala, na nové prejednanie, a to pokiaľ je tento postup vhodnejší kvôli rýchlosti a hospodárnosti) alebo
3. odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Správna žaloba

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa už nemožno ďalej odvolať. Neznamená to ale, že by sa proti nemu nebolo možné ešte brániť. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne 2. stupňa možno napadnúť tzv. správnou žalobou. V závislosti od miestnej príslušnosti sa podáva na Správny súd v Bratislave, v Banskej Bystrici alebo v Košiciach.

Pre konania, v ktorých sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne, je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode máte adresu trvalého pobytu (event. miesto podnikania alebo sídlo). Správnu žalobu treba podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

Ak vám nevyhovie správny súd, môžete proti jeho rozhodnutiu podať kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhoduje Najvyšší správny súd. Kasačná sťažnosť sa podáva v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a to na správnom súde, ktorý ňou napadnuté rozhodnutie vydal.

Príklad z praxe: Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 593/2022-29

Touto otázkou sa pred niekoľkými týždňami zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR). Sťažovateľke bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne uložená povinnosť zaplatiť penále. Predmetné rozhodnutie jej bolo doručované do vlastných rúk a to v dňoch 13. a 14. januára 2016. Dňa 14. januára bola písomnosť uložená na pošte a sťažovateľka si ho prevzala o 6 dní neskôr, z. j. dňa 20. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podala sťažovateľka odvolanie, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 3. februára 2016. Ústredie Sociálnej poisťovne sťažovateľku listom zo 4. apríla 2016 vyrozumelo, že odvolanie nepodala včas.

Sociálna poisťovňa pritom poukázala na v tom čase účinnú dikciu § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), v zmysle ktorého sa písomnosť uložená na pošte považuje za doručenú už tretím dňom od jej uloženia na pošte aj v prípade, ak si ju adresát nevyzdvihne.[1] Z uvedeného dôvodu preto účinky doručenia listu nastali už 15. januára 2016, v dôsledku čoho bol posledným dňom lehoty na podanie odvolania 2. február 2016.

Sťažovateľka následne podala žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Hoci jej Krajský súd v Banskej Bystrici (KS BB) dal za pravdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (NSS SR) rozhodnutie KS BB zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Následne bola žaloba krajským súdom zamietnutá ako nedôvodná.

V prvom rade namietala nečinnosť Sociálnej poisťovne, ktorá mala spočívať v nepokračovaní začatého administratívneho konania. Zjednodušene povedané, sťažovateľka namietala, že odvolanie podala včas a preto mala Sociálna poisťovňa vec vybaviť postupom podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, čo znamená vydať vo veci jej odvolania rozhodnutie a nie prípis (list). Pre takýto postup však bolo nevyhnutné najprv posúdiť, či bolo odvolanie podané včas alebo nie. Ak je totiž odvolanie podané včas, nemožno ho vybaviť listom.

V druhom rade sa sťažovateľka nestotožňovala s názorom NSS SR, že nepodanie všeobecnej správnej žaloby nemožno dodatočne konvalidovať podaním žaloby proti nečinnosti. A ústavný súd jej da za pravdu.

Podľa Nálezu ÚS SR III. ÚS 593/2022-29 zo dňa 7. februára 2023 „platí, že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený do dispozičnej sféry žalobcu. … Správne súdy v sťažovateľkinej veci priorizovali využitie všeobecnej správnej žaloby proti listu na úkor žaloby proti nečinnosti, možnosti procesnej obrany žalobou proti nečinnosti vlastnou rozhodovacou praxou podstatne limitovali (redukovali) a žalobe proti nečinnosti priznali v podstate subsidiárny charakter.

Ústavný súd tiež zdôraznil, že bolo povinnosťou správneho súdu posúdiť aj okolnosti včasnosti podania odvolania. Išlo o rozhodujúcu otázku, od ktorej zodpovedania závisel prístup k druhému stupňu správneho konania. NSS SR tak mal bez akýchkoľvek pochybností zodpovedať otázku, či bolo odvolanie podané včas alebo nie. Inak totiž nie je možné odvodiť záver, či mal správny orgán postupovať podľa § 218 ods.

