
Vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov predstavuje efektívny spôsob úhrady, ktorý umožňuje subjektom vyrovnať si vzájomné dlhy bez nutnosti fyzického prevodu peňažných prostriedkov. Tento článok sa zameriava na podmienky a postupy vzájomného započítania, s dôrazom na aplikáciu v kontexte miezd a pohľadávok, a to na základe Občianskeho zákonníka (§ 580 - 581) a Obchodného zákonníka (§ 358 - 364).
Započítanie pohľadávok je jedným zo spôsobov zániku záväzkov medzi dvoma stranami, ktoré majú voči sebe navzájom postavenie veriteľa a dlžníka. Všeobecná právna úprava započítania pohľadávok je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.
Započítanie sa môže uskutočniť dvoma spôsobmi:
Rozdiel medzi týmito formami spočíva v spôsobilosti pohľadávok na započítanie. Dohodou možno započítať širší okruh pohľadávok ako jednostranným úkonom.
Na to, aby bolo možné pohľadávky vzájomne započítať, musia byť splnené určité podmienky:
Prečítajte si tiež: Pohoda: Započítanie pohľadávok
Firma A, s.r.o. má pohľadávku voči firme B, s.r.o. vo výške 600 eur s DPH. Zároveň firma B, s.r.o. má pohľadávku voči firme A, s.r.o. za právne služby vo výške 456 eur s DPH. Obe firmy sa dohodnú na vzájomnom započítaní pohľadávok vo výške 456 eur. Firma B, s.r.o. následne zaplatí firme A, s.r.o. rozdiel vo výške 144 eur.
Započítanie pohľadávok medzi platiteľmi dane nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti ani na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty pri započítaní pohľadávok zdaniteľné osoby neuskutočňujú obchod, ktorý by bol predmetom dane.
Podľa zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami. To znamená, že nemožno kompenzovať náklady a výnosy, výdavky a príjmy, pohľadávky a záväzky ako také.
Pri vzniku pohľadávok a záväzkov sa v podvojnom účtovníctve účtuje súvzťažne s výnosmi a nákladmi bez ohľadu na to, či sa úhrada vykoná v peniazoch alebo dôjde k následnému započítaniu pohľadávok.
V jednoduchom účtovníctve sa v peňažnom denníku účtuje vždy o reálnom pohybe peňažných prostriedkov (príjem, výdavok), preto sa pri vzájomnom započítaní pohľadávok účtuje v rámci uzávierkových operácií ako nepeňažný príjem (zánik pohľadávky) a súčasne ako nepeňažný výdavok (zánik záväzku). Aj tento nepeňažný príjem sa zahŕňa do celkových zdaniteľných príjmov daňovníka.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty vzájomného vlastníctva
V kontexte pracovnoprávnych vzťahov je vzájomné započítanie mzdy a pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi špecifickou oblasťou. Zákonník práce upravuje spôsoby zániku práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov taxatívne, čo znamená, že iným spôsobom, ako je uvedené v Zákonníku práce, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu.
Pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou.
V pracovnoprávnej praxi je možné kompenzovať nemožnosť započítania pohľadávok dohodou o sporných nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce. V tejto dohode sa môže zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť, že ich vzájomné pohľadávky zanikajú vo výške, v ktorej sa kryjú, pričom druhá strana je povinná zaplatiť iba rozdiel týchto pohľadávok.
Za najvhodnejšie právne riešenie sa považuje uzavretie dohody o zrážke zo mzdy podľa ustanovenia § 20 ods. 3 Zákonníka práce. Táto dohoda umožňuje zamestnávateľovi zrážať zo mzdy zamestnanca určité sumy na základe písomnej dohody.
Zamestnanec bol na základe súdneho rozhodnutia zaviazaný k zaplateniu sumy z titulu pracovnoprávnej zodpovednosti za schodok (manko) na zverených hodnotách. Zamestnávateľ svoju pohľadávku vymáhal na základe exekučného titulu v exekúcii. Zamestnanec podal námietky, ktorým prvostupňový súd vyhovel pre neexistenciu dlhu v momente podania návrhu na vykonanie exekúcie a to v dôsledku započítania pohľadávky zamestnanca voči zamestnávateľovi na základe kúpnej zmluvy. Odvolací súd toto rozhodnutie zmenil tak, že námietky povinného zamietol, pričom uviedol, že nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť.
Prečítajte si tiež: Aplikácia Započítania Pohľadávok a Záväzkov
Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.
tags: #vzájomné #započítanie #mzdy #a #pohľadávky #podmienky