
Žaloba na určenie obsahu budúcej zmluvy je inštitút, ktorý prešiel v slovenskom procesnom práve zásadnými zmenami. V tomto článku sa zameriame na žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov, najmä zmlúv, a to s ohľadom na aktuálnu judikatúru a rekodifikáciu civilného procesu.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP) bolo možné domáhať sa žalobou rozhodnutia "o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem." V praxi sa podľa tohto ustanovenia pomerne často podávali žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti určitej zmluvy.
Rekodifikácia civilného procesu priniesla zmenu v podobe rozdelenia pôvodného § 80 písm. c) OSP na dve samostatné písmená v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Podľa § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu". Podľa písm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".
Dôvodová správa k CSP uvádza, že zámerom zákonodarcu bolo "vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej". Zjednodušene povedané, zámerom bolo pripustiť len žaloby o určenie "práva" (napr. vlastníckeho práva k veci), a nie právnej skutočnosti (napr. neplatnosti zmluvy), pokiaľ to nepripúšťa osobitný predpis.
Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu nemali byť prípustné.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Súdy potvrdzujú tento výklad, napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 9 Cdo/7/2021 uviedol, že "podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu." Podobne, v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 17/2019, NS SR konštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C. s. p. nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti C. s. p. vyhovieť.
Dôležitou otázkou je, ako sa posudzujú žaloby o určenie neplatnosti zmluvy, ktoré boli podané ešte za účinnosti OSP. Odpoveď súdov je pomerne jednoznačná. V súlade s § 470 ods. 2 CSP sa určovacia žaloba podaná za účinnosti OSP posudzuje podľa OSP. To znamená, že súd musí posudzovať úkony strán sporu podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia.
Napríklad, Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 9 Cdo/7/2021 uviedol, že "súd musí úkony strán sporu ( § 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ OSP".
Ďalšou dôležitou otázkou je, či je súd povinný v prípade žaloby formulovanej na určenie neplatnosti zmluvy, ktorá podľa § 137 CSP nie je prípustná, pomôcť žalobcovi zmeniť petit. K tejto otázke existuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Cdo/268/2019 (R 14/2021).
V tomto prípade sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, lebo sa nejednalo o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d) CSP. Odvolací súd tento záver potvrdil.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Dovolací súd však pripomenul, že žalobkyňa je povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Súd je viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou.
V danej veci síce samotný petit smeroval k vysloveniu neplatnosti zmluvy (v zmysle § 137 písm. d/ CSP), ale z obsahu žaloby vyplývalo, že mohlo ísť aj o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je (žalobkyňa nie je spoludlžníčkou spornej zmluvy) v zmysle § 137 písm. c) CSP.
Dovolací súd uzavrel, že "súd prvej inštancie mal za účelom ustálenia predmetu konania v zmysle § 129 CSP žalobkyňu poučiť o vadách ňou podanej žaloby a vyzvať ju, aby ich v ním určenej lehote odstránila". Toto rozhodnutie je šetrné k podstate práva na súdnu ochranu.
Záverom, ak z kontextu žaloby vyplýva, že ide o žalobu na určenie existencie, resp. neexistencie práva, hoci petit je formulovaný na platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, je povinnosťou súdu postupovať podľa § 129 CSP a pomôcť žalobcovi odstrániť vady žaloby.
Okrem vyššie uvedeného je dôležité spomenúť aj ďalšie aspekty súvisiace so žalobami na určenie obsahu budúcej zmluvy:
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Zmluva o budúcej kúpnej zmluve je zmluvou, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodnú, že v určitej stanovenej lehote uzavrú kúpnu zmluvu. Tento typ zmluvy je veľmi často uzatváraný v prípade predaja nehnuteľností, keď je alternatívou takzvanej rezervačnej zmluvy.
V zmysle Občianskeho zákonníka je povinná písomná forma, inak je takáto zmluva neplatná. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve musí obsahovať rovnaké náležitosti ako samotná kúpna zmluva, no najlepšie je, ak je kúpna zmluva prílohou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
Zmluvou o budúcej kúpnej zmluvy nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale až samotnou kúpnou zmluvou.
V prípade, ak sa niektorá zmluvná strana nebude držať ustanovení tejto zmluvy, má druha stana právo sa súdne domáhať plnenia podľa tejto zmluvy do jedného roka odo dňa jej podpísania. V takomto prípade súd nahradí právny úkon vyplývajúci z tejto zmluvy za zmluvnú stranu.
medzi
meno, priezvisko, rodné priezvisko/obchodné meno:trvale bytom/sídlo:rodné číslo/IČO:narodený/-:štátne občianstvo/registrovaná:bankové spojenie:
ako budúci kupujúci na strane jednej (ďalej len „Budúci kupujúci”)
a
meno, priezvisko, rodné priezvisko/obchodné meno:trvale bytom/sídlo:rodné číslo/IČO:narodený/-:štátne občianstvo/registrovaná:bankové spojenie:
ako budúci predávajúci na strane druhej (ďalej len „Budúci predávajúci“ a spolu s Budúcim kupujúcim ďalej len „Zmluvné strany“)
uzatvárajú podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka túto zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „Zmluva“):
Budúci predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu ………………….., na liste vlastníctva č. ………….., okres: ……………….., obec: ..-……………, katastrálne územie: …………, a to:
Dohodnutá kúpna cena za predaj Nehnuteľností predstavuje sumu vo výške …………..,- EUR (slovom ……………. EUR) [ďalej len „Kúpna cena“], ktorá bude zaplatená Budúcemu predávajúcemu bezhotovostným prevodom na jeho účet uvedený v záhlaví Zmluvy, a to v troch splátkach nasledovným spôsobom:
Zmluvné strany potvrdzujú, že Kúpnu cenu uvedenú v bode 1 dohodli v súlade s ust. § 589 Občianskeho zákonníka.
Budúci predávajúci sa zaväzuje, že neuzavrie žiadnu takú zmluvu,
Budúci predávajúci sa zaväzuje, že Nehnuteľnosti nezaloží, ani inak nezaťaží v prospech Tretej osoby.
Ak zanikne (umrie) ktorákoľvek zo Zmluvných strán, práva a povinnosti zo Zmluvy prechádzajú na jeho právneho nástupcu (dedičov).
V …………………………., dňa …………………….
Budúci predávajúci: Budúci kupujúci:
Prílohy: 1. Kúpna zmluva