Rovnako to videl aj tretí člen senátu, ktorý k rozsudku NSS SR pripojil odlišné stanovisko. Poukázal v ňom napríklad na protirečenie väčšiny senátu, keď v bode 12 odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že otázka včasnosti nie je rozhodujúca, ale následne v bode 14 tvrdí, že žalovaná neporušila svoju zákonnú povinnosť vydať rozhodnutie, lebo z legislatívnej úpravy „povinnosť žalovanej rozhodnúť o oneskorene podanom odvolaní nie je možné vyvodiť“.

Špecifické prípady: Invalidný dôchodok

Žalobkyňa sa podanou žalobou v zmysle ust. § 199 a nasl. zárobkovú činnosť 45% vo väzbe na neposúdenie všetkých diagnóz. poukázala v jednotlivosti na prílohy pod č. 1 až č. 11. stavu vo väzbe na všetky diagnózy, ktorými trpí. od 28.10.2020. vo výške 221,30 Eur mesačne od 1.1.2022 vo výške 224,20 Eur mesačne. stavu neboli posúdené všetky diagnózy, ktorými trpí. a rozhodnutie, resp. oznámenie o posúdení zdravotného stavu v neprítomnosti. bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdené. posudkov, t.j. 13.1.2022. uvedením nových diagnóz, napr. C3-C6, vertigo alebo zhoršením zdravotného stavu. RTG C chrbtice z 1.12.2020 ako príloha č. 9 a lekársky nález ORL z 11.1.2022 ako príloha č. nalez neurologickej ambulancie z 13.1.2022/kontrola príloha č. 11. posudkovými závermi, podľa ktorých napr. alebo napr. hučanie v ušiach, stresová močová inkontinencia, hemoroidy II. (trhlina v oblasti konečník) a gonartóza nie sú z posudkového hľadiska významné. a nôh bilaterálne, pedes planie trasversoplani a stresová močová inkontinencia II. zárobkovú činnosť. opatrení prijatých počas krízovej situácie.

Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 So 222/96 z 20. 2006. stave (napr. 3. 4. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 9.5.2022. že nežiada nariadiť pojednávanie. Navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť. Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 13. 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. na 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. v Čadci od 28. októbra 2020, t.j. zárobkovú činnosť 45%, ktorý záver je medicínsky odôvodnený. ako 40% od skoršieho dátumu, resp. tri roky spätne, ako uviedla žalobkyňa. dôvody žalobkyne považoval za nedôvodné. zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného. je podľa zák. č. 578/2004 Z.z. špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. ochorenia COVID-19 na území SR a zamedzenia možného šírenia. povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok, t.j. povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpila. vyvrátili. vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené, nie je relevantné. lekárom sociálneho poistenia. 6. znaleckého dokazovania, tak žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zverené zákonom. svojej úvahy jednotlivo, ako aj v súvislosti s inými dôkazmi. príslušnom odbore, by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. zložiek žalovaného. kritériám, ktoré sú vyjadrené v zákone č. 461/2003 Z.z.. žalobkyne bol objektívne zistený. dokumentáciou, v ktorej boli lekárske vyšetrenia a nálezy rozhodné do vydania rozhodnutia. budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, resp. posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok a určenia jeho sumy. Žalovaný poukázal na ust. správy.

Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 24.5.2022 (č.l. vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať. prvostupňového orgánu Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2021 podľa § 70 ods. 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. bol žalobkyni od 28. 2021 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 221,30 Eur mesačne. orgánu bol osobný list dôchodkového poistenia, Odborný posudok o invalidite z 20. Z.z.. v Lekárskej správe - Odbornom posudku o invalidite z 20. apríla 2021. invalidného dôchodku. pred vznikom invalidity. Prvostupňový orgán uviedol, že pred vznikom invalidity, t.j. pred 28. v osobnom liste dôchodkového poistenia. bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol uvedený v osobnom liste. kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 20,2344. 11.687 dní dôchodkového poistenia, tzn. 32,0192 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. zákona č. 461/2003 Z.z.. 0,7056. Bolo konštatované, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, t.j. k 28. do dosiahnutia dôchodkového veku. mesiacov. dôchodku predstavovalo 48,3644 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. hodnotu platnú k 28. rok 2019 12,6657 Eur a indexu 1,07661290, zaokrúhlene na 4 desatinné miesta nahor. dôchodku bola 209,50 Eur mesačne. č. 461/2003 Z.z. znení neskorších zmien a predpisov zvýšila od 1. 221,30 Eur mesačne. lekárskej správy z 20. 9. Z Posudku zo dňa 20. vykonanej endoprotéze - jednostranná, Kapitola XV, oddiel G, položka 44.1 prílohy č. 461/2003 Z.z. činnosť u žalobkyne bola určená na 45%.

Číslo: XXX XXX XXXX X . ústredie, Číslo XXX XXX XXXX X z 24. v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. orgánu Číslo XXX XXX XXXX X z 24. októbra 2020 215,60 Eur mesačne, valorizovaný od 1. Čadca, 20. apríla 2021 o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 28. 461/2003 Z.z.. Súčasťou rozhodnutia žalovaného bol aj Odborný posudok o invalidite z 13. na podklade degeneratívnych zmien, hlavne v oblasti končatín. verifikovaná obojstranná koxartróza, gonartróza, ochorenie chrbtice a drobných kĺbov končatín. komplikované pooperačné obdobie. zmeny v svalovom napätí. činnosť na dolnej hranici uvedeného zákonného rozpätia od 35% do 45%, t.j. 35%. bedrového kĺbu. zmenami. MR ani CT chrbtice neboli indikované. chrbtice primeraná, účastníčka konania bola tenzná, liečba bola konzervatívna. hybnosti v krčnej časti chrbtice, bez ďalšieho neurologického sledovania liečby. rehabilitačného lekára z 8. napínacie manévre boli negatívne. schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ostatné ochorenia. zárobkovú činnosť vzhľadom na absenciu závažnejšieho funkčného postihnutia rúk. hľadiska hodnotené ako významné. U žalobkyne ide o stresovú močovú inkontenciu. bolo doporučené operačné riešenie, ktoré neabsolvovala. hodnotená ako dobre korigovaná cvikmi panvového dna a pomôckami pre inkontinentných. posudkovo významné. z roku 2017. Žalobkyňa bola v sledovaní pre hemoroidy II. oblasti konečníka. a preto tieto ochorenia neboli posudkovo významné. dokumentované ťažšie funkčné obmedzenie. a pravého bedrového kĺbu. pre rozhodujúce zdravotné postihnutie bola zvýšená hlavne pre toto ochorenie, a to až od 28. ktorý zároveň bol hodnotený ako trvalý s tendenciou k progresii. nové lekárske správy, ktoré by podmieňovali zmenu v posudkovom hodnotení. od 28. 11. nezmenil ho. Koxartróza obojstranne, I. dx. II. stupňa, I. sin. 4 k zákonu č. činnosť na 35%, t.j. funkčné obmedzenia. nepriaznivého zdravotného stavu. degeneratívne zmeny nezapríčinili pokles schopnosti zárobkovej činnosti. často opakujúcimi sa a dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. planie trasversoplani a močová inkontinencia II. poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. poisťovne v Čadci od 28. októbra 2020, t.j. vykonávať zárobkovú činnosť 45%, medicínsky odôvodnený. činnosť o viac ako 40% od skoršieho dátumu, resp. nálezy a stotožnil sa s hodnotením posudkového lekára pobočky. zárobkovú činnosť účastníčky konania. prijatými počas krízovej situácie. v Odbornom posudku o invalidite z 13. odvolacom konaní dôvod na zmenu v určení sumy invalidného dôchodku žalobkyne. a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Suma dôchodku k 28. vrátane valorizácie od 1. Z.z. sociálneho poistenia. lekárov neboli zistené rozpory. súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. § 199 a nasl. ustanovenia SSP vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. ods. 2 SSP za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP a žalobu žalobkyne za aplikácie ust.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 9.5.2022 rovnako uviedol, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. Za aplikácie ust. ods. Krajský súd konštatuje, že žaloba žalobkyne bola podaná včas podľa ust. § 181 ods. žalobkyne dňa 24.1.2022 a podanie žaloby na poštu ako doručovací orgán podľa obálky na č.l. stav. vyhodnotená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len na 45%. spisu, ako aj spisu posudkových lekárov. spísanie žiadosti dňa 20.4.2021 na priznanie invalidného dôchodku. schopnosti zdravej fyzickej osoby. činnosť je uvedená v prílohe č. 25. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. schopnosti rekvalifikácie. činnosť, t.j. Z.z. objasnenie zdravotného stavu z hľadiska posúdenia, či žalobkyňa je invalidná podľa ust. § 71 ods. zákona č. 461/2003 Z.z. a aká je jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. posudkových lekárov sociálneho poistenia. nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. prvostupňový orgán ako aj odvolací orgán k dispozícii k dátumu svojho konania a rozhodovania. odvolaní. vykonávať zárobkovú činnosť a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. zhodnotenie zdravotného stavu. poukázať aj na ust. § 135 ods. verejnej správy. ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 121 ods. v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. z navrhnutých dôkazov vykoná. prvostupňového a odvolacieho orgánu. nebolo vychádzané z dôkazu RTG lebky a RTG C chrbtice zo dňa 1.12.2021 (č.l. účelom posúdenia jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. žalobkyne súdnym znalcom. Hoci ust. lekárskymi nálezmi, vyšetreniami a posudkami posudkových lekárov nebol nesúlad, rozpor. veci samotným orgánom verejnej správy. je skutkovým súdom, a preto dokazovanie by mal vykonávať len výnimočne.

Po oboznámení sa s Posudkom zo dňa 20. apríla 2021 a s Posudkom zo dňa 13. zdravotný stav žalobkyne, pričom v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 13. koxartróza obojstranne, I. dx. II. st., I. sin. postihnutia ako dorzalgia, cervikalgia a močová inkontencia II. zvýšením percentuálnej miery o 10%. postihnutia, vo výsledku určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45%. hranici uvedeného taxačného rozmedzia, t.j. 35%. liečbe pre bolesti chrbtice s RTG vyšetrením, potvrdenými degeneratívnymi zmenami. chrbtice neboli indikované. neurologického sledovania a liečby. V objektívnom náleze lekára rehabilitácie z 8. hybnosť driekovej časti chrbtice bez závažného obmedzenia, napínacie manévre boli negatívne. vyšetrení ortopédom dňa 28. zárobkovú činnosť v rámci ostatných ochorení. Zápalové reumatické ochorenie nebolo zistené. vzhľadom na absenciu závažnejšieho funkčného postihnutia rúk. hučanie v ušiach, toto ochorenie nebolo z posudkového hľadiska významné. močová inkontencia II. stupňa, na základe urodynamického vyšetrenia. posudkovo významné. Pokiaľ bola žalobkyňa v sledovaní pre hemoroidy II. intervencia, a preto ani toto ochorenie nebolo posudkovo významné. obmedzenie. tak hlavne pre uvedené ochorenie, a to až od 28.

Dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. aby predložila rozhodujúce lekárske správy, vyšetrenia, na posúdenie, resp. zdravotného stavu. vyšetrenia, výsledkom ktorého je posudok. Krajský súd konštatuje, že Posudok zo dňa 20. 13. januára 2022 boli zrozumiteľné. lekárske vyšetrenia. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené. úrovni záverov posudkov krajský súd nemal dôvod pochybovať. činnosť. ods. musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Z ustanovenia § 153 ods. č. 461/2003 Z.z. znení zákona č. 66/2020 Z.z.. krízovej situácie, tak takýmto postupom nebol porušený zákon. § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. Správny súd nepovažoval žalobu žalobkyne za dôvodnú, preto ju zamietol. nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a jeho postupu.

O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 175 SSP. Žalobkyňa nebola v súdnom konaní úspešná.

tags: #zaloba #na #socialnu #poistovnu #postup